Inšpiratívny Trnavčan: Odpisoval od neho aj William Shakespeare

RELAX - Tí sú naši | 2.8.2023, 20.03, prispievatelia

Kto bol Joannes Sambucus?

Historický portrét Jána Sambuca.

reklama

Horúce letné slnko láka síce k vode, ale nič nám nebráni spraviť si aspoň akúsi imaginárnu letnú prechádzku do histórie. Turisti často začínajú prehliadku Malého Ríma priamo v centre mesta pred radnicou.

Na priečelí starobylej budovy, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou, je niekoľko pamätných tabúľ. Jedna z nich pripomína pamiatku Jána Sambuca, ktorý patrí k najslávnejším a vo svete aj najznámejším rodákom z Trnavy.

No ruku na srdce, vieme kto bol Ján / Joannes Sambucus ? Veď od čias, v ktorých žil, uplynulo už takmer 500 rokov. 

Slovenská wikipédia tvrdí: „Ján Sambucus alebo Žámboky/Zsámboky bol uhorský básnik, polyhistor, lekár, autor príležitostnej latinskej poézie, alegorických obrázkov a úvah o rečníckom umení, príslušník slovenského etnika, ktorý sa narodil 25. alebo 30. júla 1531 v Trnave.“

Maďarská a britská wikipédia ponúkajú síce trochu odlišný dátum narodenia – 1. jún a Slovenský encyklopedický slovník zasa 24. jún, no všetci sa zhodujú v tom, že Sambucus sa narodil v Trnave.

To potvrdil aj samotný Ján Sambucus, ktorý síce prevažnú časť svojho života strávil na cestách po Európe a pôsobením vo Viedni, no nikdy nezabudol na svoj pôvod a vždy sa hrdo hlásil k rodnému mestu. 

Pamätná tabuľa Jána Sambuca je umiestnená na budove trnavskej radnice.

Báseň venovaná Trnave

O tom, že na svoje korene nezabudol, svedčí aj fakt, že počas celého života podpisoval svoje diela i korešpondenciu prídomkom Pannonius Tirnaviensis (Trnavský Panónec).

Trnave vzdal hold aj vo svojom najslávnejšom diele Emblemata básňou Tirnaviae patriae meae arma (Erb mojej rodnej Trnavy).

Pri tejto básni je aj ilustrácia znázorňujúca skupinu jazdcov vychádzajúcich z mestskej brány. Najväčší znalec dejín Trnavy, dnes už nebohý historik Jozef Šimončič, považoval túto drevorytinu za jedno z najstarších známych zobrazení trnavských hradieb s ojedinelým stvárnením erbu mesta. 

Sambucus počas svojho dlhoročného pobytu vo Viedni, kde pôsobil ako dvorný historiograf, kráľovský radca, cisárov lekár a univerzitný profesor, udržoval s Trnavou bohaté styky.

Keď trnavskí senátori potrebovali niečo vybaviť na panovníckom dvore, mohli rátať s jeho podporou. Rodákom nikdy neodmietol pomoc a loboval v ich záujme, ako to dokazuje aj dodnes zachovaná korešpondencia v mestskom archíve. 

Pamätná tabuľa Jána Sambuca.

Pamätné tabule

Okrem už spomínanej pamätnej tabule z roku 2004 so Sambucovým portrétom a úryvkom z jeho básne venovanej Trnave v preklade majstra Viliama Turčányho, je tu ešte ďalšia tabuľa.

Tá sa nachádza v podbrání radnice, hneď pri vchode vľavo. Je na nej menoslov všetkých richtárov kráľovského mesta i s rokmi, v ktorých viedli Trnavu a medzi nimi môžeme čítať aj meno Petrus Zamboky.

Práve tento majetný trnavský mešťan a v rokoch 1547 a 1550 aj richtár, ktorého za mimoriadne zásluhy o rozvoj mesta cisár Ferdinand I. povýšil do šľachtického stavu, bol otcom nášho slávneho rodáka a vzdelanca európskeho formátu Jána Sambuca.

Tie mená sa síce trošku líšia, ale nech vás to netrápi. Iná doba, iný mrav.

Okrem toho staršia slovenská spisba uvádza aj slovenský ekvivalent Sambucovho latinského mena ako Baza či Boza, čo poukazuje na nie celkom náhodný výber mena a celkom možnú súvislosť s tým, že v Trnave a na okolí tak rozšírená baza čierna nesie latinský názov Sambuca nigra. 

Pamiatku nášho slávneho rodáka pripomína aj pamätná tabuľa na Singerstrasse 3 vo Viedni, kde žil a roku 1584 zomrel.

Shakespeare sa nechal inšpirovať

Ján Sambucus sa stýkal a udržiaval aktívne kontakty s poprednými európskymi učencami. Okrem zberateľstva kníh, starých tlačí a inkunábulov, z ktorých zostavil jedinečnú knižnicu, známu v celej Európe, bol historikom a keďže vedel množstvo jazykov, prekladal a vydával grécke a latinské diela.

Aj keď zomrel v relatívne mladom veku len 53 rokov, zanechal po sebe grandiózne dielo s neobyčajne šírokým záberom – vyše 70 pôvodných, preložených a editorských prác.

Sambucove spisy boli známe v celej vtedajšej vzdelanej Európe. Bol jednou z najvýznamnejších osobností latinského humanizmu vôbec a patril aj medzi špičkových básnikov svojej doby.

Obálka s poštovou známkou so Sambucovým portrétom a s historickým vyobrazením Trnavy, ktorú vydala roku 2011 Slovenská pošta.

Jeho najznámejšia zbierka latinských básní Emblemata, kombinujúca alegorické obrazy (emblémy) s veršovaným komentárom, mala neobyčajný úspech a v dnešnom poňatí bola skutočným bestsellerom.

Prvé vydanie z roku 1564 vyvolalo veľký záujem a onedlho vyšli jej ďalšie doplnené vydania. Zbierka bola preložená do francúzštiny i do flámčiny a výber z emblémov vyšiel dva roky po Sambucovej smrti aj v anglickom preklade Geoffreya Whitneyho.

A práve táto kniha, o ktorej prekladateľ tvrdil, že je spomedzi všetkých emblémových kníh 16. storočia najelegantnejšia, sa dostala do rúk velikána svetovej literatúry, anglického dramatika Williama Shakespeara.

Toho nielenže zaujala ale aj inšpirovala. Anglický literárny vedec Henry Green zistil, že Shakespeare čerpal zo Sambucovho diela napríklad aj v takých slávnych divadelných hrách ako Hamlet, Večer trojkráľový či Rómeo a Júlia, pričom ide o priame texty alebo citáty.

Obálka knihy Henry Greena o vplyve autorov emblémov na Williama Shakespeara.

Green vo svojej knihe Shakespeare and The Emblem Writers identifikoval inšpirujúci vplyv Sambucových emblémov minimálne v dvadsiatich troch Shakespearových dielach. 

Od trnavskej radnice je len na skok k budove divadla. Takže ak niekedy nabudúce pôjdete okolo, venujte nášmu rodákovi, od ktorého „opisoval“ samotný Shakespeare aspoň krátku spomienku.   

A ešte niečo. V Trnave jeho meno nesie aj jedna z ulíc na Špíglsále. Je označená ako Ulica Jána Sambucusa, no jej gramaticky správny názov by mal znieť Ulica Jána Sambuca prípadne Sambuka.

PETER RADVÁNYI