Asistent trénera Spartaka Hodulík: Dôležité je včas reagovať
ŠPORT - Futbal - Spartak | 20.12.2022, 09.03, Ján Král
Úspešný futbalový tréner potrebuje mať asistentov, o ktorých sa môže oprieť po odbornej aj charakterovej stránke. To je stará futbalová pravda. Šéf realizačného tímu trnavského Spartaka Michal Gašparík takých má. Jedna z opôr, ktorá mu poskytuje potrebný servis k práci, je Marián Hodulík. Štyridsaťtriročný Trnavčan odvádza na prvý pohľad možno zdanlivo nenápadnú, no o to potrebnejšiu mravenčiu robotu. I vďaka nemu červeno-čierni napredujú.
Časť realizačného tímu Spartaka po víťazstve v pohári. Zľava Marián Hodulík, Michal Gašparík a Tomáš Prisztács. Foto: Peter Kollár
Do A-tímu Spartaka ste vstúpili po boku trénera Michala Gašparíka. Ako vzniklo vaše prepojenie?
- Končil som kariéru v nižších rakúskych súťažiach, keď Michal dostal ponuku ísť trénovať starší dorast Spartaka. Hľadal asistenta. Začali sme spolupracovať, neskôr si ma vytiahol so sebou aj do áčka.
S Michalom sme dlhoroční priatelia, chodievali sme spolu na dovolenky, poznáme sa od mládežníckeho veku. V jednom tíme sme sa však ako hráči nestretli, pretože som figuroval v staršej kategórii, Michal nastupoval v družstve napr. s mojím bratom Petrom, ktorý má tiež ligové skúsenosti.
Ako máte podelené v realizačnom tíme kompetencie a ako funguje vaša komunikácia počas zápasu?
- Mám často na starosti analýzy súpera. S kolegami Michalovi dodáme podklady, on si robí celkový „výcuc“ a koncipuje finálny rozbor. V rámci zápasov vždy rozoberáme striedania, príde sa poradiť, ak chce meniť systém našej hry.
Počas duelu mu chystáme postrehy k dianiu na ihrisku, analyzujeme súpera, miešame rôzne varianty, ktoré sú v danom čase najlepšie, aby sme vedeli čo najlepšie a včas reagovať na vývoj v stretnutí.
Spomeniete si na zápas, keď ste na lavičke museli čarovať, aby sa mužstvo vrátilo do zápasu?
- V minulej sezóne sme proti Seredi v Zlatých Moravciach menili po hodine hry v podstate celú ľavú stranu, keď do zápasu išli Bolaji a Bamidele. Zmenil sa celý obraz hry a vyhrali sme 2:0. So Žilinou bol podobný zápas, keď sme prehrávali 0:2 a vyrovnali sme po zmenách na ihrisku.
Pamätný postup cez rumunské Sepsi v pohárovej Európe. Foto: Lukáš Grinaj
Najväčším víťazstvom kalendárneho roka 2022 bol triumf v slovenskom pohári nad Slovanom Bratislava. Ako ste prežívali tento duel na lavičke?
- Pred finále sme absolvovali sústredenie v Senci, ktoré splnilo účel. Mužstvo bolo pokope nielen fyzicky ale aj mentálne. A samotný zápas... Čo viac si priať, ako vyhrať pohár v dueli so Slovanom a ešte na štadióne rivala?
Od začiatku išlo o veľké emócie. Chystali sme sa už na jedenástkový rozstrel, na ihrisku sme mali päť futbalistov, od ktorých sme čakali, že premenia pokutový kop. Nakoniec to dobre dopadlo, Azevedo rozhodol gólom na 2:1 a do rozstrelu sa po neuveriteľnom závere ani nešlo.
Zažili ste vtedy najväčšiu emóciu, odkedy pôsobíte v Spartaku?
- Veľmi emotívne boli aj stretnutia v Európskej konferenčnej lige. Či už postup cez Sepsi alebo duel s Tel Avivom, takisto o sezónu neskôr súboj v Čenstochovej. Víťazné finále domáceho pohára však bol asi najväčší zážitok.
Pred stretnutím s waleským tímom Newtown. Foto: Lukáš Grinaj
Ako prežívate zápasy?
- S asistentmi sa snažíme hlavného kouča od komunikácie s arbitrom odbremeniť. Zo začiatku som býval asi výbušnejší, no uvedomujeme si, že čím viac budeme do rozhodcu rýpať, tým to môže byť horšie voči nám.
Snažíme sa ale všetci maximálne venovať hre, aby sme čo najlepšie dokázali reagovať na stretnutie, aby sme videli, ako sa vyvíjajú situácie a mohli na to upozorniť mužstvo už cez polčas. Skrátka, aby sme boli Michalovi čo najviac nápomocní.
Aký je Michal Gašparík ako kolega, resp. ako šéf tímu?
- Keď sa prehrá, tak po zápase od neho neprejde hádam jediné slovo. Možno až počas dlhej cesty domov, keď sa vraciame a analyzujeme si stretnutie. Sledujeme momenty, kde sme chybovali a hneď posúvame veci dopredu.
Smerom ku kabíne má Michal úplne jasno, vie ako dosiahnuť cieľ, ako hovoriť s hráčmi.
V realizačnom tíme nám to veľmi dobre funguje i vďaka vzájomnej otvorenosti. Dokážeme si veci povedať na rovinu, poučiť sa z nich a navzájom si ich odkomunikovať. Dôležité je, aby veci boli na stole, povedali sa a nezostali niekde v šuflíku tlieť.
S Michalom Gašparíkom, vľavo kondičný tréner Michal Kukučka. Foto: Lukáš Grinaj
Druhého januára to budú už dva roky od nástupu Michala Gašparíka do funkcie hlavného trénera Spartaka. Napadlo vám pri podpise zmluvy, že dosiahnete v podstate na trnavské pomery takéto veľmi dlhé obdobie?
- Prichádzali sme z devätnástky v turbulentnom období. Poznajúc trnavské prostredie, som Michalovi povedal, že ak vydržíme pol roka, bude to výborné. Až teraz, po poslednom zápase sme si uvedomili, že za posledné obdobie ide o rekordný čas. To sa nám ani nesnívalo. Málokto nám veril, zaznievali hlasy, že sme príliš mladí tréneri, domáci z dorastu a pod...
Nakoniec sme ale mužstvo prebrali a krok po kroku sme sa posúvali dopredu. Vybojovali sme prvú šestku, skončili sme tretí, ďalší rok vyhrali pohár a znova obsadili tretie miesto.
Teraz máme sezónu opäť dobre rozbehnutú smerom k pohárovej Európe a naďalej sme v hre v slovenskom pohári. Môj cieľ je skončiť v lige najhoršie druhý a dostať sa do finále Slovnaft Cup-u. Tam už to bude otázka, kto bude v daný deň šťastnejší.
Ako by ste popísali tlak, ktorý vládne v Trnave na prácu trénerov?
- Tlak v Trnave je automatická vec, trénerov tu zachránia iba dobré výsledky. Dôveru v našu prácu zo strany klubu si nesmierne vážime. Škoda, že sme neprešli ďalej v Európe. V lige som si prial byť po jeseni na druhej priečke, ale Dunajská Streda chytila, možno vďaka Krstovičovi, výsledkovú fazónu. Mrzí ma, že nám odskočili, určite ich ale na jar ponaháňame.
Koho zo súčasného mužstva považujete za kľúčových hráčov?
- V obrannej štvorke určite Štetinu. Na začiatku som od neho čakal viac, dostal sa však zo zdravotných problémov, ktoré mal v úvode prípravy a v druhej polovice sezóny ukázal kvalitu. V stredovej formácii odohral množstvo kvalitných zápasov Savvidis. Ide o defenzívny pilier mužstva. V ofenzíve nás oživil Daniel. Keby bol Bukata zdravý, mužstvu by výrazne pomohol. To je tiež kľúčový hráč pre ofenzívu.
Počas zápasu v Skalici. Foto: Lukáš Grinaj
Čo potrebuje klub spraviť v zime na prestupovom trhu, aby bol na jar ešte silnejší?
- Radi by sme získali posilu na krídelné priestory, takisto by sme radi vystužili defenzívu. Inkasovali sme za pol sezóny toľko gólov ako za celý minulý ročník.
Blížia sa Vianoce, ako budete tráviť sviatky a nasledujúce voľné dni?
- V závere roka pôjdem nabrať silu a energiu pred pokračovaním sezóny na hory, milujem lyžovanie a dokonale si pri ňom psychicky oddýchnem.
Cez Vianoce sa chcem venovať rodine a úzkemu kruhu priateľov. Ide o sviatky pokoja, radosti. Som veriaci človek, takže pre mňa tieto dni veľa znamenajú.
V podstate každú nedeľu si nájdem cestu do kostola, pred zápasmi využívam na modlitbu kaplnku, ktorá je na štadióne. Pred majstrovskou sezónou tam bývali zavedené omše, vytratilo sa to a málokto okrem mňa si tam dnes nájde cestu.
Zahral si druhú BundesliguMarián Hodulík futbalovo rástol v trnavskom Spartaku, hrával v strede obrany a patril k veľkým talentom. Dokonca nechýbal v reprezentačných nomináciách Slovenska do 16, 17 či 18 rokov.
Za áčko však nikdy nenastúpil a ešte ako mladík odišiel do Nemecka. Do Trnavy vtedy malo za neho smerovať asi 10-tisíc mariek (na dnešnú menu približne 7000 eur).
„Energiu som sústredil na firmu a zostal som už len pri amatérskom futbale. Povedal som si, že keď už človek nespraví kariéru do 26 rokov, bude lepšie dať sa na podnikanie a futbalom sa baviť. Otvorili sme kadernícke salóny, ktoré úspešne fungujú už zhruba dvadsať rokov,“ dodal. |