Gasťo - dirigent spartakovského orchestra

ŠPORT - Futbal - Spartak | 7.10.2011, 00.19, Ján Král

Kápovia kotla. Fanúšikovia Spartaka na ich povel povzbudzujú, spievajú či slovne naložia súperovi. V Trnave túto funkciu zastávajú viaceré známe tváre. Dlhoročnou stálicou je Rastislav Gasťo Jánoš.

Gasťo vo svojej typickej póze. Foto: Peter Kollár

reklama

Aké je to postaviť sa pred masu ľudí a uviesť ju do varu?
- V prvom rade veľká zodpovednosť. Nikdy to nepodceňujem, snažím sa na to pripravovať psychicky a byť aj v dobrej fyzickej kondícii. Ľudia človeka sledujú, potrebujú mať vzory, to si uvedomujem. Poďakovať sa musím svojim kamarátom, ktorí stoja okolo mňa, podporujú ma a veria tomu, čo robíme. Aj vďaka nim mám ešte stále chuť pokračovať, hoci mám vek, že by som to už mohol zavesiť na klinec.
Kotol prešiel z tradičných pokrikov typu Trnava do teho! na chorály balkánskeho štýlu. Máte radi tieto rytmy?
- Vždy som obdivoval grécku, balkánsku a vôbec južanskú školu. Obrovskú vášeň k futbalu majú fanúšikovia v Južnej Amerike. S dobou internetu prišli rôzne inšpirácie. Osobne stojím za množstvom chorálov z našej dielne. Na ďalších sa podieľali moji kolegovia Fišo či Martin. Tradičný pokrik Trnava do teho! má však svoj veľký význam. Keď sa doň zapojí veľa ľudí, nakopne tribúny i mančaft. Toto skandovanie od nás nikdy vymizne.
Ktorý z chorálov vám je najbližší?
- Najviac nám a aj mne asi pomohol Každý ťa v srdci má, Trnava naša... Vtedy sme v kotle prvýkrát začali používať bubny, ktoré boli dovtedy v Trnave tabu. Nepotrebovali sme ich k fandeniu. Keď som sledoval balkánsku scénu, kde sa používali, povedal som si, že musíme tiež ísť do toho. Neskôr sme chorál okorenili o vizuálnu vložku, keď si ľudia aj sadnú, čo mu dodalo ďalšie grády.
Ovplyvňuje futbalový život aj vaše súkromie?
- Myslím, že výrazne nie. Samozrejme, prináša to určitú popularitu.
S fanúšikmi sa neraz spájajú aj rôzne negatívne javy. Vás ako verejne známeho si s tým mnohí možno dávajú dokopy. Nakoľko sa dá z vašej pozície jedného zo šéfov kotla ovplyvniť situácia, keď napríklad vypukne davová hystéria a fanúšikovia začnú vytrhávať sedačky?
- Veľkú úlohu zohrávajú emócie. Nerád to vidím, keď sa také niečo deje. Stalo sa to aj v pohárovom zápase s Lokomotivom. Keby letiaca sedačka zranila hráča, všetci vieme, že UEFA by nám naparila pokuty a zákazy, ktoré by si nikto neželal. V danej chvíli je to o veľkých emóciách, ľudia nerozmýšľajú nad tým, čo spravia. Chcem však dávať do fandenia vášeň, samozrejme, tak, aby sa neprekračovali hranice, ľudia neohrozovali seba, okolie a svoj klub. To by sa nemalo stávať. Nie vždy sa tomu však dá predísť. Verím, že do budúcna sa s týmto problémom vysporiadame, naučíme sa ovládať svoje city a vášne. Napokon, ak sa začnú veci prešetrovať, ľudia týmto konaním uškodia najviac sami sebe.

K futbalu patrí vášeň. Foto: Zuzana Šefčovičová

reklama

Aký duel vám najviac utkvel v pamäti?
- Derby so Slovanom na jeseň 2007. Predchádzal tomu skvelý zápas so Žilinou a megavýjazd na Petržalku. Na derby potom prišla veľká návšteva. Zápas mal z fanúšikovského hľadiska divoký koniec, ktorý sa preniesol aj do ulíc. Vtedy v podstate celá južná fungovala ako jeden veľký kotol. Splnil sa mi tým sen, že zažijeme v Trnave niečo, čo funguje na Balkáne, kde fandí celá tribúna.
Čo pre vás znamená derby?
- Je to zápas, na ktorý sa určite najviac teším, aj keď viem, že to nemusí vždy dopadnúť pre nás dobre. Zároveň sú to veľké stresy celý týždeň pred zápasom. V deň D som raz mal asi šesťdesiat telefonátov. Keď príde zápas, z človeka nervozita opadne. Ak prehráme, musíme pozbierať všetky sily, aby sme odišli so vztýčenou hlavou. Nemôžeme predsa súperovi ukázať, že sme zronení.
K trnavskému kotlu patrí dvojica kápov. Aké to je, keď ste na pódiu dvaja?
- Keď sme dvaja, je to lepšie. Jeden o druhého sa môžeme oprieť, keď si potrebujeme vydýchnuť. Popravde, mnoho zápasov som ani nevidel. Čím viac sa pozerám na ihrisko, tým menej ľudia fandia. Je dobré, keď sú tam dvaja, každý má svoj štýl, ako ľudí dostať do varu. S tým potom rastie aj sila kotla. Martin teraz, bohužiaľ, nemôže byť s nami, lebo mal zdravotné problémy. Verím však, že skôr než pôjdeme do „dôchodku“, sa ešte na scéne spolu objavíme a užijeme si to.
Túto sezónu sa v kotle neobjavujete pravidelne. Prečo?
- Dlhšie zvažujem, že kápovanie prenechám iným. Po domácom stretnutí so Slovanom na jar minulej sezóny sa moje pocity prehĺbili. Ide o zápasy, ktoré stoja človeka strašne veľa síl, a keď sa niečo nevydarí, tak sa musí sám seba spýtať, či nespravil chybu. Vtedy som si povedal, že asi dozrel čas, aby som prenechal post iným. Príjemne ma prekvapili reakcie ľudí, ktorí sa ma snažili presvedčiť k návratu. Napokon som súhlasil. Následne ale prišiel bojkot, ktorý snáď mal pre Spartak význam. To, samozrejme, ukáže až budúcnosť. Momentálne sa ale asi dá povedať, že to klubu pomohlo. Dostali sme sa tam, kam patríme – v tabuľke na prvé miesto, v pohárovej Európe sa nám darilo oproti minulým rokom výnimočne. Užili sme si fakt skvelé leto. V pohárových zápasoch bolo treba potiahnuť kotol a zistil som, že ma to stále drží. Sklamalo ma ale, keď po výnimočnom emotívnom zápase s Levski prišli slabé domáce ligové návštevy. Myslím si, že klub ani hráči si to po takých výkonoch nezaslúžili. Azda aj my, ktorí sme potiahli atmosféru, sme si zaslúžili užiť si eufóriu. Ľudia, zrejme, boli presýtení futbalom, potrebovali si oddýchnuť a šetrili sily na Európu. Snáď sa zápal pre klub nejakým spôsobom prebudí. Inak sa totiž pracuje, keď je štadión nabitý, kotol našliapaný, ako keď je hľadisko poloprázdne. Mali by sme si držať štandard, pod ktorý by sme sa nemali dostať.
Ako vnímate momentálnu pozíciu občianskeho združenia Bíli Andeli?
- Fanklub dostal ohromný impulz v zmene predsedu. Na tento post nastúpil Majo Galbavý, ktorý tam od začiatku patril a staval fanklub aj s ďalšími ľudmi na nohy. Som rád, že som pri tom mohol byť. Verím, že fanklub bude mať do budúcnosti veľký význam ako zastrešujúca organizácia všetkých fanúšikov Spartaka a ľudia budú právom hrdými členmi. Mal by byť partnerom klubu pri rôznych aktivitách, ktoré majú za cieľ napomôcť k ešte väčšiemu rozvoju Spartaka a diváckeho záujmu.

Priateľstvo s Baníkom i Levski
Trnava je na slovenskej scéne pojmom. Ako vníma trnavských priaznivcov zahraničie? „Sme radi, že pozitívne chýry o fans Spartaka prekračujú hranice Slovenska. Práve z toho dôvodu si nemôžeme dovoliť vypúšťať zdanlivo menej atraktívne zápasy. Nie! My chodíme na Spartak! To musíme mať všetci na pamäti. Je jedno, s kým hráme, musíme odviesť svoje maximum. Najsilnejšie vzťahy máme asi s ostravským Baníkom. Živo sa o nás zaujíma, na letné zápasy i na derby chodili desiatky priaznivcov z Ostravy. Potešili ma aj priateľské väzby, ktoré sme nadviazali s fanúšikmi Levski Sofia. V minulosti sme navštívili zápasy Partizanu Belehrad, niektorí ľudia od nás stále chodia na ich derby. Považujem ich za veľmi dobrý klub. Individuálne vzťahy majú niektorí naši ľudia s fanúšikmi Eintrachtu Frankfurt,“ uviedol Jánoš.

Vianočné dieťa
Kto je Rastislav Jánoš? Narodil sa 24. decembra 1972 v Trnave. Má mladšieho brata Branislava a sestry Martinu a Luciu. Na futbal ho priviedol otec, keď mal päť rokov. Pozíciu lídra v kotle začal preberať v rokoch 2003 – 2004. Spoluzakladateľ fanúšikovskej skupiny Southside Trnava, bývalý predseda občianskeho združenia Bíli Andeli, momentálne zastáva pozíciu v rade divízií.