Blog Šoková terapia: Koľko ľudí, toľko chutí

BLOG - Šoková terapia | 10.10.2011, 10.48, Tatiana Čuperková

Muži a ženy sa na rovnakú vec pozerajú inými očami. To je skutočnosť dávno známa a nikdy sa nezmení. Prednedávnom som videla veľmi vtipný spot o tom, ako dva páry odlišne vnímajú svoje schôdzky.

Rande číslo 1.
Ona: Bolo to úžasné. Išli sme spolu na večeru do nádhernej reštaurácie, po nej sme sa prešli nočným mesto. Prišli sme k nemu domov a on všade zapálil sviečky. V posteli sa iba mne venoval celú jednu hodinu, a potom sme sa takmer do rána rozprávali. Bolo to fantastické.
On: Najskôr sme išli do reštaurácie, kde si ona vybrala to najdrahšie jedlo. Nezostali mi peniaze na taxík, tak sme museli ísť pešo. Pri príchode domov som si spomenul, že som nezaplatil účet za elektrinu, a tak som narýchlo zapálil sviečky. V posteli som mal problémy s erekciou, tak som sa celú hodinu musel venovať len jej a napokon som bol tak unavený, že som nedokázal zaspať a ona pri tom celý čas rozprávala. Bolo to strašné.
Rande číslo 2.
Ona: Moje rande nebolo nič moc. Navarila som jedlo, len čo prišiel všetko zožral. Oprel ma o kuchynskú linku a do piatich minút sa odbavil. A potom zaspal pri telke. Celé zle.
On: Zažil som fantastické rande. Prídem k nej domov, na stole ma čakalo kopec jedla. Potom sme si dali fantastickú rýchlovku a po nej som zaspal ako malé dieťa.

reklama

Tak a tu to máme. Je jasné, že tento spot bol mierne nadnesený, ale veľmi verne opísal to, ako muži a ženy vnímajú tú istú vec. Až mi mráz po chrbte prešiel, keď som si spomenula, z koľkých schôdzok som ja odchádzala zdesená, a on možno maximálne spokojný. Alebo opačne. Najjednoduchšie by bolo, keby sme tomu druhému dokázali čítať myšlienky. Síce by sme pravdepodobne zúžili okruh priateľov na pár kusov, ale celkom presne by sme vedeli, čo si ten druhý myslí a čo chce. Aj v inom, ako milostnom živote. Neraz som sa pristihla, že pri nedorozumení dochádza k vysvetleniam typu: myslel/a som si, že ty si si myslel/a... Môj otec na to používa vetu: No, jeden myslel, vymyslel fúrik a musel ho tlačiť.
Nedokážeme čítať myšlienky, nedokážeme predvídať reakciu toho druhého a nedokážeme ani primerane reagovať. Pretože v hlave môžete mať tisíc scenárov toho, čo sa stalo a prečo sa to stalo, ale druhá strana príde s tisícim prvým, o ktorom sme si vôbec nemysleli, že môže existovať. Ale možno v tom je čaro spoznávania toho druhého...