Hendikepovaní, no talentovaní

AKTUALITY - Trnava | 7.10.2011, 11.54, prispievatelia

Nezisková organizácia Mobilita po prvýkrát spojila zdravotne postihnutých ľudí a renomovaných slovenských umelcov v projekte Staviame spolu mosty.

Môj tútor Peter Čintalan (vľavo) a objekt fotenia Janko (vpravo). Foto: album mu

reklama

Diela z rôznych oblastí (maľba, sochárstvo, fotografia, grafika, maľovanie na hodváb, umelecké šperky), ktoré vytvorili zdravotne postihnutí ľudia pod vedením svojich tútorov, vznikali niekoľko mesiacov. Predstavili ich v bratislavskej Inchebe v poslednú septembrovú sobotu. „To, že je na Slovensku veľa zdravých, šikovných umelcov všetci vieme, ale to, že tu máme aj hendikepovaných výtvarníkov, sochárov, alebo maliarov, vie málokto. Touto akciou sme im chceli dať šancu ukázať, čo v nich je,“ hovorí koordinátorka projektu Petra Vlčková.

Rande na slepo
„Len som spomenula pár ľuďom, že fotíš a oni si na teba vypýtali kontakt,“ nevinne vysvetľovala kamarátka Veronika. „Ja sa mám zúčastniť výstavy ako fotograf? Veď fotím len pol roka,“ znepokojene som jej ozrejmoval situáciu. „Si šikovný. Ty to určite zvládneš,“ upokojovala ma. Od toho dňa mi mailovú schránku zahlcovali stále nové informácie o projekte. Dozvedel som sa, že budem spolupracovať s profesionálnym fotografom. No to teda dopadne! Ja, fotografické nemehlo, a profesionál? Ale keďže mám rád výzvy, prekonal som strach a odhodlane som šiel na prvé stretnutie s mojím tútorom. „Keď ma po prvýkrát oslovili, či by som sa nezapojil do projektu Staviame spolu mosty, bral som to ako skvelú príležitosť skúsiť niečo nové,“ povedal fotograf a môj tútor Peter Čintalan. Organizátori vytvorili desať pracovných kolektívov. V každej skupine bol jeden renomovaný výtvarník a jeden alebo dvaja hendikepovaní zverenci. Každý tím sa venoval niečomu inému.

Ahoj, ja som Nikon
Začalo sa pre mňa dvojmesačné zoznamovanie sa s digitálnym svetom. Môj tútor Peter ma pravidelne zasypával informáciami o bleskoch, clonách, a technikách. Vždy si našiel príležitosť skritizovať a ukázať mi chyby, ktoré robím. Po každom stretnutí som mal hlavu ako balón. „Už si pripravený, aby sme fotili spoločne,“ povedal Peter takmer po mesiaci. Možno sa tak rozhodol preto, že do vernisáže ostávalo len pár týždňov, no i tak som sa veľmi potešil.
Napriek veľkému nadšeniu všetkých zúčastnených sa táto akcia nezaobišla bez chybičiek, ktoré k prvým ročníkom patria. Na zhotovenie prác sme dostali len dva mesiace, čo bolo pre všetkých dosť hektické. Termín to bol naozaj šibeničný, preto sme sa stretávali skoro každý deň. Postupom času sa z môjho prísneho učiteľa stal dobrý kamarát. Naučil ma nebáť sa fotoaparátu a ukázal mi, že aj ja mám pre tento druh umenia vlohy. Vďaka jeho trpezlivosti sa mi podarilo urobiť vynikajúce zábery. Vyvrcholením snaženia sa všetkých umelcov bola spoločná výstava. Bol to veľmi zvláštny pocit vidieť svoje práce vo vitrínach, či na stenách.
Projekt Staviame spolu mosty v sebe nesie krásnu myšlienku. Vďaka nemu sa stretli ľudia, ktorí by sa za bežných okolností nemali šancu spoznať. Mnohé náhodne vytvorené dvojice sa rozhodli spolu tvoriť aj ďalej. Po úspešnom zahájení výstavy prišiel pre mňa ďalší šok – aukcia a dražba spoločne vytvorených diel, ktorá sa bude konať na jeseň. Výťažok bude použitý na podporu zdravotne postihnutých umelcov.

reklama

MATEJ UHLÁR