Tatry z opačného konca
RELAX - Tipy na výlet | 6.10.2011, 00.00, Vladimír Kampf
Turista má niekoľko možností. Na chatu Plesnivec v Belianskych Tatrách sa môže vybrať buď po dlhšej trase od kostolíka z Tatranskej Javoriny, odkiaľ to trvá päť hodín, alebo chodníkom pre menej zdatných z Tatranskej Kotliny.
Chata Plesnivec je jediná v Belianskych Tatrách. Foto: Vladimír Kampf
reklama
Odtiaľto je to približne hodina a pol. Zvedaví a lenivejší si môžu najprv zájsť autom ku kostolíku, potom sa presunúť ku kratšej ceste a hurá do kopcov.
Knieža pán
Začnime pri kostolíku. Na hranicu s Poľskom je to na dohodenie kameňom. Posledným bohostánkom na tejto ceste je drevený kostol sv. Anny z roku 1903.
Neďaleko neho stojí o čosi starší drevený poľovnícky zámoček z roku 1885. Obe stavby dal vybudovať bývalý majiteľ javorinského panstva knieža Hohenlohe. Poľovnícke chodníky do okolitých dolín, ktoré budovali v čase tunajšieho poľovníckeho boomu, dnes slúžia ako turistické trasy. Pruské knieža Kristián Kraft Hohenlohe kúpil javorinský revír v roku 1879. Celú usadlosť pretvoril na lesnícku osadu a sídlo riaditeľstva svojho veľkostatku. Ešte predtým tu stál majer lendackého veľkostatku. Trvalé osídlenie však pochádza až z roku 1759, keď tu založili železnú hutu a niekoľko hámrov. Nedostatok rudy zapríčinil neskoršiu prestavbu železiarní na lepenkáreň, ktorá definitívne zanikla roku 1935. V roku 1936 prešlo javorinské panstvo do vlastníctva štátu a dnes je väčšina obyvateľstva zamestnaná v turistických službách a TANAPe.
reklama
Drevený kostolík sv. Anny v Tatranskej Javorine. Foto: Vladimír Kampf
Sen o bohatstve
Hor sa do kopcov. Zhlboka dýchať. Príjemná tatranská príroda a klamlivý pocit, že Belianske Tatry nie sú až také náročné ako Vysoké Tatry. Zapotí sa každý. Tí objemnejší budú isto fučať ako parné lokomotívy. Odmenou im bude nádherný výhľad od chaty Plesnivec v nadmorskej výške 1290 metrov. Táto stavba na juhovýchodnom úbočí Bujačieho vrchu stojí nad dolinou Siedmich prameňov.
Už v osemnástom storočí tu stála búda odhodlaného zlatokopa Drechslera z Rakús. Sníval tu svoj sen o poriadnom bohatstve. Neskôr tu do roku 1930 trčala medzi kopcami stará pastierska koliba. V roku 1932 postavil Tibor Gresch zo Spišskej Belej súkromnú chatu, ktorá prístavbou v r. 1938 dostala terajšiu podobu. Po II. svetovej vojne slúžila najprv turistom, potom ako výskumná základňa TANAPu a od r. 1997 je opäť otvorená pre verejnosť.
Ako sa tam dostať?
Z Trnavy pod Tatry stále po diaľnici D1 a cestách, ktoré zatiaľ tvoria spojnicu medzi jej dvoma úsekmi. Z Popradu na Starý Smokovec po ceste 534. Na veľkej križovatke vpravo na cestu 537 cez Tatranskú Lomnicu. Na konci cesty vľavo smerom na Ždiar.