V Spartaku vyrastá ďalší Karhan

ŠPORT - Futbal - Spartak | 28.9.2011, 23.37, Ján Král

Starostlivý otec a vzorný manžel. Taký je Miroslav Karhan v súkromí. Keď opustí spartakovskú kabínu, venuje sa naplno svojej rodine. Najnovšie začal za prípravku Spartaka hrávať jeho najstarší osemročný syn Patrick. Ak to Mirovi dovolia povinnosti, sleduje jeho tréningy osobne.

Osemročný syn Patrick už robí otcovi radosť v prípravke Spartaka. Foto: Ján Král

Aký pocit to vo vás vyvoláva, keď vidíte syna behať v drese Spartaka?
- Teším sa, že má záujem o futbal. Som rád, že sa venuje práve tomuto športu a dúfam, že bude pokračovať v mojich stopách.
Čo mu vštepujete?
- V prvom rade musí mať chuť do hry a futbal by mal byť pre neho zábava. Nesmie to byť o tom, že robí futbal z povinnosti, lebo to chce otec. To nie! Musí sa pritom baviť sám.
Kope do lopty aj doma?
- Jasné. Príde z tréningu a hneď berie loptu. Dá sa povedať, že sa s ňou narodil.
Už sa mu podarilo aj rozbiť nejaké okno, ako sa to mladíkom občas prihodí?
- Nie, zatiaľ nie.
Vy ste také niečo vyviedli za mlada?
- To si ani nepamätám. S loptou sa mi taký kúsok myslím nepodaril, zato s kameňom áno.
Keď spomínate na futbalové začiatky, čo sa vám vybaví v pamäti?
- Nie je toho veľa. Keď som mal deväť rokov, začal som pravidelnejšie trénovať v Hlohovci.
Spomeniete si na svoje prvé kopačky?
- Mal som gumotextilky. Tak sa mi zdá, že vtedy také kvalitné kopačky ako teraz ani neboli. Aspoň nie detské čísla. Kožené mali väčšinou len tí, ktorí mali známych na západe a cez nich sa k nim dostali.

Aj ďalšie Karhanove ratolesti Malá Emmka a Alex Thomas majú šport v krvi. Foto: Ján Král

reklama

Tréner Marián Hýbela si Patricka pochvaľuje, strieľa veľa gólov. Vidíte sa v synovi?
- Samozrejme, je dobré, že chce dávať góly. Ešte viac sa však teším, ak na gól prihrá. Ako som však už povedal, prvoradé je, aby mal z futbalu zábavu a nevnímal to ako povinnosť.
Veľmi často sa zúčastňujete Patrickových tréningov. Sledoval aj vás takto otec?
- Rodičia ma podporovali ako len mohli. Na tréningy so mnou však nechodili. Nemali na to čas, chodili do práce. Mojou výhodou je, že mám zamestnanie, aké mám a teda viac času.
Začínajú so športom už aj vaše mladšie ratolesti Alex Thomas a Emmka?
- Alex sa už vypytuje, kedy bude môcť začať trénovať. Problém je len v tom, že má ešte len päť rokov a taká veková kategória na Slovensku na rozdiel od Nemecka neexistuje. Tam na dedinách fungujú tzv. bambiny tímy, kde figurujú škôlkári a predškoláci. Niektoré deti začínajú s futbalom od štyroch rokov, mávajú pravidelné turnaje a zápasy. Alex tam už chodieval, je mi trochu ľúto, že na Slovensku v tom nemôže pokračovať. Ale dúfam, že mu chuť do futbalu vydrží a neskôr bude môcť pokračovať. Zatiaľ teda hrávajú doma s Patrickom. Keď vidí dva a polročná Emmka ako sa bavia s loptou, primieša sa k nim. Podobná situácia sa opakuje pravidelne.
Ako reaguje vaša manželka Daniela, keď prídu deti domov s rozbitým kolenom či roztrhanými teplákmi?
- Tepláky sú to najmenej podstatné. A koleno? Ono to patrí k športu a vôbec k deckám. Tie, ktoré nemajú škrabanec asi ani neprežívajú detstvo ako by mali. Manželka to berie taktiež s úsmevom.
Po návrate z Nemecka ste sa zabývali v Bučanoch, kde máte postavený rodinný dom. Ako sa vám tam žije?
- Mám tam svoj pokoj, nemám to ďaleko do Trnavy, ani domov k mame. Takže je to úplne v pohode a som spokojný.

V stopách otca
Kategóriu Spartak U9 vedie tréner Marián Hýbela, asistenta mu robí Eduard Horník. Hlavný kouč na margo mladého Karhana povedal: „Patrick je presne ako jeho otec. Rozumný futbalový prejav, hlava hore, presné prihrávky riešené s prehľadom. Čo zápas, to dva góly. Zatiaľ spokojnosť maximálna. V tréningu je svedomitý, dôsledný, zodpovedný, slušný, vychovaný. Keď bude pokračovať v tomto prístupe, skutočne môže ísť v šlapajách svojho tata.“