Miroslav Trnka: Ak sa spoločnosť nenaučí brániť lžiam, skončí v priepasti

RELAX - Rozhovory | 12.10.2023, 14.12, Ján Král

Širenie klamstiev politikmi považuje Miroslav Trnka za mimoriadne nebezpečné.

Miroslav Trnka počas slávnostného otvorenia novej časti Nádvoria. Foto: Ján Král

reklama

Miroslav Trnka má k Trnave blízky vzťah. V meste vyrastal a po rokoch sa mu rozhodol splatiť príjemné momenty, ktoré tu prežil a posunúť ho dopredu. Spolu so synom Michalom sa pustili do financovania prestavby schátraných meštiackych domov.

Postupne zrekonštruovali objekty na Štefánikovej ulici a Trojičnom námestí, ku ktorým najnovšie pribudli obnovené budovy na Pekárskej ulici. Nádvorie - priestor súčasnej kultúry sa tak zocelilo do verejného priestoru, ktorý aktuálne prepája tri ulice v historickom centre mesta.

Prítomnosť Miroslava Trnku na piatkovom slávnostnom otvorení novej časti Nádvoria sme využili na rozhovor.

S akými pocitmi predstavujete projekt novej časti Nádvoria?

- Trvalo to veľmi dlho, do projektu obnovy meštianskych domov sme sa pustili ešte v roku 2012, takže ich otvárame aj so značnými pocitmi úľavy. Čakajú nás ťažké časy, ale verím, že tento priestor pomôže ľuďom odpútať sa od bežných starostí, nasať kultúrne a iné myšlienky a tiež že to pomôže mestu ako takému.

Keď sa pozriete na to, ako sa priestor zmenil z ruiny na moderné objekty, napĺňa vás to satisfakciou?
- Celý projekt trval veľmi dlho, už len preto, že sa dial v oblasti najvyššej pamiatkovej ochrany v meste. Všetko sme museli robiť veľmi poctivo v koordinácii s pamiatkovým úradom, tým pádom všetko trvá dlhšie a všetko je drahšie. Bol to neľahký projekt, preto sa natiahol na toľko rokov. Každý zúčastnený má radosť, že sa nám to podarilo dostať do finále.

Koľko ste investovali do obnovy budov, aby dosiahli súčasnú podobu Nádvoria?
- Nemám to pripravené, z hlavy môžem teraz povedať len, že ide o milióny eur. Veľa nákladov bolo skrytých a nečakaných vzhľadom na to, že išlo o staré budovy.

Čo všetko bude v novej časti od Pekárskej ulice?
- Hlavný nájomca bude združenie Kubik nápadov, organizácia pre mladých ľudí a záujmové činnosti. Potom tu máme priestor, ktorý bude slúžiť pre umelcov ako dielňa a na krátkodobé pobyty vedúce k tvorbe diel s umeleckou hodnotou.

Čo je z vášho pohľadu to najlepšie na novom objekte?
- Mám spomienky na tento priestor ešte z detstva, ako malý chlapec som sem chodieval. Som rád, že sa budovám podarilo vrátiť funkciu. Po statickej stránke sme mali aj horšie budovy, ktoré už boli pred štádiom zrútenia a museli sme ich podopierať, aby sa nezrútili. V časti od Pekárskej ulice sa počas života budov vykonalo množstvo necitlivých stavebných zásahov. Sformovať ich do zmysluplného architektonického celku bol ťažký oriešok, ale myslím si, že sa to podarilo.

Priestory Nádvoria otvárala koncertom Jana Kirschner už pred piatimi rokmi, prišla aj tentoraz. Vytvorili ste si k jej hudbe blízky vzťah?
- Poznáme sa dlhé roky, pre mňa je určite špeciálna speváčka. Ide o prvú dámu slovenskej hudby, teší ma, že má k Nádvoriu pozitívny vzťah a rada sem chodí.

Máte chuť a energiu pokračovať v Trnave v aktivitách podobných vytvoreniu Nádvoria?
- Už toto bolo celkom veľké sústo. Niekedy sa to musí zastaviť, takže najbližšie roky nie, ale ak dožijeme a Slovensko sa medzitým niekde nestratí, dá sa niečo vymyslieť.

Z vašich slov cítime frustráciu z vývoja na Slovensku. Ide o reakciu na volebný výsledok?
- Až tak veľmi ma nezaujíma, ktorá strana vyhrá, ak to nemá ťažké dôsledky na náš každodenný život. Nie som vyhranený k pravici ani k ľavici, do politiky sa v podstate nestarám. Len ma mrzí, že výsledok volieb je do veľkej miery výsledok obrovského množstva lží, ktoré sa šíria po sociálnych sieťach a vo verejnom priestore. Pred voľbami odznelo z úst samotného pána Fica, že ja financujem Progresívne Slovensko a že za to môjmu synovi Ódorová vláda priklepla nejaký kšeft. Nič z toho nie je pravda. Nikdy som nedal Progresívnemu Slovensku či prezidentke Čaputovej ani euro a Gerulata vyhrala tender ešte za Hegerovej vlády. Je zaujímavé, že táto spoločnosť sa nedokáže takýmto lžiam brániť a neexistujú mechanizmy, ako ľudí, ktorí takéto veci šíria, zastaviť. To je niečo, čo sa buď naučíme, alebo skončíme v priepasti.

Nie je to pre vás demotivujúce ohľadne ďalších podnikateľských aktivít na Slovensku?
- Mojou hlavnou podnikateľskou činnosťou je spoločnosť ESET, nie je však len v mojom vlastníctve. Firma má viacero majiteľov, ktorí sa konsenzuálne rozhodujú o jej smerovaní. To nechcem nijako predikovať, myslím si, že v tomto sa ale nič nezmení. Ide o firmu, ktorá je postavená na solídnych základoch, špičkových technológiách a myslím si, že prežije aj politické strany, ktoré vyhrocujú verejný diskurz. Naša firma nikdy nebola politicky aktívna. Niektorí ľudia si však robia na očierňovaní ESET-u politickú kampaň, pritom sú to číre lži. Úprimne povedané, človeku sa až zastavuje rozum, ako je možné, že tretí muž v nejakej politickej strane o vašej firme šíri 240 klamstiev ročne. Uvedomujete si, čo to je za objem? To je normálne „práca na plný úväzok“. Čo tým sleduje? Považujem to za neuveriteľný hriech. Veď ESET je niečo, na čo môže byť Slovensko hrdé, ide o najúspešnejšiu firmu v slovenskej histórii vôbec. Napriek tomu zažívame neuveriteľný útok, ktorý nemá v dejinách Slovenska a okolitých krajín v tejto oblasti obdoby.

Cítiť z vás veľkú skepsu. Uvažujete do budúcna, či vôbec pokračovať na Slovensku aj s osobným životom?
- Pravdepodobne odídem, nemienim neustále čeliť vyhrážkam. Politici to stále len chŕlia, ale konzumenti sú všelijakí a medzi nimi môžu byť aj ľudia, ktorí sú ľahko zneužiteľní na páchanie násilia. V minulosti sa to už stalo a mám obavy, že nás to čaká aj v budúcnosti. Je to vec, ktorú majú na svedomí a myslím si, že história to zhodnotí.

Aký je váš odkaz pre Trnavu a Slovensko do ďalších rokov?
- Trnava je najstaršie slobodné kráľovské mesto, bola tu pred storočiami, bude tu aj za ďalších sto rokov. Trnavčania sú dobrí inteligentní ľudia, väčšinou sa to prejavuje aj v kultúre, ich práci a vzdelanosti. O toto mesto nemám strach. Slovensko je na križovatke, uvidíme, čo sa udeje. Ale samozrejme, aj naša krajina prežije, je to len o tom, koľko bolesti utrpí.