Žídeka sa nebojí, len nech príde!

RELAX - Rozhovory | 4.10.2011, 00.00, Katarína Rosinová

Pri spomienkach na školu si popri tvárach učiteľov často vybavíme aj tváre tiet v bielom, ktoré deň čo deň napĺňali naše prázdne brušká. Na ich dukátové buchtičky či šošovicový prívarok dodnes nedáme dopustiť.

Kuchárka Mária Ďuračková je najšťastnejšia vtedy, keď deťom chutí. Foto: Michal Hlavatovič

Pre škôlkarov a žiakov základnej školy v Kátlovciach už roky varí Mária Ďuračková (57) z Dechtíc. „Robota ma baví a najkrajšou odmenou je, keď deťom chutí tak, že donášajú len prázdne taniere,“ usmieva sa mama štyroch detí a babička štyroch vnúčat.

Čo vás na práci baví?
- Rada varím a ľúbim deti. V tejto práci to mám spojené.
Celý deň varíte. Čo robíte, keď prídete domov?
- Zase len varím! Doma je nás dvanásť, treba ich všetkých nakŕmiť. Moji zjedia všetko, čo im dám, lebo varím len to, čo ľúbia.
Nie ste z toho unavená?
- Ani nie. Pre rodinu pripravujem iné jedlá. Aj také, ktoré tu v škole nemôžem, lebo to normy nedovolia.
Čo také?
- Napríklad hranolčeky. Tie deťom chutia, ale nie sú povolené. V normách je presne napísané, čo môžeme a čo nie, aj s gramážou. Niektoré ingrediencie, ako mleté čierne korenie, sú vylúčené. Vegeta je povolená iba v určitých jedlách, aj to len tá bez glutamánu. Po novom môžeme používať zmesi korenín, napríklad keď varíme čínu.
Čo majú deti najradšej a čo, naopak, odnášajú?
- Špenát a kel im príliš nechutia, ani iné zeleninové jedlá. Nemajú to rady, lebo doma nie sú také veci naučené jesť. A možno by ich aj zjedli, keby si nekupovali toľko čipsov a sladkostí. Raz do týždňa však zeleninové jedlo musí byť, raz je niečo múčne a trikrát mäso. Zelenina je aj v polievke a šalátoch. A k tej druhej časti otázky asi toľko, že deti by boli najradšej, keby sme každý deň mali čokoládové buchty.
Keď deckám chutí, môžu dostať dupľu?
- Veru, veľkí chlapci dobre papajú, zjedli by aj mňa. Dupľu dávame, ale len vtedy, keď vieme, že všetky deti neprídu. Keď im chceme dať to, čo im patrí, nevyšlo by to.
Čo robíte s tým, čo sa nezje?
- Dávame to do pomyjí, do takého kýbľa. Najšťastnejšia som, keď je prázdny. A veru, to sa stáva dosť často. Ak niečo ostane, berie si to jedna pani. Neviem, čo s tým robí. Ale určite to nedávam mužovi na večeru. :)
Zmenilo sa niečo za tých pätnásť rokov, čo robíte kuchárku?
- Áno, veľmi. Kedysi sa hodne varili vývary z kostí, polievky z nich boli chutné. Potom sa zistilo, že je to nezdravé, tak sa prestali variť. Mení sa to podľa doby. Niektoré veci sa však nemenia. Nesmieme variť z polotovarov. Všetko si robíme sami, aj knedľu paríme. Pyré robíme zo zemiakov a tie šúpeme ručne. Kupujeme jedine hotové zaváraniny.
Pripravujete aj desiate a olovranty pre škôlkarov. Čo dnes dostávajú?
- Chleby s nátierkou, ako aj v minulosti. Len zloženie nátierok sa zmenilo. Žiadna majonéza, lebo surové vajcia sa nesmú. Pribudli napríklad aj tvarohové nátierky nasladko, to kedysi nebývalo.
A čo prevarené mlieko s nenávidenou kožou?
- To musí byť, ale kožu dávam preč. Ja ju tiež nemám rada a čo nechutí mne, nedám ani deťom.
Čo ste varili dnes?
- Mletý bravčový rezeň so zemiakmi.
Dáte mi recept?
- Ale budete si musieť zmenšiť mierku. :) Dnes jedlo len asi sto stravníkov, plný počet je stodvadsať. Spotrebovali sme vyše sedem kilogramov mäsa a dvadsaťpäť kilogramov zemiakov. Plus ďalšie ingrediencie – maslo, rožky namočené v mlieku, soľ, koreniny.
Aké jedlo máte najradšej vy?
- Kuracie prsia, ale zjem všetko. Len tu v kuchyni nikdy nejem. Keď tu celý deň dýcham výpary, potom mi to nechutí.
Aj pre seba varíte sama?
- Áno. Aj do reštaurácií chodievam nerada. Vždy si jedlo predstavujem inak, ako to, čo dostanem. A nevydržím sedieť, kým mi to donesú. Najradšej by som vstala a išla si navariť sama.
Ako nakupujete?
- Kedysi sme si s kolegyňou zobrali káričku a išli sme podľa toho, kde mali akú akciu. Teraz na staré kolená sme dostali rozum, tak nám suroviny vozia priamo sem. Všetko musíme kupovať, nič nemôžeme dať z vlastnej záhrady. Aj to je v normách.
Ako sa dá vyžiť z balíka peňazí, ktorý vám pridelia?
- Dá sa. Raz uvarím niečo, čo je lacnejšie, inokedy zasa drahšie. To máte ako doma. Raz uvaríte granatier, inokedy rezeň.
Čo najradšej varíte?
- Tu v škole je to inom, lebo nemôžem ísť podľa svojho receptu. Varievam však aj dospelým, na všelijaké oslavy, svadby, krstiny. Vtedy sa s tým môžem hrať. Vymýšľam všelijaké plnené mäská a iné špeciality.
Nechceli by ste mať svoju vlastnú reštauráciu?
- Vždy som po tom túžila, ale už som na to asi stará. Rada sa učím nové veci, kupujem si knižky a časopisy o varení, pozerám relácie v televízii.
Napríklad Áno, šéfe?
- Aj. Dobre ich dáva do laty ten Žídek. Až mi je to ľúto. Keď sa človek snaží a niekto mu povie, že je všetko zle, bolí to.
Nebojíte sa, že Žídek príde aj k vám?
- Len nech príde! Kedykoľvek. Ja sa nemám za čo hanbiť.