Dvakrát vyhorel, dnes sa venuje osobnému brandingu a firmám pomáha ako konzultant

AKTUALITY - Trnava | 29.9.2023, 07.00, reklamný článok

Keď začínal v mediálnych agentúrach, jeho rodina a priatelia nevedeli kde reálne pracuje. Bol mimoriadne časovo vyťažený, chodil na služobné cesty do zahraničia, no on chcel zostať len obyčajným chlapcom zo Smoleníc. Neskôr pôsobil na pozícii obchodného riaditeľa v najväčšom mediálnom dome na Slovensku. Pre rýchle pracovné tempo dvakrát vyhorel, dnes sa venuje osobnému brandingu, koučingu, ale aj pomoci neziskovým organizáciám a študentom. Ako sa po vyhorení postavil na nohy a čo pre neho znamená úspech? Zoznámte sa s Lukášom Bednárom, marketérom telom aj dušou.

Lukáš Bednár.

Poďme pekne od začiatku. Aké boli tvoje začiatky?

- Už na základnej škole som sa začal venovať programovaniu a vytvoril som webstránku pre našu rodinnú firmu. Hoci by som sa za ňu dnes možno hanbil, vtedy to malo zmysel, pretože mnohé firmy ešte weby nemali a tie, ktoré ich mali boli nefunkčné a nekvalitné.

Keď bola stránka pripravená, začal som sa zaujímať o SEO a PPC. Napriek tomu, že som mal len 15 rokov, investoval som 2000 korún z vlastného vrecka do online reklamy.

Táto investícia sa vyplatila viac, pretože firma získala nových zákazníkov. Dnes je online prezentácia samozrejmosťou, no základné princípy ostávajú rovnaké.

Spomínal si, že na začiatku ani tvoja rodina a kamaráti nevedeli, čo vlastne robíš a čomu sa venuješ.

- Keď som začínal v mediálnych agentúrach, moji priatelia a rodina nevedeli, kde pracujem. Nebolo to preto, že by som sa hanbil, ale chcel som zostať ten istý Lukáš zo Smoleníc aj napriek mojej začínajúcej kariére v reklame, služobných cestách v Taliansku či na jachtách v Chorvátsku. Nebol som kvôli tomu sedem rokov aktívny na sociálnych sieťach.

Keď som sa stal obchodným riaditeľom v najväčšom mediálnom dome na Slovensku, moje aktivity sa stali verejnými. Aj keď som bol mimoriadne časovo vyťažený, začal som byť aktívny aj na LinkedIn, kde mám dnes viac ako 7 000 followerov a fantastickú a inšpiratívnu sieť kontaktov.

Hoci si zo mňa moji blízki občas robia stále robia žarty o "pánovi riaditeľovi", vzťahy s nimi našťastie zostali rovnaké. Avšak ukázať svetu úspech prináša aj odvrátenú stranu - závisť, ktorá je hlboko zakorenená v našej kultúre.

Zdroj: www.lukasbednar.com

Takéto rýchlo tempo a časové vyťaženie vedie často aj k vyhoreniu. Zažil si ho aj ty? Ako si sa postavil opäť na nohy?

- Dvakrát som v živote vyhorel a dlho som to tajil. V 25-tich rokoch som sa za to jednoducho hanbil. Zo začiatku som to bral ako koniec mojej dravosti a nevidel som za horizont.

Pred vyhorením som bol na vrchole - kariérne aj finančne. Pracoval som až do neskorých nočných hodín a ráno som sa zobudil už o piatej.

Emaily som posielal na križovatke na červenej, v posilňovni, kde som mal neraz so sebou aj notebook. Myslel som si, že musím využiť každú minútu, až kým ma jednoducho “nevyplo” a kým som nepadal k zemi aj počas prechádzky so psom.

Mal som bolesti hlavy a problémy s trávením, ktoré som dočasne tlmil liekmi.

Po konzultáciách s lekármi som pochopil, že som vyhorel z prepracovanosti. Toto obdobie mi ukázalo skutočné hodnoty v živote.

A medzi nimi nie je ani drahé auto, luxusná dovolenka či neustály kariérny rast. Keď mi po trojmesačnej pauze zazvonil telefón s atraktívnou pracovnou ponukou, spýtal som sa, či by sme to mohli prebrať neskôr, pretože som práve bicykloval.

Pred vyhorením by som takto nikdy nereagoval.

Považuješ sa za úspešného človeka? Čo vlastne pre teba úspech znamená?

- Úspech je individuálna záležitosť, a každý ho vníma inak. Ja osobne ho vidím v neustálom napredovaní, prekonávaní seba samého a vnútornej spokojnosti.

Zatiaľčo niektorí môžu merať úspech finančným bohatstvom alebo sociálnymi statusmi, ja nechcem sledovať normy stanovené inými.

Pri mojich stretnutiach s úspešnými a finančne nezávislými ľuďmi som zistil, že aj keď sú na pozoruhodných pozíciách a žijú v luxuse, mnohí z nich sú vnútorne neštastní.

Často mi hovorili, že aj oni by chceli žiť v pozitívnejšom nastavení, nebáť sa odísť z teplého pracovného miesta, ísť si za svojimi snami a žiť úplne obyčajný život ako ja.

Navštíviť babku na bicykli, pracovať z domu v teplákoch a nebáť sa to zverejniť. A pre mňa je práve toto definícia úspechu.

Autenticita, zmysluplná práca, štúdium, spolupráca s mladými ľuďmi a neziskovými organizáciami.

Po práci v marketingových agentúrach a po ukončení tvojho pôsobenia na pozícii riaditeľa reklamy si sa začal venovať osobnému brandingu a koučingu. V čom je tvoj koučing iný ako ostatné?

- Môj koučing je jedinečný tým, že pracujem s rôznorodými klientmi, od top manažérov až po študentov vysokej školy. Hoci ich pozície sú odlišné, často riešia podobné problémy. Nikdy však neodhalím, o koho ide, pretože si vážim ich dôveru.

V rámci mentorovania pre študentov z Growni som sa stretol s mladým človekom, ktorý potreboval marketingovú radu pre svoj projekt. Za hodinu som mu poskytol nápady na pol roka práce.

Bol nadšený, hoci zrejme aj trochu unavený tým informačným náporom. To je akoby učiteľ vysvetlil jeden ročník učiva za 1 hodinu so zadaním bakalárskej práce.

Zdroj: www.lukasbednar.com

Niekto si môže myslieť, že osobný branding je prejav namyslenosti. Prečo je to podľa teba tak a ako sa toho pocitu zbaviť?

- Osobný branding môže na prvý pohľad pôsobiť ako prejav namyslenosti, no nie je to tak. Tento dojem môže prameniť z kultúrnych predstáv.

Vďaka školeniu od Google s názvom "I am Remarkable", ktoré teraz aj školím, som si uvedomil, že hovoriť o vlastných schopnostiach a úspechoch na základe konkrétnych faktov je prirodzené.

Ak vám niekto hovorí, že ste namyslený alebo máte veľké ego, pravdepodobne tomu nerozumie.

Vezmime si môj príklad: Mám 17 certifikátov od Google a pracujem v online marketingu od svojich 15 rokov. Je to chvála, alebo jednoducho fakt? Ak mám dôkazy o týchto úspechoch, prečo by som o nich nemal hovoriť?

Čo môže osobný branding priniesť v reálnom živote?

- Zlepšenie a nakopnutie biznisu, nové zákazky, ale aj úsmevné momenty. Napríklad, počas stretnutia s riaditeľom jednej firmy ma oslovil s otázkou, či viem, kde som zaparkoval.

Bol som zmätený, kým mi nevysvetlil, že videl môj status na LinkedIn, kde som zdieľal, ako si fotím svoje parkovacie miesto. Toto drobné gesto vytvorilo uvoľnenú atmosféru pred stretnutím, oveľa lepšiu, než bežné reči o počasí alebo ceste.

Na záver trošku odbočíme. Je pravdou, že marketéri majú tendenciu každému tykať?

- My marketéri máme špecifický zvyk rýchlo prechádzať na tykanie. Je bežné, že marketingový riaditeľ v pokročilom veku navrhne tykanie mladým kolegom alebo agentúre s dvadsiatnikmi.

Ja som si tento zvyk tak osvojil, že mi unikli niektoré situácie. Napríklad, keď som navštívil priateľku na záchranke, spontánne som oslovil okolo idúcich lekárov a predstavil sa ako "čaute, ja som Lukáš".

Vo svete marketingu je to normálne, ale táto skúsenosť bola odlišná. Zažil som riadne faux-pas, keď sa mi jedna z lekárok predstavila ako "pani doktorka" aj so svojím priezviskom.

Doma som dostal kritiku od priateľky, keďže pani doktore si nikto počas jej 40 rokov v nemocnici nedovolil tykať, najmä nie nejaký Lukáš Bednár. :)

Viac informácií a možnosti spolupráce v online marketingu nájdete na www.lukasbednar.com