V Cíferi spomínali na Ladislava Bernadiča, významnú folklórnu osobnosť

RELAX - Tí sú naši | 8.10.2023, 08.06, prispievatelia

Stalo sa tak pri príležitosti vzácneho jubilea, 100. výročia narodenia Ladislava Bernadiča, čestného občana Cífera in memoriam.

V roku 1976 cíferskí folkloristi so svojím vedúcim Ladislavom Bernadičom (tretí zľava) sa predstavili vo voderadskom parku zahraničným účastníkom kurzu slovenského jazyka Studia Academica Slovaca.

reklama

Cífer je jednou z tých obcí, ktorá nezabúda na slávnych rodákov a pri organizovaní rôznych kultúrnych podujatí im venuje zvýšenú pozornosť.

Takejto sa v minulých dňoch právom dostalo aj Ladislavovi Bernadičovi (1923-2005), významnému dejateľovi kultúrno-spoločenského a športového života, ktorého 100. výročie narodenia pripadlo na sobotu 7. októbra.

Už v lete (15. júla) sa uskutočnilo Cíferské folklórne popoludnie, na ktorom vystúpili tri folklórne skupiny (Krakovčanka, Zliechov, Cífer), tanečníci z FS Polančan a cimbalová hudba z Valašskej Polanky (ČR), ktoré bolo venované tejto vzácnej osobnosti cíferských folklórnych dejín.

Zároveň v deň jeho storočnice bola v Kostole sv. Michala odslúžená svätá omša.

Počas svojho plodného života patril Ladislav Bernadič medzi vzácnych slovenských a cíferských vzdelancov vysokých morálnych vlastností, akých sa v súčasnosti rodí len veľmi málo.

Už ako študent sa stal členom miestneho Dramatického krúžku Janka Palárika, v ktorom počas dvanástich rokov pôsobenia stvárnil desiatky ochotníckych divadelných postáv a neskôr sa stal jedným z jeho ôsmich režisérov.

Dvanásťčlenná mužská časť folklórnej skupiny Cífer z roku 1989 s vedúcim Ladislavom Bernadičom (prvý zľava v hornom rade).

Premiérovo ako 21-ročný režíroval veselohru Tanec nad plačom (26. decembra 1944) a poslednou ôsmou hrou pod jeho vedením hrali cíferskí diovadelní ochotníci veselohru Ženba (25. marca 1951). 

V mladosti bol univerzálnym športovcom, najviac sa mu darilo vo futbale a v stolnom tenise. Za mnohé prekrásne chvíle, ktoré v živote zažil, vďačil ľudovým piesňam, ku ktorým priľnul ako chlapec počúvajúci spievať svoju mamičku.

S nimi bol spojený obraz, láska, útecha, ale aj prísna tvár matky po celý jeho život. Práve obec Cífer na veľkej trnavskej rovine patrí medzi tie, v ktorých sa spev ozýval počas jari, leta, jesene či zimy na poliach, uliciach a v domácnostiach.

Ladislav Bernadič, významná osobnosť kultúrno-spoločenského a športového života v Cíferi.

Tie starodávne cíferské piesne jeho mladosti sa stali živým a neoddeliteľným inventárom a tvorivým repertoárom vznikajúcej folklórnej skupiny Cífer v roku 1970, ktorej bol inšpirátorom a neskôr 20 rokov umeleckým vedúcim.

Pod jeho vedením sa cíferskí folkloristi prepracovali medzi popredné folklórne amatérske súbory Slovenska. Svoju obec úspešne reprezentovali a zviditeľňovali na mnohých prestížnych folklórnych festivaloch doma i v zahraničí.

Ladislav Bernadič, veľký lokálpatriot rodnej obce Cífer, v ktorej prežil celý svoj plodný život, aj svojou činorodou publikačnou činnosťou zviditeľňoval miestnu kultúru či šport.

„Vypili by zme si z téj práznej skleničky, keby ste naláli aspom borovičky,“ spievali krojovaní Cíferčania s Ladislavom Bernadičom (prvý sprava) v echtovnej trnavčine pri okrúhlom jubileu - štvrťstoročnici - Folklórneho festivalu vo Východnej v roku 1978.
 

Koncom novembra 1984 vydal pamätnicu zo stretnutia bývalých členov Dramatického krúžku Janka Palárika, bývalých členov Cíferského speváckeho zboru a členov Folklórnej skupiny pri JRD Mier v Cíferi.

Má najväčší podiel na tom, že pri príležitosti 700. výročia prvej písomnej zmienky o obci Cífer, v roku 1991 vyšla hodnotná vlastivedná monografia.

O tri roky neskôr kolektív ním vedený zorganizoval oslavy 65. výročia organizovaného futbalu v obci.

V obľúbenom žatevnom pásme „Uš zme žitko zežali“ sa Ladislav Bernadič (prvý sprava) so Štefanom Čechovičom a Ambrózom Tóthom prezentovali na viacerých folklórnych podujatiach doma i v zahraničí.
 

Zároveň bol dlhoročným kronikárom obce, od roku 1991 aj redaktorom mesačníka Cíferpress, pravidelným prispievateľom do Katolíckych či matičných Národných novín.

Po Nežnej revolúcii stál na čele Miestnej skupiny Spolku sv. Vojtecha v Cíferi, bol členom výboru Miestneho odboru Matice slovenskej a Klubu dôchodcov pri Obecnom úrade v Cíferi.

Nechýbal pri žiadnej významnej kultúrno-spoločenskej akcii v obci a často aktívne ako moderátor, či recitátor básní dotvoril vydarený slávnostný rámec toho-ktorého podujatia.  

S Máriou Hradskou na čele sprievodu originálnej krojovanej svadby ulicami Cífera v roku 1984.

Po roku 1989 sa dočkal aj vytúženej spravodlivosti, ktorá ho sužovala celý život. Dvadsiateho ôsmeho mája 1993 bol rehabilitovaný a bol mu udelený titul inžiniera ekonómie za to, že bol totalitným režimom nespravodlivo vylúčený zo štúdia vtedajšej Vysokej školy obchodnej v Bratislave tesne pred absolvovaním druhej štátnej skúšky v roku 1950.

Záslužné činy Ladislava Bernadiča pre obec a blízky región nezostali bez povšimnutia. Z množstva ocenení a vyznamenaní, ktoré mu boli udelené, uvádzame dve najdôležitejšie obecné - Cena obce Cífer, ktorú si osobne prevzal v roku 2000 a Čestné občianstvo obce Cífer in memoriam, ktoré prevzali rodinní príslušníci o jedenásť rokov neskôr, v roku 2011.

Na jeho celoživotnú kultúrnu a športovú aktivitu a nesmierne kultúrne dedičstvo, ktoré zanechal  v prospech rodnej obce, budú spomínať nielen jeho priami potomkovia, ale aj celé generácie.

Ako turista vo Vrátnej doline v roku 1986 s bratom Štefanom.

Pri príležitosti 100. výročia narodenia Ladislava Bernadiča, významnej folklórnej osobnosti, bolo Cíferské folklórne popoludnie 15. júla 2023 venované jeho spomienke. Aj z toho dôvodu sa ho zúčastnili dve jeho dcéry Silvia a Emília s bratom Pavlom, ako aj sestra Marieta Riedlová, rod. Bernadičová (v dolnom rade zľava), spoločne s najbližšími rodinnými príslušníkmi.

Nedožité 100-ročné jubileum Ladislava Bernadiča si členovia obecného zastupiteľstva a folklórnej skupiny Cífer uctili v sobotu 7. októbra účasťou na svätej omše a pri jeho hrobe položením venca a kytice bielych kvetov, ako aj zaspievaním jeho najobľúbenejšej piesne „Včera večer mesác vyšól...“

TEXT A FOTO: MARIÁN PAVLÍK