Mníšky odrezané od sveta

RELAX - Na ulici | 9.10.2011, 00.00, prispievatelia

Sídlo Západoslovenského múzea, bývalý kláštor klarisiek. Skupinka milovníkov trnavskej histórie je vo vytržení. Prvýkrát navštívili najstaršie krídlo komplexu i krypty pod kostolom.

Sestry za celý život videli z tohto nádvoria iba kúsok oblohy a špic kostolnej veže.

Pôvodná budova rozdeľuje kláštor, vytvorený neskoršími prístavbami, na dve uzatvorené nádvoria. Skupinka sa ocitla na druhom z nich, ktoré nie je bežným návštevníkom prístupné. Nádvorie bolo kedysi rajskou záhradou, obkolesenou stĺporadím a strieškou, uprostred so studňou alebo fontánkou, vôkol nej len kvetinové záhony a niekoľko sošiek. Jedinými návštevníkmi mníšok v tomto najkrajšom kúte ich dobrovoľného väzenia bolo vtáctvo nebeské.

Videli len oblohu
Dnes je tu iba starostlivo udržiavaný trávnik a dekoratívne umiestnených niekoľko zvetraných sôch anjelov s polámanými krídlami. Nad oknami najvyšších poschodí sú spomienkové nápisy s rokmi renovácií, menami patrónov, donátorov. Nad strechami z okolitého sveta klarisky nevideli okrem spoločnej oblohy nič, nanajvýš vežu svojho kostola.
„Pozrieme sa aj doň,“ potešil nás sprievodca fráter Georgius. „Najprv navštívime chór na prvom poschodí a cestou vám porozprávam o niektorých z mnohých bielych miest ranej histórie trnavských damiánok, neskôr nazývaných klariskami.“ Znovu sme nasledovali mnícha labyrintom starého kláštora. „Naisto vieme, že tu boli usadené už v roku 1239. Prítomnosť ich mužského náprotivku v Trnave, teda františkánov, je písomne doložená až z konca toho storočia. Prísne reguly nedovoľovali damiánkam osobný kontakt ani s úradmi, všetky ich záležitosti vybavovali františkáni. Mníšky sa preto usádzali na miestach, kde už mužský rád pôsobil, prípadne prichádzali spoločne. Rok pred tatárskym vpádom obdaril kráľ Belo IV. trnavské mníšky dôchodkami z dediny Boleráz. Výnosy rozľahlého územia medzi Dolnou Krupou, Smolenicami, Bukovou, Prievalmi a Bolerázom im potvrdzuje aj v roku 1247.“

Prvý richtár Hench
Trnavské damiánky o štyri roky berie pod svoju ochranu pápež Inocent IV. Jeho nástupca Alexander IV. o ďalšie štyri roky pripomína panovníkovi Belovi IV., aby im pomáhal pri zabezpečovaní ich potrieb. Z nasledujúceho roka vďaka týmto udalostiam poznáme prvýkrát po mene jedného z prvých richtárov kráľovského mesta Trnava - uhorský kráľ v roku 1256 vyzýva na vyznačenie nových hraníc Bolerázu, darovaného kláštoru sv. Kláry, trnavského richtára Hencha. Do konca 13. storočia obdaroval kláštor v Trnave aj rytier Bratislavského hradu Michal, ktorý mu odkázal časť zeme Zavar. Tretinu zeme Močolany, ktorú môžeme lokalizovať ako Trstín (vila Machalan – Močidlany), dostáva v roku 1297 do daru trnavský kláštor, zasvätený sv. Alžbete Uhorskej.

Stratené alžbetínky
Zmienka o tomto kláštore nám mapku s bielymi miestami v histórii našich klarisiek príliš nevyfarbuje, skôr naopak. Sídlili v objekte tohto kláštora dva ženské konventy? Splynuli do jedného alebo kláštor alžbetínok, o ktorom už po tomto roku nemáme ďalšie správy, zanikol? Mníšky Rádu sv. Alžbety Uhorskej sa zvyčajne starali o chorých, možno aj v Trnave v Špitáli sv. kríža neďaleko kostolíka, neskôr zasväteného matke cisára Konštantína, objaviteľke Kristovho kríža na Golgote sv. Helene. Začiatok stavby kostolíka na začiatku pešej zóny historici odhadujú do obdobia príchodu františkánov, teda asi na rok 1238. Pôdorys neďalekej stavby mal podobné rozmery ako prvá budova kláštora klarisiek, 32-krát deväť metrov.

Desiatky nedáme
Ani sme od napätia nevnímali vystavené drevené terče dávneho trnavského streleckého spolku na stenách schodiska a kópie zázračného obrazu Trnavskej Panny Márie na prvom poschodí. Fráter Georgius nám však nedal vydýchnuť a pokračoval: „Tak či onak, v roku 1309 sa písomné pramene poslednýkrát zmieňujú aj o Ráde sv. Damiána v Trnave. Môžeme teda hovoriť už len o klariskách a jedinom ženskom konvente, zasvätenému rovnako ako tunajší kostol Blahoslavenej Panne Márii. V tom istom roku sa mníšky sťažujú na ostrihomského arcibiskupa Tomáša, ktorý chcel od nich neoprávnene vyberať desiatok. Rovnaký problém im pomáhal vyriešiť sedem rokov predtým pápežský legát Mikuláš, keď si desiatok od mníšok nárokoval gróf Aba. Myslím si, že šlo o bývalého sudcu Uhorska a staronového palatína krajiny Omodeja Abu. Abovci bol mocný šľachtický rod, Omodejov predok Samuel, spríbuznený s Arpádovcami, bol dokonca uhorským kráľom. O štyridsať rokov sa na obranu klarisiek musí znovu postaviť Svätá stolica, tentoraz aj s kráľovnou Alžbetou. Nenarušiteľnosť desiatkových príjmov trnavských mníšok z ich majetkov musí chrániť svojou listinou pápežský legát, biskup Guido.“

Za okienkom, za záclonkou
Georgius sa pri masívnych dubových dverách zastavil pri malom štvorcovom okienku. v hrubom múre. „O prísnosti regúl rádu, prikazujúcich izoláciu od sveta, svedčí aj toto okienko pre návštevy. Príbuzní sa s navštívenou klariskou rozprávali iba cezeň, zrejme aj to iba cez záclonku. Nad bariérou medzi vonkajším svetom a navštívenou mníškou povinne dohliadali pri okienku aj dva páry pozorných uší starších rehoľníčok.“

TEXT A FOTO: LACO ŠEBÁK