Po prsnatej pýche žiadna stopa

RELAX - Reportáže | 7.10.2011, 00.00, prispievatelia

Žiaľ, v Trnave veľa miest na strávenie príjemného dňa nie je, aj keď má úžasnú históriu a obrovský potenciál... Nevyužitý. Našťastie, centrum Piešťan žije aj počas všedného dňa.

Prostredie – krásne. Dostať sa dnu – nemožné.

Nielen turisti a kúpeľní hostia, ale aj domáci zapĺňajú nábrežie, most, parky, cukrárne a kaviarničky, lavičky pri nádherných fontánach. My sme sa vybrali na výlet za jedným z najzaujímavejších parkov. Nerozlučná súčasť kúpeľného mesta sa rozkladá po oboch stranách Váhu a tvorí ju Mestský park a Kúpeľný park. Založil ho Jozef Erdödy pred stopäťdesiatimi rokmi, neskôr zveľadili nájomcovia kúpeľov Winterovci. Rozloha parku je vyše dvadsať hektárov. Na tejto ploche sme našli pozoruhodné dreviny. Zaujímavým a príťažlivým park robia ázijské a americké druhy stromov s peknými názvami: Cyprušteky, smreky pichľavé, cédrovec zbiehavý, borovica himalájska, storočné magnólie Soulangove a judášovec strukový, paulovnia plstnatá, ľaliovník tulipánokvetý.

Platan javorolistý má 120 rokov a 40 metrov. Upúta mapovitá škvrnitosť na jeho kmeni.

Na počesť Coburga
Vstup k jazierkam stráži katalpa bignoniovitá, neďaleko je ginko dvojlaločné, žijúca fosília. Jazierka s leknami, rybičkami a žabkami dal vybudovať Winter na podnet bulharského excára Františka I. Coburga. Novinkou v parku je voliéra s viacerými druhmi pávov a bažantov.
Ďalšou zastávkou mal byť anglický park v Moravanoch nad Váhom. Iba skok od Piešťan v renesančnom kaštieli býval Domov slovenských výtvarných umelcov a park s galériou plastík od umelcov z celého sveta. Býval. Zatvorená brána, dvor zarastený burinou a žiadna tabuľa ani nápis, ktorý by informoval, čo tu je alebo bolo. Škoda, pretože kaštieľ je vidieť z hlavnej cesty, je to krásna stavba a podľa dlhého múru popri ceste aj rozľahlý priestor. Neboli sme jediní,
čo odchádzali sklamaní. S veľkou knihou Pamiatky Slovenska v ruke za bránu nakúkal aj mladý muž. Pravdepodobne nemal aktualizované vydanie, a tak len smutne krútil hlavou nad zarastenou budovou.

Piešťanské topole nájdeme v zozname chránených stromov. Topoľ čierny tu dosahuje priemer kmeňa 5 metrov a rastie už 150 rokov.

Venuša z Venuše?
Ako dieťa som si myslela, že slávna soška Moravianskej Venuše pochádza z... Venuše. :-) Nie, nie, nežartujem. Myslela som si, že ju našli niekde na Morave. Nikto mi to v tom veku nevyvrátil a informácia, že túto vzácnosť našli v dedinke vzdialenej od nás z Dechtíc čo by kameňom dohodil, ma dosť prekvapila. Moravany nad Váhom preslávil nález sedem a pol centimetrovej sošky vyrezanej z mamutieho kla. Jej vek odhadli na dvadsaťdvatisíc rokov. V chotári obce bývalo kedysi táborisko lovcov mamutov.
Ako symbol plodnosti a sily života, z úcty k matke, ktorá zachováva rod, ju vyrezal praveký lovec. Je jedným z najstarších prejavov ľudského umenia na Slovensku a pýchou nášho národa. Jej historickú hodnotu nie je možné vyčísliť žiadnou finančnou sumou. Pozrieť si ju môžno na výstave Klenoty dávnej minulosti na Bratislavskom hrade. Bohužiaľ, v Moravanoch o nej nie je ani chýru, ani slychu.

Výhľad na nezaplatenie
Útechou zo sklamania bola ďalšia obec Ducové. Tabuľa nás naviedla vpravo na cestičku stúpajúcu mierne do kopca. Popri staručkých domčekoch s krásnymi drevenými oknami sme sa dostali pod vŕšok Kostolec, ktorý má významné miesto v histórii Slovanov. Veľkomoravský veľmožský dvorec spred tisíc rokov tu objavili pri archeologickom výskume v roku 1968. Zvyšky predrománskej rotundy opätovne vysvätili na sviatok sv. Cyrila a Metoda v roku 1990 a odvtedy sa tu každoročne konajú sväté omše ako spomienka na príchod byzantskej misie na Veľkú Moravu. Rekonštrukcia dreveného opevnenia a brány nám pripomenuli rozlohu dvorca. Bol ohradený valmi a hlbokou priekopou. Slnkom prehriaty vzduch voňal materinou dúškou a tisícročnou históriou. Prekrásny kruhový výhľad na široké okolie bol bodkou za našim výletom.

TEXT A FOTO: JÚLIA KAMPFOVÁ