Ďalší sen trnavských bejzbalistov: Amerika

ŠPORT - Bejzbal | 7.10.2011, 09.26, Ján Král

Tréner A-mužstva a prezident Angels Trnava Maroš Jančovič žiaril po záverečnom zápase so Slovanom spokojnosťou. Radosť z titulu si užíval vedno s hráčmi.

Maroš Jančovič (vpravo) prežíval finálovú sériu emotívne, o to viac si užil šťastné rozuzlenie. Foto: autor

reklama

Aké pocity zažívate po zisku majstrovskej trofeje?
- Je to jedenásty trnavský titul a môj desiaty. Niekedy som si myslel, že čím bude číslo získaných titulov vyššie, tým prídu menšie emócie. Opak je pravdou! Je to krásny pocit, trochu som si hneď po zápase aj poplakal. Skomplikovali sme si to síce trochu, ale napokon sme to dokázali sme to. Je to super.
Ako titul oslávite?
- Tím je mojou druhou rodinou. Každý z tých chalankovcov, ako ich nazývam, je mojou súčasťou. Určite si s rodičmi a bratom potrasieme rukou. Oslavovať však budem hlavne s tímom. Za sebou máme spoločnú grilovačku plnú dobrej zábavy. Nepôjde však len o jednu, ale viacero osláv.
Čakali ste, že Slovan bude klásť až taký odpor?
- Človek vždy musí čakať a veriť. Úprimne povedané, som rád, že je to za mnou. Slovan má dobrý tím, rozhodovali maličkosti. V poslednom zápase dávam klobúk dole pred Matejom Chovančákom. Na jeden odpal stiahol tri body, to bolo podľa mňa vo vývoji duelu kľúčové.
Čo znamená pre klub jedenásty titul?
- Dokázali sme sa z dna dostať znova na vrch. Generácie sa v klube obmieňajú pomerne často, každú sezónu v podstate začíname odznova ss mladými. Opory odchádzajú kvôli pracovným a iným povinnostiam. Zisk titulu je pre klub veľké plus z marketingového hľadiska. Inak sa získavajú peniaze na chod klubu, ak argumentujete tým, že ste majstri v športe, ktorý nepatrí na Slovensku k väčšinovým, než keby ste sa chválili druhým alebo tretím miestom. Majstrovský titul sa cení, v Trnave o to viac, že je tu obrovské srdce. Titul si zaslúžia hráči i diváci, považujeme to za vyvrcholenie celosezónnej snahy, najmä ak si uvedomím, že sme začínali s negatívnou šnúrou výsledkov.
Kto bol ťahúňom tímu počas sezóny?
- Za kľúčový moment považujem návrat Maťa Chovančáka do zostavy. V zime skončil z osobných dôvodov, na jar sa však vrátil s tým, že šport miluje a chce pomôcť klubu. Dostal druhú šancu a ukázal, že to bola správna cesta. Niektorým hráčom to išlo viac v obrane, iným zase na pálke. Ťahúňmi počas play-off boli okrem Chovančáka určite Patrik Holub, Igor Jankovič a Marek Pavelek. Dokázali kvalitu preniesť aj na ihrisko a z pohľadu nálady na celý tím.
Samostatná kapitola bol Američan Mike Wieda.
- Samozrejme. Prišiel, aby nás posunul dopredu. To sa stalo. Už na začiatku sezóny som hovoril, že naším cieľom nie je titul, ale vytvorenie tímu, do ktorého zapracujeme mladých hráčov. To sa nám darí. S takým nadhadzovačom ako je Mike, sa môžeme porovnávať s európskymi tímami. Na druhej strane, vidno, že sme na neho naložili až priveľa. Možno, keby som sa rozhodoval teraz, urobil by som niektoré veci inak. Odhádzal kvantum nadhodov, v sobotu vyše 150, v nedeľu ďalších 40. To všetko v náročných situáciách. Doslova sme z neho vyžmýkali, čo sa dalo. Ale bol to aj jeho sen, doteraz v Amerike nezískal žiaden titul. Veľmi chcel byť na vrchole. Som rád, že sme mu to spoločne s Angels umožnili.
Očividne vniesol aj veľké ľudské kvality.
- Mike je veľmi dobrý človek. Musel toho v živote veľa prekonať. Ukázal ľudskú tvár, snaží sa každému pomôcť. Výborne zapadol. Je to jeden z mála Američanov, ktorý vyznáva moju filozofiu tímového ducha a hesla všetci za jedného...
Uvidia ho fanúšikovia ešte v Trnave?
- Verím, že áno. Ak nie ako hráča, tak verím, že ako človeka. Obľúbil si to tu. Stále prichádza do úvahy aj jeho hráčsky návrat. Toto mala byť jeho posledná sezóna, chcel si ju užiť, vychutnať a dotiahnuť to až k titulu. Medzičasom ale dostal ponuky z profi tímov v Amerike z MLB, možno skúsi draft. Ak mu to vyjde, vravel, že minimálne na pohár Euróskych majstrov by za nás nastúpil.
Plánujete upevniť spoluprácu s Mikeom aj na inom poli?
- Áno. V prvom rade z pohľadu prínosu hráčov na Slovensko. Bol by som rád, aby sme pokračovali v nastavenom trende. Samozrejme, vždy je to lotéria, aký Američan príde, či sa zžije s tímom a kultúrou. Hlavne by som si však chcel prostredníctvom Mikea splniť sen – priviesť Angels do Ameriky a hrať tam bejzbal. Pevne verím, že v nasledujúcich rokoch sa nám podarí v rámci prípravy v zámorí stráviť dva-tri týždne a ukázať chalanom, aký bejzbal sa hrá v USA.

Skvelá atmosféra
Počas celej finálovej série to v hľadisku štadióna žilo. Na každý duel si našlo cestu vždy minimálne dvesto priaznivcov, ktorí zaplnili tribúny a hnali svoj tím dopredu. „Bola to ohromná podpora. Také plné tribúny si pamätám z čias, keď sme hrávali európske poháre. Zažil som to po dlhých rokoch, bol to super pocit. Verím, že sa divákom hra páčila a pritiahneme ich aj počas sezóny. Prísť na pár zápasov vo vrchole ročníka je super, no musíme si ich priazeň udržať aj v radových dueloch,“ uviedol Jančovič.

naša poznámka

reklama

Zapálené srdcia
Bejzbalisti STU Angels Trnava budú na zisk jedenásteho majstrovského titulu určite ešte dlho spomínať. Majú za sebou doslova magickú sezónu! Po omladení kolektívu sa začala síce výsledkovými katastrofami, mužstvo však rástlo zo zápasu na zápas. Ukázalo veľkého tímového ducha, morálne kvality podporené individuálnymi schopnosťami, aby v strhujúcom finiši rozdávalo iskry, ktoré pozitívne zapálili celé okolie. Súzvuk všetkých zložiek nasmeroval klub na vydláždenú majstrovskú cestu. Veľkým prínosom sa ukázalo byť angažovanie Američana Mikea Wiedu. Priniesol nielen nový herný ale i veľký ľudský rozmer a rástli pri ňom aj ostatní členovia kádra.
Angels sa postarali o skvelú reklamu pre svoje mesto. Spravili ju aj pre fakultu a mestskú časť Prednádražie, o ktorej sa v súvislosti s kriminalitou neraz negatívne hovorí. Práve kluby ako sú Angels, či softbalový Trnava Panthers (majstrovský titul oslávili o týždeň skôr) však poskytujú športom pre mladých ideálnu prevenciu pred podobnými negatívnymi javmi.
Oba celky totiž nevychovávajú svojich hráčov a hráčky len za účelom športových výsledkov, ale vedú ich aj k správnemu životnému postoju. Borci z Angels Trnava sú chlapi na svojom mieste, i pri úspechoch si zachovávajú pokoru k športu a životu. Bejzbalu odovzdali srdce, čo je v dnešnej dobe peňazí veľmi cenený artikel. Podobné konštatovanie, v ženskom prevedení, platí o pantherkách.
Špeciálnou kapitolou sú ľudia, ktorí stoja za oponou. Práve oni dodávajú v amatérskych podmienkach klubom punc profesionality. Mravenčia práca manažérov Romana Holekšiho u Angels či Igora Baranoviča u Panthers nie je možno až tak na očiach, práve vďaka podobne zanieteným fanatikom však má Trnava na mape slovenského bejzbalu a softbalu výhradné postavenie. Zabúdať v tejto súvislosti nemožno ani na ostatných funkcionárov a trénerov, v drvivej väčšine pracujúcich bez nároku na odplatu. A, samozrejme, sú tu rodičia hráčov – neoddeliteľná súčasť klubového systému. Symbióza na pohľadanie...
Verím, že úspechy, ale najmä štýl práce Angels i Panthers ocenia aj predstavitelia samosprávy a podnikateľské subjekty. A to nielen jednorazovým všimným, ale dlhodobou podporou na ekonomickom i diplomatickom poli. Bude to správna investícia.