Trnavské rybníky
reklama

Známy slovenský vinár Mrva hral aj futbal, do Spartaka ho pritiahol Radolský

RELAX - Rozhovory | 28.1.2023, 08.09, prispievatelia

V zbierke má aj dres Lionela Messiho s podpisom tohto fenomenálneho futbalistu, ku ktorému sa dostal netradičným spôsobom.

Známy slovenský vinár Mrva hral aj futbal, do Spartaka ho pritiahol Radolský

Vladimír Mrva vínu rozumie. A má veľmi rád aj futbal. Foto: archív VM

reklama

 

Pozbierajú najkrajšie hrozienka zo slovenských vinohradov a vyrábajú špičkové vína, ktoré na prestížnych súťažiach za hranicami žnú výrazné úspechy a reprezentujú našu malú krajinu.

 

Vladimír Mrva a Peter Stanko pred vyše 25 rokmi odštartovali výrobu vína. Skromne. Začínali v garáži.

 

Založili spoločnosť Víno Mrva&Stanko a v súčasnosti produkujú v priemere okolo 350-tisíc fliaš. S jedným z úspešnej dvojice – Vladimírom Mrvom, sme sa rozprávali. 

reklama

 

 

Budete hovoriť o vínku a futbale. Dá sa tento lahodný nápoj prepojiť s týmto najpopulárnejším športom?

- Myslím si, že určite po vyhratom zápase padne dobre vhod nielen pivo, ale aj víno. Ako oslavný produkt či už v podobe bubliniek nejakého sektu alebo tichého vína.

 

Som presvedčený, že víno je fenomén spoločnosti a ľudia ho radi popíjajú pri akýchkoľvek príležitostiach. Spája ľudí pri oslavách, pri stretnutiach. Takže jednoznačne hovorím, vínko sa dá prepojiť aj s futbalom.

 

 

Pochádzate zo Zelenča rovnako ako bývalý dlhoročný kapitán Spartaka a slovenský reprezentant Marek Ujlaky. Aký máte vzťah k futbalu?

„Jednoznačne kladný. Futbalu som sa venoval na dedine, potom som mal možnosť a aj som ju využil dostať sa do ligového dorastu Spartaka. Avšak išlo o krátke pôsobenie vzhľadom na to, že som v tom čase už chodil na strednú školu vinársku v Modre.

 

Tu sme mali veľmi prísneho riaditeľa a ten mi vravel: škola alebo futbal. Rozhodol som sa pre prvú možnosť. S odstupom času som toto rozhodnutie hodnotil pozitívne.

 

Skončil som v Trnave vo fáze začiatku profesionálnej kariéry, vrátil sa do Zelenča a nastupoval za mužov s veľmi dobrou partiou, na ktorú rád spomínam dodnes.

 

 

Ešte si futbal zahráte, kopnete do lopty?

- Dvadsaťpäť rokov som býval v Pezinku, kde som hrával futbal, no s partičkou aj sálový futbal, čo len potvrdzuje, že sme tvorili správnu partiu, kolektív. Takto sme si predĺžili spoločné chvíle. Postupne nám pribudli roky a zaradili sa do kategórie starých pánov. Priznám sa, teraz hrám futbal pomenej, skôr inklinujem k tenisu.

 

 

Práve spomínaný Ujlaky výborne zahrával priame kopy, mal tvrdú strelu a výbornú ľavačku. Čo tá vaša ľavačka, ak by ste si postavili loptu z 20 metrov, dali by ste z piatich pokusov viac gólov ako on?

- No, tu by mal jednoznačne navrch Marek. Treba povedať, že môj sused v Zelenči mal skutočne excelentnú ľavačku, a presnú. Ja som nastupoval na pravom či ľavom krídle a skôr som vynikal rýchlosťou.

 

Niektorí spoluhráči vtipne hovorili, že som bol tak výbušný, že keď som zahrával roh, tak som stihol dobehnúť do šestnástky a hlavičkovať.

 

Možno tá rýchlosť bola u mňa daná aj tým, že som nastupoval skôr proti veľkým a urasteným protihráčom, ktorých som musel predbehnúť, aby neprichádzalo k stretom a zraneniam.

 

Pamätám si na úsmevnú príhodu, ako mi raz obranca povedal, aby som si dával pozor a nebehal, lebo túto sezónu už zlomil dve nohy.

 

 

Nevyzeralo to u vás na profesionálnu kariéru?

- Do Trnavy ma pritiahol Dušan Radolský, ktorý s trénerstvom začínal práve v Zelenči. Futbal ma skutočne bavil, ale keď to poviem priamo, na profesionálnu dráhu to nevyzeralo. Možno už vtedy som to správne vycítil a aj rodičia mali rovnaký názor a rozhodli, že škola je prednejšia ako futbal.

 

 

Čo iné športy? Máte nejaký výkon, s ktorým sa môžete pochváliť?

- Hral som celkom dobre stolný tenis. Za Zeleneč, potom za Trnavu a neskôr počas vysokoškolských rokov aj na Morave pomerne vysokú súťaž. Za zeleným stolom som si pripísal okresné aj krajské úspechy.

 

 

Chodíte na futbalové zápasy alebo si ich pozriete radšej s vyloženými nohami a pohárom vínka v obývačke?

- Priznám sa, som fanúšik takého svetového futbalu. Prešiel som si za posledné roky viaceré zápasy Ligy majstrov, mnohé európske súťaže. Mám určité kluby, ktoré mám rád. Ale na štadiónoch hlavne vnímať atmosféru, ktorá neraz u nás chýba.

 

Atmosféru vypredaných tribún, chorály. To sú okamihy, kedy máte zimomriavky po celom tele. Ako napríklad pred vyše desiatimi rokmi, keď Lionel Messi v odvete štvrťfinále Ligy majstrov strelil Arsenalu na Nou Campe všetky štyri góly.

 

Po jeho treťom presnom zásahu zhasol štadión a takmer 100-tisíc fanúšikov kričali „Messi, Messi“. Nádherné, ozajstná oslava futbalu.

 

 

A zápasy Spartaka?

- Na trnavský štadión chodím skôr sporadicky, keď ide o pohárové zápasy, kde je výborná atmosféra. Pritom za éry Karola Peczeho som nevynechal žiadny súboj. Nemám rád tie zápasy s poloprázdnymi tribúnami. Musím však povedať, že trnavský priaznivec dokáže vytvoriť na štadióne správnu atmosféru a Spartaku držím palce.

 

 

Dokážete sa na zápase rozčúliť?

- Určite, ale už oveľa menej ako v minulosti. Samozrejme, čo divák, to tréner, navyše my sme futbal hrali a s ním vyrastali. Šomrem na pasívnu hru, na medzišestnástkový futbal, na hráčov, ktorí nejdú naplno, keď je málo šancí a vzruchu pred bránkami a chýba zápasu tá potrebná šťava. Potom sa človek skôr sústredí na lúskanie tekvicových jadierok a po súboji s kamarátmi aspoň ide na pivo.

 

 

Futbal je tímová hra. Tímovosť môžeme preniesť priamo do vášho vinárstva, kde tvoríte tandem s Petrom Stankom. Ste zladení ako v manželstve, keď vyskočí nejaký problém, vyriešite to pri fľaše vína? 

- Treba povedať, že ani v manželstve nie sú partneri vždy zladení. My spolupracujeme viac ako štvrťstoročie, čo je dlho. Samozrejme, že máme iný spôsob videnia na určitú vec.

 

Ako chlapi si však vieme sadnúť a za zatvorenými dverami o veciach priamo a otvorene hovoriť. Možno aj ostrejšie. Dôležité je to, že sa vždy vieme dohodnúť. A výsledok toho je skutočnosť, že to spoločne ťaháme a naša spoločnosť funguje, prosperuje.

 

Vždy boli a zrejme aj budú medzi nami momenty, ktoré treba vydiskutovať, ale to podstatné je dokázať prijať názor toho druhého a nájsť spoločnú reč, ten správny kompromis. A preto sa s Petrom javíme ako ideálny manželský pár.

 

Dvaja dobrí kamaráti - Peter Stanko a Vladimír Mrva.

 

 

Stále platí, že vy víno vyrábate a Peter ho predáva?

- Určite. A na tom sa nič meniť nebude. Peter je ten, ktorý riadi všetko okolo ekonomiky. Vie víno správne zabaliť, marketingovo posunúť ďalej, predať ho. Ja som zasa ten, ktorý produkt dokáže vyrobiť. Mám na to aj vinárske školy.

 

Je správne práve to, že sa jeden druhému nemiešame do remesla. Každý je zodpovedný za určitú časť firmy, ja za výrobu vína, Peter za obal a predaj. Ale dôležité je aj povedať, že tie základné rozhodnutia robíme vždy spoločne.

 

 

Aké to bolo, keď ste začínali, keď ste vyrábali prvé vína?

- Na tie začiatky si pamätám veľmi dobre. Keď sme sa s Petrom spoznali, začínali sme v malej pivničke o rozmeroch 6x3 metra u mojich rodičov v Zelenči. Prvé vína sme začali vyrábať na starom preši po mojom dedovi.

 

Náš prvý mlynkoodzrňovač bol vyrobený ručne a kúpili sme ho na inzerát. Jedinou modernou technológiou bolo malé čerpadielko. O to väčšie ciele sme však mali a snívali o tom, čo by sme chceli dokázať.

 

V začiatkoch sme vyrábali asi 1 500 litrov vína. Keď sme si už mysleli, že sme veľkí vinári, tak sme sa posunuli o poschodie vyššie a obsadili garáž, do ktorej sme dali plastové nádoby, pretože sme nemali peniaze na nerezové alebo z iného materiály.

 

Vo svete je zaužívaný terminus technicus – garážové vinárstvo. A skutočne garážové vinárstva začínajú v rodinných domoch v jednoduchým podmienkach a pomaly sa rozrastajú.

 

To bol aj náš prípad, navyše sme v garáži mali fúrik, cirkulár aj dielenský ponk. Tie začiatky boli niekedy až smiešne. Aj sme sa hanbili zavolať nejakých klientov k nám, pretože sme nemali ani poriadne čo ponúknuť.

 

Preto sme mali obrovský sen a víziu si postaviť vlastné a pevné zázemie. Rýchlo rastúci dopyt si vynútil väčšie priestory.

 

Kým sme nevybudovali moderné vinárstvo, produkovali sme víno v prenajatých družstevných pivniciach – v Slovenskej Novej Vsi a Mojmírovciach. Nový závod hľadiaci z okraja Trnavy k Malým Karpatom bol otvorený v roku 2004.

 

 

Koľko fliaš vína vaša spoločnosť v priemere vyrobí?

- Momentálne je produkcia okolo 350-tisíc fliaš, do 400-tisíc, tu by sme chceli aj objemovo končiť.

 

 

Aký je slovenský konzument vína?

- Tak ako sa vinári vzdelávali a vyvíjali, rovnako to môžeme povedať aj o konzumentovi. Povedzme si otvorene, niekedy štyridsať rokov dozadu za socializmu sa podávalo biele a červené víno.

 

Väčšinou nejaké známkové a značkové Kláštorné červené či Novohradské dievča. Hneď ako sa otvorili hranice, ľudia začali cestovať po svete a stretávali sa s vínom, za hranicami tá kultúra podávania a pitia bola úplne na inej úrovni.

 

Museli prejsť určitou etapou, aby pochopili, že víno nie je len alkohol, ale nápoj, ktorý spája, dá sa pri ňom dobre sedieť a rozprávať. My vinári zas etapou, že sme chceli zdokonaliť výrobu toho vína a ponúknuť mok, ktorý osloví zákazníka.

 

A klient sa musel akoby prepiť cez vína, aby pochopil a vedel rozoznať kvalitu, oceniť ju. Po tridsiatich rokoch sa slovenskí vinári dostali na pomerne vysokú úroveň, o čom svedčia aj rôzne výstavy.

 

Sme absolútne konkurencieschopní v kvalite, hlavne s bielymi a ružovými vínami vo svete. Naši ľudia sú nároční, ale potešujúca je skutočnosť, že čoraz viac akceptujú slovenského vinára, podporujú krajinotvorbu.

 

Už neplatí, že všetko, čo prichádza zo zahraničia, musí byť zároveň lepšie od našich výrobkov.

 

 

Máme za sebou obdobie Covidu, je tu vysoká inflácia, čelíme hospodárskej kríze. Prežije toto všetko slovenské víno? 

- Myslím si, že áno. Prechádzame tiež určitým vývojom. Napríklad v 80. rokoch minulého storočia sme tu mali 35-tisíc hektárov viníc, dnes len 10-tisíc. Je to dané aj tým, že na trhu je obrovská konkurencia zo sveta.

 

Trošku sa budeme musieť pozrieť na to, čo chceme ponúkať zákazníkovi. Sme malá krajina a jediná šanca pre nás je ponúkať a vyrábať vína strednej a vyššej kategórie s typickým a nezameniteľným vnemom.

 

Vzbudiť záujem konzumenta, aby dal prednosť kvalitnému slovenskému vínu. To bude zároveň impulz pre vinohradníkov a vinárov, že má skutočne zmysel tento produkt vyrábať.

 

Víno tejto dvojice poznajú aj v zahraničí.

 

 

Kde všade už vaše víno ochutnali?

- Vzhľadom na to, že pätnásť rokov sme spolupracovali s Úradom vlády a kanceláriou prezidenta Slovenskej republiky, tak naše vína vyskúšali kráľovná Alžbeta II., princ Charles, prezidenti Bush a Putin, nemecká kancelárka Merkelová či monacké knieža Albert II., ktorý nás poznal do Monaka, kde sme robili prezentáciu vín.

 

Teší nás, že naše vína sa predávajú v Japonsku, USA, Číne či Holandsku. Pred pár mesiacmi sme sa dostali do trojhviezdičkovej michelinskej reštaurácie vo Francúzsku.

 

Tu je akceptácia slovenského vína, jeho kvalita. Hlavne Francúzi, veľkí lokálpatrioti, zaradia náš produkt na vinnú kartu, čo pre nás znamená veľa.

 

 

Je vo víne nejaký trend?

- Aj víno podlieha móde, má nejakú krivku. V súčasnosti je trendom skôr ľahké a svieže víno, ovocného vnemu. Je to dané aj tým, že momentálne žijeme uponáhľanú dobu, sme vystresovaní, no mnohí zmenili aj stravovacie návyky.

 

Viac konzumujú biele mäso a šaláty a k tomu si telo žiada nie príliš ťažké vína, ale niečo, čo je fresh, čo je chrumkavé.

 

Messiho dres za 150 fliaš

Vladimír Mrva má zaujímavú príhodu, ktorá sa viaže k Messimu, keď argentínsky hráč ešte nastupoval za Barcelonu.

 

„Veľmi som túžil po jeho drese a manažér, ktorý pracuje v katalánskej metropole a je milovník vína, mi pri poháriku povedal, že ak dám 150 litrov vína, tak mi vybaví dres futbalovej hviezdy aj s podpisom. Slovo dalo slovo a za dva týždne som si preberal vzácnu zásielku. Dres mám zarámovaný a teraz, keď Argentína získal titul majstrov sveta, tak jeho hodnota ešte porastie. Ale o tom to nie je. Som skutočne rád, že mám dres s podpisom podľa mňa najlepšieho futbalu súčasnosti. Aj tu je vidieť priame prepojenie medzi futbalom a vínom, keď je tento nápoj zároveň platidlo,“ pousmial sa známy vinár.

 

 

KTO JE VLADIMÍR MRVA

Narodil sa 27. decembra 1967 v Trnave. Vyštudoval Strednú odbornú školu vinársko-ovocinársku v Modre a následne pokračoval v štúdiu na Vysokej škole poľnohospodárskej v Brne, Záhradníckej fakulte v Ledniciach nad Moravou v odbore vinohradníctvo a vinárstvo.

 

Počas pôsobenia vo firme Höpler Burgenland v Rakúsku získal ako pivničný majster svoje prvé pracovné skúsenosti. Je spoluzakladateľ vinárstva Víno  Mrva&Stanko, ktoré vzniklo v roku 1997.

 

Počas tohto obdobia sa stala spoločnosť viackrát Vinárstvom roka na Slovensku a vína od svojho vstupu na trh získali viacero medailí a iných ocenení na prestížnych domácich a medzinárodných súťažiach.

 

V súčasnosti pôsobí ako Prezident Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska a profesijne spolupracuje s viacerými vinárskymi subjektmi.

 

Ako uznávaný odborník je často členom hodnotiacich komisií na významných domácich a medzinárodných vinárskych súťažiach.

 

 

MONIKA POČUCHOVÁ

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy
TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka Právne informácie | Ochrana osobných údajov | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty | Nastavenie cookies | Cookies politika
Copyright © 2010-2024. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk
Mazda na splátky
reklama
cale clinic
reklama