V Cíferi opäť vylepšili podmienky pre šport, nová hala má kompletné zázemie

AKTUALITY - Región | 4.4.2023, 08.22, Ján Král

Anketa Športovec roka ukázala, že športu sa v Cíferi venujú v každom veku.

Ocenení športovci z Cífera. Foto (6x): Ján Král

V Cíferi v sobotu ocenili najlepších športovcov obce z radov mládeže a seniorov za uplynulý rok. Akcia Cíferský športovec roka, ktorá svojho času vznikla z podnetu žurnalistu Mariána Pavlíka, napísala už svoje desiate pokračovanie.

Tentoraz sa uskutočnila v cíferskej športovej hale a bola spojená s prezentáciou nových priestorov, ktoré tu vznikli. 

Športovú halu začali stavať v Cíferi roku 2016, športovú časť dali do užívania o dva roky neskôr, pričom šatne a technické zázemie dočasne riešili kontajnerovým spôsobom.

Počas tohtoročnej zimy dokončili nové technické zázemie, ktoré pozostáva zo šatní, skladov, recepcie, spŕch, toaliet a   posilňovne.

Areál je zároveň prepojený s nadstavbou, kde vznikli štyri nové triedy základnej školy, ktoré žiaci užívajú od septembra predošlého roka.

Do objektu preinvestovala obec viac ako 2,6 milióna eur. Väčšina financií pochádza z obecného rozpočtu. 

Súčasťou zázemia športovej haly je aj posilňovňa.

"Podpora od štátu bola na začiatku minimálna, resp. žiadna. Začínali sme s rozpočtom 2,2 milióna eur a nemali sme ani euro dotácií. Aj preto išlo zo strany obecného zastupiteľstva o odvážne rozhodnutie. V prvej etape sme preinvestovali 1,7 milióna eur, ktoré sme načerpali z vlastných zdrojov. Zobrali sme si dva úvery, vložili sme tiež príjmy z kapitálového rozpočtu obce. Až následne sme získali dve dotácie – jednu z Fondu na podporu športu vo výške 500-tisíc eur, ktorá slúžila na dostavbu šatní a zázemia, druhú približne 200-tisíc eur od ministerstva školstva na vybudovanie štyroch tried. Zvyšok je z našich peňazí. Je smutné, že podpora športu od štátu na takéto projekty regionálneho významu je pomerne slabá," hovorí starosta Cífera Maroš Sagan.

Pre obec ide o zásadnú investíciu, ktorá bude mať hodnotu nielen pre súčasnú, ale aj budúce generácie.

"Štyri až päť rokov prevádzky haly dokázalo, že to bol dobrý krok. Mám dojem, že veľká väčšina obyvateľov obce sa s ním stotožnila. Hala je nonstop vyťažená. Denne tu športujú žiaci základnej školy, majú krásne priestory, telocvik v takejto veľkej hale má iný rozmer ako v maličkých telocvičniach, ktoré sú na obciach bežné. Následne tu v popoludňajších hodinách trénujú športové kluby, hádzanári tu našli domovský stánok, v zimnej príprave ju využívajú aj naši futbalisti a tiež kluby z okolia, ktoré sem chodia. Intenzívne navštevujú halu dievčatá basketbalového klubu Slávia Trnava. Chodia sem aj futbalisti z okolia, mali sme tu tiež ligové kluby, tréningy trnavských volejbalistiek, reprezentačné zrazy, bol tu dokonca tréningový kemp futsalovej reprezentácie," vymenoval Sagan.

Súčasťou projektu bola nadstavba so štyrmi triedami základnej školy. 

Investície do športoviska, ktoré je súčasťou školského areálu nekončia. V exteriéri areálu ešte pribudne 200-metrová atletická dráha a pri nej volejbalové a basketbalové ihrisko.

Šport má teda v Cíferi očividne zelenú, čo sa ukázalo aj pri oceňovaní najlepších športovcov z obce. Okrem hádzanárov a futbalistov tu funguje aj šachový a petangový klub, v ktorom sa realizujú prevažne seniori. Prím hrá v obci mládež.

"Máme viacero výrazných športových talentov, pri mladých talentoch je najdôležitejšia usilnovnosť a práca. Často sa pri slovenských športových nádejách stáva, že sa nedopracujú do vrcholového športu, niekedy im chýba cieľavedomosť, podpora rodín alebo potrebná športová infraštruktúra. Tú sa snažíme v obci vytvárať," dodal Sagan.

Vo vstupnej miestnosti sú aj priestory pre občerstvenie.

Peter Baron: Deti sa musia baviť, inak ich strácate

Medzi ocenenými cíferskými športovcami bol v kategórii hádzaná aj tréner prípravky Peter Baron. Muž, ktorý päť desaťročí slúžil ako pedagóg na cíferskej škole, pričom dvadsať rokov ju viedol z pozície riaditeľa, sa odjakživa venoval telovýchove.

Dnes je trénerom dobrovoľným trénerom prípravky a minulý rok s chlapčenským družstvom kategórie U10 získal titul majstrov Slovenska.

"Snažím sa pracovať aktívne s deťmi, celý život som robil túto prácu. Teraz, keď už nemôžem sedieť za katedrou, napĺňa ma práca doslova dobrovoľného pracovníka. S kolegami robíme túto prácu dobrovoľne, inak by šport na najnižšej úrovni nedosahoval žiadne parametre. V našej spoločnosti nedokážeme sprofesionalizovať tieto veci. Áno, máme akadémie, ale to je výberové. Deti z vidieka a iných skromných sfér nemajú toľko príležitostí športovo rásť," vraví Peter Baron.

Peter Baron o ocenení netušil, prekvapili ho priamo na akcii, kam prišiel ako sprievod prípravkárskeho družstva.

Rodák z Malaciek v mladosti pôsobil v atletickom oddieli trnavskej Slávie, popritom bol hádzanárskym brankárom.

V roku 1964 sa stal pedagógom na cíferskej škole a v obci zostal žiť. Aj on má markantný podiel na tom, že v Cíferi má hádzaná už viac ako 70-ročnú nepretržitú tradíciu.

"Dalo by sa povedať, že sú tu podmienky. Ale len o tom to asi nie je, pretože sme žili obdobie, keď podmienky neboli takmer žiadne. Mali sme jednu starú halu, ktorá postavila kedysi hydinárska továreň a nás tam púšťali, až keď bola zničená. Lepili sme to v sokolovni, vonku, hrávali sme na škvárovom, neskôr antukovom a asfaltovom ihrisku - povrch sa menil spolu s dobou. V lete či zime tam rástlo množstvo talentov. To, čo dokázal súčasný starosta, je sen. Sen mnohých mestských klubov. Považujem novú halu za ideálne podmienky, od roku 2018 fungujeme v tomto športovisku, ktoré spĺňa náročné kritériá a bola by hanba, keby sme v takýchto podmienkach nedosahovali výsledky."

Povrch športovej haly je certifikovaný pre hádzanú, na rovnakom sa hrávajú aj špičkové profesionálne súťaže.

V Cíferi vynikajúco pracujú s mládežou, hádzaná má zastúpenie vo všetkých kategóriách.

"Sme závislí od toho, koľko detí sa prihlási. Trnava a iné mestá majú výhodu, že disponujú viacerými školami, z ktorých môžu čerpať deti. Možno to tak nevyužívajú, ako by mohli... U nás máme jedinú školu, do ktorej nastúpi azda 60 - 70 detí, polovica sú dievčatá, polovica chlapci. Z nich ide väčšina do futbalu, my ostatné kluby až potom paberkujeme. Do hádzanej sa mi ujde 7 – 8 detí každý rok, niektorí do troch mesiacov odídu, ale s ostatnými pracujeme. Pohybujeme sa na čísle 25 – 30 detí v prípravke, z toho potom čerpáme do žiakov a neskôr do dorastu či až k mužom."

A aký je recept na úspešnú prácu s mládežou? "Niektoré deti sú vynikajúce vo futbale, v hádzanej, v čomkoľvek, čo im strčíte do ruky. A naopak, prídu ctižiadostivé deti a nie a nie to ísť. Musím ich držať pri hádzanej motivačnými prvkami, aby som ich nestratil, lebo viem, že keď budú mať 9 – 10 rokov, dozrejú. Tí najmenší sa prídu len hrať. Aj teraz sme otvorili súťaže, keď nepočítame body a skóre. Odpozerané to je z Nemecka, Holandska a Dánska. Dieťa sa potrebuje zabávať, klbčiť, naháňať a ani si neuvedomuje, že strieľa góly. Po zápase, keď mu poviem, že sme vyhrali, sa teší. Keby som im to nepovedal, ani nevedia. V tom čase ale dozrievajú, hráčmi sa stávajú zhruba vo veku deväť rokov. Vtedy už je to chalan alebo dievča, ktorému záleží na tom, či dal gól, na tom, či vyhral, plače, keď prehrá... V najmenších kategóriách nesmiete mať dva tréningy rovnaké, inak to deti nudí a strácate ich. Tréningy musia byť hravé, šablóny ani nácviky žiadne, do hier iba vtláčame hádzanárske prvky, ktoré chceme, aby si deti osvojili," dodal Peter Baron.