Trnavské rybníky
reklama

Futbalový príbeh Dušana Radolského spísali do knihy. Trnafčan mapuje jeho postoje

ŠPORT - Futbal - Spartak | 8.9.2023, 09.03, Ján Král

Heslo Dušana Radolského "Šatňa je moja" platilo aj pre futbalových bossov, hoci mnohí pritom škrípali zubami.

Futbalový príbeh Dušana Radolského spísali do knihy. Trnafčan mapuje jeho postoje

Knihu Trnafčan predávajú aj vo FOTO 4F na Štefánikovej ulici. Foto: Eleonóra Szombatová

Púpavy pri aleji
reklama

 

„Nečítaj knihu o úspechu iného, ale napíš vlastnú.“ Výrok Dušana Radolského je ako uliaty k jeho biografii Trnafčan, ktorá v týchto dňoch prichádza na pulty predajní.

 

Autor Peter Šurin na viac ako 170 stranách mapuje kariéru a život známeho trnavského kouča, ktorý sa nezmazateľne zapísal nielen na Slovensku ale i v zahraničí. V takom Poľsku je dodnes rešpektovanou futbalovou persónou.

 

I preto podtitul knihy: Príbeh (ne)obyčajného trénera. A veru, bolo o čom. Svojím vzťahom k futbalu napísal vlastné riadky, ktoré stoja za prečítanie.

ŠUPA technika
reklama


„Ako tréner som sa narodil v Zelenči, túto kapitolu som nemohol obísť,“ vraví Dušan Radolský. V knihe aj na prvých riadkoch hneď vyťahuje úsmevnú príhodu zo začiatku v obci ležiacej pri Trnave:


„Zapísal som sa skutočne svojským spôsobom. V prvom príhovore som oslovil funkcionárov: pán Zima, pán Hájnik... Smiali sa všetci, aj dotknutí. Boli to ich prezývky, roky im nikto nikdy nepovedal inak, možno tak na úradoch, ale nie vo futbale. Na vysvetlenie, Hájnikom volali pána Augustína Mrvu, otca známeho vinára Vladimíra, Zimom Augustína Tibenského.“


Ktorá kapitola publikácie bola Radolského srdcu najbližšia? „Ťažko vybrať jednu. Kvalifikáciu, majstrovstvá Európy a olympiádu s dvadsaťjednotkou nemožno obísť. Nestal som sa ligovým majstrom, ale trikrát som bol vo finále pohárov, vyhral som poľský pohár, dvakrát som bol najlepší tréner Slovenska, túto poctu som získal aj v Poľsku. Sú tam ale i spomienky, ktoré ma trápia dodnes – ako sme sa nestali majstrom so Slovanom, nepostúpili s Niecieczou do ligy...“


Výraznú stopu v Radolského futbalovom živote zanechalo pôsobenie v Spartaku, i keď s koncom, aký si nepredstavoval. „Splnený sen. Nakrátko.“ Tak znie výstižný názov kapitoly.


„Ešte aj teraz, keď na to spomínam, mi skáče tlak nebezpečne vysoko. Trnava je proste klub, pre ktorý som predtým často nespal, a vlastne stane sa i teraz, že nespím stále či opäť.“

 

Úryvok z knihy. Pätoro trénera Dušana Radolského.

 


Ako tréner bol známy tým, že si potrpel na detailoch, pôsobil miestami až pedantne a vyžadoval od svojich zverencov pevnú disciplínu.

 

„Robte, čo chcete, ale musíte to robiť, ako ja chcem!“ stojí v ďalšom citáte Dušana Radolského, ktorými je kniha pretkaná. 


Trefné myšlienky si zapisoval a vytiahol ich z času na čas v príhovore v kabíne pre hráčov. Apropo, kabína - tá bola pre neho posvätná.

 

Píše o tom aj v krátkej stati venovanej pohľadu na majiteľov klubov nazvanej Nedotknuteľní a nedotkliví kluboví bossovia.


„Kľúčové vo vzťahu medzi nami bolo pravidlo, z ktorého sa nedalo ustúpiť, či vybočiť. Nech bol klubový šéf hocako bohatý, hocako vplyvný, hocako mocný, na futbalovom poli platilo, že šatňa je moja, všade inde je šéfom majiteľ a bol som mu k dispozícii kedykoľvek dvadsaťštyrihodín denne podať informácie alebo správu o mužstve, o hráčoch alebo sa poradiť pri riešení nejakej situácie, súvisiacej s tímom či jednotlivcom. Isteže, nie všetkým sa sa takto nastavená podmienka páčila, ale ku cti im slúži, že ju rešpektovali, hoci občas so škrípajúcimi zubami.“


Do knihy si požičal aj výroky iných známych osobností, ktoré mu imponovali. Jeden taký pochádza od režiséra Jozefa Bednárika, rodáka zo Zelenča, s ktorým sa na začiatku kariéry musel doťahovať o hráčov. Jeden ich chcel na ihrisku, druhý v divadle. 


„Dobrý režisér – i tréner – je ako podprsenka: Nemusí byť, ale ak je, tak to celé pozdvihne.“


Kniha Trnafčan sa končí zamyslením Dušana Radolského. Je osobné, silné a mapuje to, čo aktuálne zažíva.


Prečítať si ho môže každý, kto si jeho publikáciu zaobstará. Dá sa tak spraviť v oficiálnom fanshope Spartaka, vo fotoateliéri Eleonóry Szombatovej FOTO 4F na Štefánikovej ulici či v kníhkupectvách, s ktorými spolupracuje vydavateľstvo Mladé letá. 


 

Gašparíkovi poradil ohľadne Poliakov

Súčasný tréner trnavského Spartaka Michal Gašparík pred dvojzápasom Európskej konferenčnej ligy s Lechom Poznaň spomenul, že ohľadne súpera sa radil i s trénermi, ktorí majú skúsenosti z Ekstraklasy – Pavlom Staňom a Dušanom Radolským. 


„Som rád, keď sa niekto z mladých trénerov spýta, ako by som to robil ja. Takto ma kontaktoval aj tréner dvadsaťjednotky Kentoš. Nemám zodpovednosť, ľahko sa mi hovorí, oni si z toho musia vybrať, či použijú moju myšlienku a ako ju zavedú do šatne a či vôbec. To už je na ich rozhodnutí, ale poviem im môj názor. Aj na Poliakov som povedal, veril som Trnave a som rád, že sa podaril až postup do skupiny,“ vraví Dušan Radolský.


„Za mojich čias toľko cudzincov v Poľsku nehralo, väčšina bola domácich. Dnes už kluby majú množstvo legionárov. Aj Lech ich mal sedem – osem. Ťažko už hovoriť v takom prípade o poľských kluboch. Ale poľské prostredie je vždy sebavedomé, to sa nemení.“


A čo hovorí na súčasnú Trnavu? „Vidíme to aj na Slovane, že hrať Európu nie je sranda, hlavne to prepínanie. Slovenský pohár sa hrá inak, Európa inak a domáca liga inak. Prepnutie je dôležité a treba to zvládnuť, v opačnom prípade nastáva problém. So Žilinou, keby Spartak premenil šance, veď dve vyložené v prvom polčase mal, pomohlo by to a zápas by sa inak vyvíjal. Po góle súpera to už začalo z trnavskej strany upadať,“ dodal Dušan Radolský.

 

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy

reklama

TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka Právne informácie | Ochrana osobných údajov | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty | Nastavenie cookies | Cookies politika
Copyright © 2010-2024. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk
Mazda / TANEX Trnava
reklama