Používaním stránok trnavskyhlas.sk súhlasíte s používaním cookies. Viac info OK

Trnavské rybníky
reklama

Do hĺbky bačoriny

RELAX - Tí sú naši | 5.10.2011, 00.00, Vladimír Kampf

Celý profesijný život chodil po nemocniciach a opravoval prístroje. Od roku 2007 je pre problémy s chrbticou na polovičnom invalidnom dôchodku. Okrem toho sa stará o manželku na vozíku. Otec herečky Lucie Lužinskej sa napriek tomu nesťažuje a snaží sa užívať si jednu zo svojich lások.

Do hĺbky bačoriny

Vlado Lužinský.

reklama

Precízne upratané fotografie v albumoch pod fóliou, nalepené na čiernych kartónoch. Už na pohľad vidno, že svoju záľubu berie smrteľne vážne. Chtelničan Vladimír Lužinský je známy aj ako fotograf. Dodnes súťaží a stále mu chodia rôzne uznania. Bol jedným zo županom ocenených fotografov Trnavského kraja. Má za sebou niekoľko samostatných a desiatky spoločných výstav.


Na výpravách
Cieľavedomejšie začal fotografovať v roku 1979. Fotoaparát mal už o päť rokov skôr. Zlomovým pre neho bol kontakt s okresnou organizáciou miestnych fotografov. „Vtedy ma oslovili, či by som sa nechcel stať členom legendárneho Irisu. Musel som predložiť prvé obrázky na súťaž Trnavský objektív. Vzali mi ich, a tak som sa rozhodol, že sa fotografii začnem venovať vážnejšie. Vynechal som len pár ročníkov tejto súťaže, a aj to iba pre to, že som mal zdravotné problémy buď ja sám, alebo manželka, o ktorú sa starám.“
Vlado Lužinský v súčasnosti zvažuje, že si začne fotografovať len tak sám pre seba. Na poslednom Chtelnickom jarmoku mal v miestnej základnej škole vystavené svoje fotografie. Prierez tvorbou od dokumentu po umelecké zobrazenie detailov reality.
„V minulosti som sa venoval najmä čiernobielej fotografii, ktorú som si sám spracovával. Teraz je pre mňa jednoduchšie robiť farebné fotky, ktoré si dávam vyvolať. Chodievam najmä do krajiny. V čase, keď fungoval Iris a nachádzali sme aj dostatočnú podporu, chodievali sme na výstavy, zúčastňovali sa na súťažiach a podnikali výpravy. Niekedy sa nám pošťastilo s kamarátmi dostať do terénu trebárs len tak. Neorganizovane. Fotografovali sme aj na Orave, v Slovenskom raji, Roháčoch...“

 

reklama

Vlado Lužinský hľadá nové obrazy v detiloch. FOTO: Vladimír Lužinský


Niečo ukázať
Dnes má už fotoaparát asi každý. Aj zrkadlovky sú už bežne dostupné. „Ak je niekto majiteľ fotoaparátu, to ešte neznamená, že je aj fotografom,“ vysvetľuje Vlado Lužinský. „Fotografom je ten, kto robí svoju prácu premyslene a chce svojou tvorbou aj niečo ukázať. To nie je iba o tom, že sa kdesi čosi objaví, ja to odfotím a hotovo. Poriadne fotografie by mali mať dušu a myšlienku. Dobrá fotografia nie je len záznam nejakej skutočnosti, ale aj vyjadrenie vlastných pocitov.“ Najsilnejšou Vladovou obrazovou náplňou je hľadanie pútavých detailov v prírode. „Hľadám veci, ktoré si málokto všíma,“ vysvetľuje. „Hľadám ďalšie obrazy v detailoch. Vidím v nich rôzne podoby, konkrétne veci, portréty, rozprávkové postavy... Na riečke Dunajec sa mi podarilo v spenených vodách nájsť kopu takýchto výjavov. Treba sa len zapozerať a čakať na najvhodnejší okamih. Škoda, že to mám tak ďaleko.“
Okrem peny ho zaujali aj listy v kalužiach. Aj tie vytvárajú zaujímavé obrazce, ktoré pôsobia veľmi esteticky. „Stačí mi jesenná kaluž či stopa po traktore zaliata vodou. Tu hľadám ďalšie obrazce. Dostávam sa naozaj do hĺbky. Aj keď len bačoriny,“ smeje sa. „Hľadám v nich podoby a skryté tváre.“
Fotografia mu dáva možnosť vyjadriť sa. „Robím ju v prvom rade pre vlastné uspokojenie. Teším sa, keď sa mi darí a keď sa moja práca páči aj iným. Keď mám takých diel viac, rád ich vystavím. Pre mňa fotografovať znamená dýchať. Keby som nedýchal, tak by som nežil, a keby som nefotografoval, tak by som asi nežil.“

 

Ryba požierajúca rybu v spenených vodách Dunajca. FOTO: Vladimír Lužinský

 

Rodinná fotografia. Malá Lucia s bratom. FOTO: Vladimír Lužinský


Akurát za humná
Vladov zdravotný stav sa zhoršil. Chrbtica neposlúcha. „Asi budem musieť prijať asistenčnú službu. Potom možno budem mať čas vybrať sa zasa niekam s foťákom. Ešte by som sa chcel venovať tomuto krásnemu koníčku. Teraz si môžem dovoliť vybehnúť akurát tak za humná.“
Vďaka Lužinskému má Chtelnica aj niekoľko dokumentárnych sérií. V obci založil aj klub dokumentaristov. Žiaľ, ľudí časom omrzel. Aj v minulosti jediná trnavská organizácia fotografov sa rozdelila. Napriek tomu je tu veľa aktívnych a tvorivých ľudí.
Vladovo nadšenie pre fotografiu sa pravdepodobne prenieslo aj na jeho dcéru, herečku a džezovú speváčku Luciu Lužinskú. Je však príliš zaneprázdnená na to, aby sa jej venovala viac. Hrať, spievať a starať sa o dcéru ju zamestnáva naplno. Na vernisáž otcovi do Chtelnice však prišla zaspievať aj s partnerom Borisom Čellárom. „Moja dcéra je pre mňa aj zákazníkom,“ smeje sa Vlado. „Z času na čas jej fotografujem portrétiky, maličkú alebo aj projekt Džez ide do školy, s ktorým chodia po Slovensku. Robia to každý rok. Tentoraz by sa mali objaviť aj v Trnave. V jednom programe dokonca využila moje fotografie ako podklad k hudbe, ktorú prezentovala.“
 

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy
TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka spoločnosti WebHouse, s.r.o. Právne informácie | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty
Copyright © 2010-2022 WebHouse, s. r. o. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk

Pocitadlo.sk

Mazda plug in hybrid
reklama