Adam Jakubech: V Lille máme maximálny servis, každý deň sa teším do práce

ŠPORT - Futbal - Spartak | 26.7.2023, 19.55, Ján Král

Mal len 20 rokov, keď prestúpil zo Spartaka Trnava do OSC Lille. Brankár Adam Jakubech v cudzine spoznal, čo to je tvrdá konkurencia. V poprednom francúzskom tíme musí tuho bojovať o miesto v kádri, doteraz nastupoval skôr za rezervný tím klubu, najvyššiu súťaž si zachytal počas hosťovania v Belgicku za Kortrijk. Nič však nevzdáva a mieni sa o svoju pozíciu naďalej pasovať. V prvej polovici júla sa dnes 26-ročný gólman stal otcom a tak sme vzájomnú debatu točili nielen o futbalových témach.

Adam Jakubech (vpravo) v debate s trénerom brankárom Pavlom Kameschom, ktorý ho viedol v trnavskom Spartaku. Foto: Ján Král

reklama

Hoci ste hráčom francúzskeho Lille, bývate v belgickom Kortrijku. Predtým ste boli ubytovaní v pomerne dobre situovanej časti Lille. Prečo táto voľba?
- Ešte pred pôsobením v Kortrijku nám vykradli bývanie. Išli sme autom na dovolenku na Slovensko, brali sme v podstate všetky veci, no keď sme sa vrátili, videl som, že je zle.

Dvere boli pootvorené, niektoré svetlá zasvietené, veci sme našli poprehadzované. Cennosti sme tam nenechávali, takže veľa toho neukradli.

Človek sa však po takejto skúsenosti necíti zrovna komfortne a zamýšľa sa nad každým zvukom, ktorý v byte počuje. Chvalabohu potom vyšlo hosťovanie v Kortrijku a tam už sme zostali bývať.

reklama

Čím je Kortrijk pre vás zaujímavý na bývanie?
- Mesto sa nám páči, leží v pohraničí len 30 kilometrov od Lille, takže to nemám ďaleko. V čase, keď som v belgickom meste chytával, sme si s partnerkou Dominikou našli nový apartmán možno päť minút pešo od štadióna. Vo Francúzsku je problém nájsť na bývanie niečo ako novostavbu.

Aj mentalita ľudí v Belgicku je trochu iná ako vo Francúzsku. Sú ochotní komunikovať po anglicky, kdežto Francúzi to viac-menej odmietajú. Nehovorím, že to je zlé, ale nám to viac vyhovuje takto.

Ako dlho vám trvalo, kým ste sa naučili jazyk?
- Po príchode do Francúzska som ovládal bežne angličtinu, nijako špeciálne, ale tým, že Francúzi nechceli hovoriť po anglicky, som bol nútený sa učiť rýchlo po francúzsky. Snažil som sa čo najviac pochytiť, mal som aj učiteľku u seba doma.

V Belgicku sa hovorilo v kabíne najmä po anglicky, čím som si zlepšil tento jazyk. Cez Skype mi pomáhala zlepšovať sa učiteľka zo Slovenska. Dnes už sa dohovorím, ako potrebujem a úplne bez problémov.

V Kortrijku ste chýtavali, nebola šanca sa dohodnúť s Lille na pokračovaní v Belgicku?
- V Lille mám vysokú výkupnú klauzulu, ktorú Kotrijk nebol schopný zaplatiť. Celé to bolo postavené len na hosťovaní. Navyše, keď som ešte bol na hosťovaní, vrátil som sa z reprezentačného zrazu a už preferovali svojho brankára. 

Povedali mi, že som dva týždne nebol v klube, že dávajú šancu druhému. Bol som na reprezentačnom zraze, čo som mal spraviť? Už to mi bolo zvláštne. Zostal som prekvapený ale taký je futbal, človek takéto veci neovplyvní.

Dokončil som hosťovanie a vrátil som sa do Lille, kde som ešte predĺžil zmluvu, pretože vtedy ešte pôsobil v klube športový riaditeľ Campos, ktorý ma aj do klubu dotiahol.

Na moje nešťastie dva mesiace na to v klube skončil, od toho momentu mi bolo jasné, že v Lille už asi šancu nedostanem.

Aká je vaša pozícia teraz?
- Mám ešte na rok zmluvu, uvidíme, čo príde. V klube bolo všetko nastavené tak, aby sa postúpilo do európskych súťaží. Následne riešili hlavne zmluvy s ťažiskovými hráčmi.

Teraz som v letnej príprave, chytal som dva priateľské zápasy, uvidíme, ako sa situácia vyvinie. Momentálne sme dvaja brankári, predpokladám, že niekto ešte príde.

Trénujem zatiaľ týždeň, keďže prvý týždeň som bol po narodení syna Alexa pri partnerke Dominike, ktorá rodila v Trnave. Vážim si, že mi z klubu dovolili ísť v tejto situácii domov. 

Máte už pre syna kúpené brankárske rukavice?
- Len nech ide čo najďalej od bránky a radšej nech strieľa góly. Útočníkovi stačí dať sedem gólov a už je hviezdou. Brankár to má v tíme oveľa ťažšie. Nech však v živote hlavne robí to, čo chce, nemusí to byť futbal.

Na Slovensku ste patrili medzi najlepších ligových brankárov, aký bol prechod do Francúzska?
- Išlo o veľký skok, ale taká šanca môže prísť raz za život. Je to obrovská skúsenosť do futbalového aj osobného života, veľká škola.

Keď som prestupoval, mal som 20 rokov, chalan v takom veku nevie, čo očakávať, všetko bolo nalinajkované a bol to prirodzený vývoj, že som sa chcel posunúť do zahraničia.

Dodnes rozhodnutie prestúpiť do Lille považujem za najlepšie, aké som mohol urobiť a vôbec ho neľutujem. Človek príde, vidí, ako veci fungujú.

Bol to obrovský skok, veci tam fungujú úplne inak ako na Slovensku. Ani čas na rozpozeranie sa nie je, musíte okamžite presvedčovať o kvalitách.

V čom vidíte najväčší rozdiel v podmienkach oproti Slovensku?
- Na každý zápas u súpera cestujeme deň dopredu lietadlom. Máme osobného kuchára, ktorý varí to, čo si vopred objednáme. Raňajky, obedy i večere si môžeme objednať aj na domov, aby sme mali zabezpečenú stravu.

Máme dvoch nutričných špecialistov, ktorí nám určujú výživové doplnky, nápoje, atď. Nechýba kvalitná regenerácia a iné zázemie v kabíne.

Hráč má vytvorený maximálny možný komfort k tréningu, už na začiatku mi povedali, že sa mám starať len o svoj výkon a všetko ostatné zabezpečia.

Keď mi o polnoci v Lille vykradli auto, volal som manažérovi, ktorý obratom prišiel a riešil veci za mňa. Klubový personál je 24-hodín denne k dispozícii.

Keď potrebujem kúpiť letenky domov, aj to mi zariadia. Vytvárajú nám maximálny servis. Keď mám dieru na štucni, nepustia ma tak trénovať, pretože by to bola zlá reklama pre klub.

Ihriská sú úžasné, každých desať minút púšťajú závlahy, aby lopta mala sklz. To je potom radosť trénovať. Rozprávať by som mohol ďalej. Pravidelne síce zápasy nechytám, ale každý deň sa teším do práce.

Aká je vaša pozícia v brankárskom tíme?
- Aktuálne chytá ako jednotka Lucas Chevalier, ktorý je jednotkou aj vo francúzskej reprezentácii do 21 rokov. Pre Francúzov je to niečo veľkolepé.

Podobná situácia bola, keď som prišiel do Lille a v bránke stál Mike Maignan, súčasný gólman AC Miláno, o ktorom sa už vtedy hovorilo, že bude jednotkou A-tímu reprezentácie.

Všetko robili tak, aby sa ním stal a dnes túto métu aj dosiahol. O Chevalierovi sa hovorí, že bude dvojkou. Je to chalan s veľkým potenciálom, má kvalitu, ide o odchovanca klubu, ktorého ľudia milujú.

V tomto to pre mňa nie je jednoduché dostať sa do bránky.

Ako vidíte svoju budúcnosť?
- Rád by som chytal a našiel si klub, možno projekt, kde by so mnou rátali a verili mi. V posledných rokoch som dôveru v Lille voči mne necítil, špeciálne po odchode manažéra Camposa. Rád by som si začal futbal znova užívať v súťažných stretnutiach.

Do Trnavy ste zavítali v júni na stretnutie hráčov, ktorí pre Spartak získali v sezóne 2017/18 titul. Sledujete ako sa darí andelom po vašom odchode? 
- Keď ma volali na to stretnutie, pýtal som sa, či som aj ja majster, keďže som chytal len prvé ligové kolo a potom som hneď prestúpil. Teší ma, že som do úspešnej sezóny vtedy malým kúštičkom prispel aj ja.

Stále sledujem slovenskú ligu, špeciálne Spartak. Naživo som pozeral finále pohára, teším sa z úspechov červeno-čiernych. Poznám mnohých chalanov, mám z Trnavy partnerku Dominiku, bývame tu a narodil sa nám syn.

Mám blízky vzťah k mestu, možno nie taký ako Dobrivoj Rusov a Martin Vantruba, ktorí v slovenskom Ríme aj vyrastali, ale môžem s čistým svedomím povedať, že v Trnave sa cítim ako doma. Keď sa nič zvláštne nestane, raz sa sem vrátim.