Peter Babka: Trnavskí podnikatelia si nemôžu dovoliť, aby po nich zostala spúšť

RELAX - Rozhovory | 31.7.2023, 13.28, Ján Král

Úspešné podnikateľské príbehy sú inšpiratívne, za úspechom však zvyčajne stojí tvrdá drina. Aj o tom je príbeh trnavskej spoločnosti Dupos, na čele ktorej stojí Peter Babka (52). Nielen o podnikaní však bola naša debata.

Peter Babka má vo firme vystavené obrazy svojho otca, ktorý na nich zachytil atmosféru Trnavy. Foto: Ján Král

Ako sa začal váš podnikateľský príbeh?
- Na samom začiatku bola snaha byť nezávislý, dosiahnuť zisk a uživiť seba a rodinu. Človek sa časom posúva a dnes je to viac o budovaní niečoho hodnotného.

Začínal som približne v polovici deväťdesiatych rokov, nemal som vybrané konkrétne odvetvie, v ktorom by som chcel podnikať, preto som sa púšťal do rôznych oblastí.

Založil som niekoľko menších firiem, niektoré z nich fungujú dodnes. V Dupose sa veci postupne vyvinuli do takej miery, že sme dnes významný lokálny poskytovateľ nájomných priestorov.

Našou základnou činnosťou je, že investujeme do nehnuteľností a budov, ktoré potrebujú renováciu, tie potom následne prenajímame.

Vo vlastnej réžii spravujeme a poskytujeme rozmanité nájomné priestory pre kancelárie, služby, obchod ale aj apartmány na bývanie.

Ako sa menila doba v súvislosti s podnikaním?
- Mnohí si to možno ani neuvedomujú, ale v deväťdesiatych rokoch, existoval v porovnaní s dneškom len zlomok právnych predpisov, ktoré upravujú podnikateľské prostredie. Ako príklad uvediem, že neexistovali ani len registračné pokladne.

Aj podnikanie bolo ďaleko viac o samotnej obchodnej alebo prevádzkovej činnosti. Dnes je v omnoho väčšej miere prítomná byrokracia, administratíva, regulácia.

Primeraná regulácia je potrebná a žiadaná, ale v niektorých oblastiach je to už príliš a brzdí to celú spoločnosť, nie len podnikateľov.

Zdá sa, že pri výbere podnikania ste napokon našli správny smer. Vaša firma patrí k známym trnavským značkám.
- Rekonštrukcie, renovácie a efektívne využitie starých budov sa stáva dnes žiadaným trendom, keďže je to ekologickejšie ako neustály proces budovanie nového.

Na rovinu však poviem, že to nebolo o uvedomelosti, vychádzali sme vždy z našich finančných možností. Nemali sme možnosť kúpiť pozemok na zelenej lúke, kde by sme stavali.

Koncept sme postavili na tom, že sme našli možnosť ako za pochodu a prevádzkovania budovy vykonať jej obnovu a zvýšiť jej úroveň a štandard.

Nájomníci neraz narástli spolu so zrekonštruovanou budovou a zvyšovala sa aj úroveň ich podnikania. Prístup zvolený z nutnosti mi časom začal dávať uspokojenie aj pre rozmer udržateľnosti. 

Peter Babka je podnikateľ i vášnivý cestovateľ.

Zabezpečujete správu budov, nemýlia si však ľudia vašu činnosť s realitnou kanceláriou?
- Nie sme realitná kancelária, to chcem zdôrazniť, hoci veľa ľudí nás tak stále vníma. To samozrejme neznamená, že by som mal problém s realitkami, práve naopak, prácu realitných maklérov si veľmi vážim. Ide o náročnú a stresujúcu profesiu.

V minulosti sme sa venovali aj realitnej a dražobnej činnosti, už niekoľko rokov ale iba prenajímame nami spravované objekty.

Koľko ľudí dnes zamestnávate?
- Dupos je relatívne malá firma. Začínal som ako jediný zamestnanec, dnes nás je asi 25.

Za úspechom vždy stojí drina, ako sa menil váš pracovný život?
- Namiesto toho, aby som si v nejakej múdrej knihe prečítal, ako to funguje, som na veci prichádzal sám. Priznávam, že som mal solídny nábeh na workoholizmus, pracoval som v podstate non stop - od rána do večera.

To už je však dávno za mnou, postupne som sa snažil vyvažovať prácu so súkromným životom. Myslím si, že sa mi to darí. A tento prístup môžem každému odporučiť.

Na ktorý z projektov, ktoré máte za sebou, ste najviac hrdý?
- Nie je ľahké vybrať len jeden. Dodnes ma teší, že sa nám podarilo zrenovovať meštiansky dom na Halenárskej ulici. Jeho obnova trvala zhruba sedem rokov, na vlastnej koži som si prerod domu odmakal, o to viac ma teší pohľad na výsledné dielo.

Ten, kto má skúsenosti s obnovou historických pamiatok, vie, že tieto rekonštrukcie sú vždy výzva. Je to náročnejšie ako stavať od základov novostavbu.

Na druhej strane získate veľké skúsenosti. Super na tom je, keď sa dielo podarí a výsledok snaženia vás môže tešiť dlhodobo.

Budova na Halenárskej ulici pred rekonštrukciou...

Budova na Halenárskej ulici po rekonštrukcii, ktorú zastrešil Dupos.

Dupos najnovšie finišuje s rekonštrukciou budovy Atrium na Starohájskej ulici. Čo bolo predmetom prác?
- Väčšinu rekonštrukcií robíme spravidla niekoľko rokov. To platí aj pre náš aktuálny projekt Atrium. Z budovy pôvodne určenej pre telekomunikačné technológie, sme urobili polyfunkčný objekt, v ktorom sú administratívne priestory, ambulancie pre lekárov, zdravotné služby a čiastočne aj obchodné priestory. Objekt je už takmer celý zrekonštruovaný, zostávajú posledné časti.

Realitný trh, nazvime to, spomalil. Pocítili ste to aj vy pri prenájmoch?
- Ochladenie na trhu s nehnuteľnosťami nás priamo nezasiahlo, keďže ich nepredávame. Samozrejme, pocítili sme turbulentný vývoj s cenami energií.

Zatiaľ máme stále veľmi dobrú obsadenosť našich priestorov, k čomu prispieva aj fakt, že naše nehnuteľnosti sa nachádzajú vo výborných lokalitách.

Snažíme sa poskytovať kvalitné služby za prijateľnú cenu. Podnikanie s nehnuteľnosťami je momentálnou ekonomickou situáciou veľmi zasiahnuté, nebude to však trvať večne, po určitom čase znova nastane oživenie.

Každý chce žiť v peknom prostredí, v meste, ktoré vyzerá dôstojne a napreduje. Nejeden investor však upozorňuje na prekážky, s ktorými sa musí potýkať. Ako vnímate podmienky na podnikanie v oblasti obnovy resp. výstavby nehnuteľností?
- Vidím dve roviny. Jedna je legislatíva, ktorá je daná štátom. Tá je skutočne veľmi komplikovaná, stačí si porovnať priemernú dĺžku stavebných konaní v zahraničí a u nás. Niečo iné a nemenej dôležité je vôľa kompetentných a ústretovosť k podnikateľom.

Developerská činnosť je vďačnou témou aj pre politikov. Dupos nie je klasický developer, ak by sme ním boli, hrdo sa k tomu prihlásim. Aj pri renováciách budov sme však už zažili komplikované situácie kde bola cítiť neprajnosť, možno aj závisť.

Niekedy sa mi zdá, že lokálni trnavskí podnikatelia majú komplikovanejší prístup k realizácii svojich zámerov, ako ľudia, ktorých niekedy ani nepoznáme.

A pritom si myslím, že je veľký rozdiel medzi anonymným developerom, ktorý bez vzťahu k Trnave na okraji mesta postaví uniformné objekty, kde bude sídliť napr. nejaký obchod a po dokončení investície ho k mestu nič neviaže.

Väčšina podnikateľov, ktorí v Trnave aj reálne žijú, majú k mestu pevné väzby. Keďže v Trnave aj reálne bývajú a denne sa po uliciach pohybujú, nemôžu si ani dovoliť, aby po nich zostala spúšť.

Momentka z Brazílie.

Označili by ste sa za patriota?
- Do takejto polohy sa neštylizujem. Iná vec je, že ma skutočne teší, že aj my svojou trochou prispievame k zveľadeniu mesta.

Snažím sa robiť si svoju prácu najlepšie ako viem, pretože to čo robíme, je skutočne beh na dlhú trať a výsledky našej práce zostávajú tu v Trnave.

Zároveň ale na rovinu poviem, že sa cítim hlavne ako Európan. Som vďačný osudu, že môžem žiť v tomto priestore.

Vieme o vás, že ste precestovali veľký kus sveta, ktorá krajina vám najviac otvorila oči?
- Cestovanie je úžasná príležitosť oddýchnuť si, vypadnúť z rutiny, zároveň ide o nekonečný zdroj inšpirácie. Človek môže vidieť, ako robiť veci inak a lepšie. Na druhej strane sú miesta sveta, kde si zase uvedomíme, ako sa máme doma dobre.

Niekedy ale nadobúdam pocit, že by nám prospelo inšpirovať sa spôsobom života aj v zaostalejších krajinách. Žijú ďaleko pomalšie, my už sa príliš ponáhľame.

Máme nastavené fungovanie na merateľné kritéria, výkon, úspech, to v mnohých krajinách zatiaľ stále tak nie je. Samozrejme, nehovorím, aby sme sa vrátili do jaskýň, ale aj u nás má veľmi veľa ľudí priestor spomaliť a vôbec nie na úkor kvality životnej úrovne.

Výstup na Kilimandžáro napokon nedokončil. Keď videl, ako znášajú mŕtveho turistu a sám mal zdravotné ťažkosti, otočil sa.

Ktorá krajina je pre vás z pohľadu života inšpiratívna?
- Západná Európa je nespochybniteľne oblasť, kde máme stále čo doháňať a hľadať inšpirácie ako si usporiadať krajinu. A tým teraz nemyslím iba development a výstavbu.

Ak odhliadneme od počasia, severské krajiny ako napr. Nórsko sú mimoriadne podnetné. Napriek svojmu bohatstvu Nóri stále vedú relatívne jednoduchý život.

Vzhľadom na svoje možnosti sú stále skromní, žijú v ďaleko väčšom súlade s prírodou a nie sú až tak výrazne zasiahnutí materiálnymi potrebami ako my.

Akú destináciu by ste odporúčali na cestovanie?
- Mal som šťastie precestovať viac krajín. Pokiaľ niekoho zaujíma príroda a má chuť vycestovať ďalej, odporúčam napríklad Venezuelu.

Ak niekto nemá sklony k dobrodružstvu, ale chce pocítiť prírodu, veľmi zaujímavý je Island, ktorý je zároveň bezpečný a dobre fungujúci.

Málo krajín je takých, pri ktorých by som vystríhal, aby tam ľudia radšej ani nešli. Možno v Strednej Amerike sú veľmi negatívne príklady toho, ako to niekde "funguje". Tým mám na mysli napr. Salvádor alebo Honduras a to hlavne z pohľadu bezpečnosti alebo nastavenia spoločnosti.

Každopádne, každému odporúčam, aby si v rámci svojich možností našiel čas a išiel sa pozrieť do sveta.

V Namíbii.

Aké jedlo vás v zahraničí nadchlo?
- Lokálnu gastronómiu vždy rád vyskúšam, naposledy ma veľmi oslovila libanonská kuchyňa. Čiastočne sa dá povedať, že je to stredomorská kuchyňa ovplyvnená arabskou ale aj francúzskou kuchyňou.

Výrazne zastúpená je zelenina ako napr. cícer, strukoviny, cesnak, rôzne koreniny a z mäsa napr. ryby a jahňacina. Veľa ľudí pozná jedlo Humus, možno nie každý vie, že pochádza z libanonských končín.

Ktorú krajinu, v ktorej ste ešte neboli, by ste určite radi navštívili?
- Zatiaľ je stále dlhší zoznam miest, ktoré chcem navštíviť ako miest kde už som bol. Sám pre seba si občas rozlišujem krajiny na „dôchodok“, teda že do nich môžem ísť aj na staré kolená. Rád by som navštívil napr. Japonsko.

Na pobyty v hotelových rezortoch nie som a keď si chcem vyslovene oddýchnuť, vôbec mi neprekáža navštevovať rovnaké miesta. Rád sa vraciam napríklad do Francúzska.

Niečo iné sú poznávacie cesty, vtedy mi vyhovuje pestrosť, možnosť vidieť fungovanie spoločnosti v mestách i divokú prírodu krajiny.

Úplne inú kultúru zažil v Nepále.

Peter Babka v Tibete.