Viktória Čeriová: Ženský futbal napreduje pomalými krokmi, ale správnym smerom

ŠPORT - Futbal - Spartak | 26.12.2023, 08.00, prispievatelia

Do trnavského Spartaka prišla v lete 2022 z konkurenčného Slovana Bratislava a okamžite sa zaradila medzi opory družstva, pričom od svojho príchodu do klubu zastáva aj funkciu kapitánky. Od aktuálnej sezóny sa popri naďalej aktívnej hráčskej kariére stala aj manažérkou celej ženskej sekcie trnavského klubu a hlavnou trénerkou tímu junioriek. S odchovankyňou novozámockého futbalu Viktóriou Čeriovou sme sa obhliadli za uplynulou jesennou časťou a prebrali sme aj ďalšie aktuálne témy. 

Viktória Čeriová je už druhú sezónu kapitánkou ženského tímu Spartaka. Foto: Ľubomír Horňák

reklama

V lete ste sa stali manažérkou ženskej sekcie v Spartaku. Aké sú vaše kompetencie?

- Na starosti mám celú ženskú sekciu v klube, to znamená od najmladších kategórií, ktorými sú WU9 a WU11. WU13 bohužiaľ nemáme, ale od zimy na nej budeme pracovať, pretože je to z môjho pohľadu veľmi dôležitá kategória.

Ďalšími kategóriami sú WU15, WU19 a ženské áčko. Mojou úlohou je pomáhať trénerom a vytvárať im servis, aby sa mohli naplno venovať svojej trénerskej práci.

reklama

Ako je to momentálne s financovaním ženského futbalu v Trnave?
- Naše kategórie WU9, WU11 a WU15 sa zúčastňujú množstva turnajov, ktoré treba finančne vykryť. Je to dosť náročné, pretože klub neprepláca všetky prostriedky, čo je úplne prirodzené, pretože sa stará aj o množstvo chlapčenských kategórií.

Snažíme sa optimalizovať náklady napríklad tak, že chodíme dve kategórie jedným autobusom. Hľadáme aj sponzorov, ktorí by nám pomohli s dopravou a ubytovaním, keďže sa zúčastňujeme medzinárodných turnajov, ktoré sú veľmi prestížne.

Chceme, aby sa dievčatá konfrontovali so zahraničnými súpermi, pretože to dvíha povedomie o Spartaku, ale hlavne posúvame dievčatá ďalej súbojmi s kvalitnými protivníkmi.

Bohužiaľ, často musíme finančne zaťažovať rodičov, ktorým by som touto cestou chcela poďakovať, pretože bez nich by to nešlo a nemohli by sme chodiť na také turnaje. Rovnako im chcem poďakovať za fanúšikovskú podporu na spomenutých turnajoch, keďže s nami často cestujú. 

WU15 sa chystá na prestížny turnaj do Švédska, stretne sa tam so špičkovými európskymi tímami. Boli by sme rady, keby nám niekto pomohol s financovaním našej účasti na tomto podujatí.

V lete oslávi ženská sekcia Spartaka desať rokov, plánujete nejaké špeciálne oslavy?

- Priznám sa, že som o tom nevedela, keďže nepochádzam z tohto klubu. Ale keďže som sa o tom teraz dozvedela, určite budem na tom pracovať, aby sme niečo zorganizovali.

Považujem za výborný krok, že ženský futbal pod hlavičkou Spartaka funguje už desiaty rok. Máme nejaké výsledky a postupne ideme vpred. Kolegovia predo mnou urobili výbornú prácu a na nás je, aby sme v nej pokračovali a snažili sa stále posúvať ženský futbal vpred.

Nie je to ľahké, ide to pomalými krokmi, ale verím, že ideme správnym smerom. Desať rokov treba určite osláviť, takže mojou ďalšou úlohou bude vymyslieť akým spôsobom a rovnako aj nájsť na to finančné prostriedky.

V lete ste sa stali aj trénerkou tímu junioriek do 19 rokov. Ako ste si zvykli premiérovo na pozíciu hlavnej trénerky?

- Vždy som po tom túžila, bol to môj sen už od ôsmeho ročníku na základnej škole, odkedy som chcela ísť študovať na Fakultu telesnej výchovy a športu na odbor trénerstvo.

Som veľmi rada, že sa mi to splnilo a teraz si môžem vyskúšať aj funkciu hlavnej trénerky. Snažím sa využiť skúsenosti, ktoré som nadobudla od trénerov, keď som pôsobila ako asistentka.

Chcem sa im poďakovať, pretože tie skúsenosti sú nenahraditeľné a veľmi mi pomáhajú. Cítim veľkú zodpovednosť, je iné byť v pozícii hlavného trénera, koučovať zápas a mať na starosti dievčatá, výkony, výsledky. Ale musím povedať, že ma to veľmi baví.

Tímová fotografia junioriek Spartaka z klubovej Siene slávy. Foto: Lukáš Grinaj

Aké boli vaše očakávania pred sezónou?
- Bolo náročné nastaviť si nejaké ciele, dlho som nad nimi premýšľala. Snažila som sa moje trénerské ciele zosúladiť s tým, aby som na dievčatá nevytvárala prílišný tlak. Spísala som si na papier, ako by to mohlo vyzerať, robila som si aj štatistiky, ktorými som sa riadila.

Do úvahy som, samozrejme, brala vekovú skladbu družstva, keďže ku mne prišli hráčky z majstrovského kolektívu žiačok z minulej sezóny s rokom narodenia 2008.

Na tímbildingu si samy dievčatá určovali svoje ciele, ktoré dokonca prevyšovali tie moje, takže som ich trošku tlmila. Naše ciele sú vysoké, ale nebudem ich prezrádzať. Verím, že sa nám splnia, sme na dobrej ceste.

Zimujete na treťom mieste tabuľky, vládne s umiestnením spokojnosť?

- Určite áno, nebola to ľahká polsezóna. Tým, že hráme ligu do 19 rokov a pod touto kategóriou máme až družstvo do 15 rokov, čiže absentuje WU17, sa nám spájajú až štyri ročníky dokopy.

Vytvára to veľké rozdiely, keď nastúpi 15-ročné dievča proti 18-ročnému a my máme veľmi mladý tím oproti ostatným. Naše dievčatá sa stále hľadajú v juniorskom futbale, ale som na ne hrdá, lebo sa s tým pasujú výborne.

Určité veci ma mrzia, ale ideme postupnými krokmi ďalej. Teší ma, že ma počúvajú a vnímajú taktické pokyny.

Gro kádra tvoria majsterky Slovenska zo žiackej kategórie z minulej sezóny, vidíte v tíme perspektívu ďalšieho rastu do budúcna?
- Určite je v tíme veľká perspektíva. Som rada, že s nimi môžem pokračovať v práci, keďže v minulej sezóne som bola asistentka trénera pri žiackom družstve. Dievčatá vďaka tomu veľmi dobre poznám.

Pracujú výborne, počúvajú, sú zodpovedné, majú skvelú dochádzku. V kádri je 21 hráčok, čo znamená, že z nich musíme robiť nomináciu, pretože na zápasovej súpiske môže byť iba 18 hráčok.

Je to však úloha hlavného trénera, že tri dievčatá musí, bohužiaľ, nechať doma. Počas celej jesene som s tým bojovala. Na jednej strane som bola rada, že mám 21 zdravých hráčok, ale na druhej bolo ťažké oznamovať nenominovaným dievčatám verdikt.

Ale pozitívom je, že máme v tíme konkurenciu a dievčatá sa bijú o miesto v nominácii.

Natália Polačková patrila počas jesene k najlepším hráčkam tímu do 19 rokov. Foto: Ľubomír Horňák

Aké budete mať ciele v jarnej časti sezóny?

- Za sebou už máme obe derby so Slovanom, rovnako aj oba duely s Myjavou, takže nás čakajú už len dva ťažké súboje, konkrétne proti Nitre a Petržalke. Chceme v nich zabodovať. S Petržalkou hráme vonku, kde je vždy náročné prostredie.

S Nitrou sa stretneme doma, pevne verím, že sa poučíme z prvého vzájomného zápasu a oplatíme im prehru.

Počas jesene niektoré hráčky nastupovali aj v áčku, aj v tíme do 19 rokov. Ako sa vám s nimi fungovalo, keď v jeden deň ste boli spoluhráčky a na druhý ste boli ich trénerka?
- Bolo to náročné, no možno ani nie pre mňa, ale skôr pre dievčatá. Často sa mi stáva, že mi zavykajú, ale vtedy im vždy hovorím, že tu sme na ihrisku a určite si nevykáme. Viem, že sa mi vyhýbajú a snažia sa ma neoslovovať, ale tá spolupráca je napriek tomu výborná.

Mám s nimi v kabíne skvelý vzťah, rady spolu srandujeme a často si ich doberám. Čo sa týka výkonov na ihrisku, veľmi dobre naskočili do áčka, určite by som vyzdvihla Mišku Pekárovú, ktorá absolvovala svoju premiéru v Petržalke, absolútne sa toho nezľakla a hlavný tréner áčka Chocina mi ju už chcel ukradnúť, takže nás pravdepodobne čaká boj o ňu (úsmev).

Teší ma však, že dokážeme vyťahovať mladé hráčky medzi ženy a pevne verím, že sa k nim postupne pridajú aj ostatné dievčatá.

Ktoré tri hráčky by ste označili za najlepšie z vášho tímu počas jesennej časti?

- Je to náročné, pretože jesenná časť bola veľmi ťažká. Výkony boli kolísavé, čo ale často platí aj v dospelom ženskom futbale, kde si dievčatá ťažšie držia jeden výkonnostný level.

Opäť však vyzdvihnem Mišku Pekárovú, ktorá nás ťahala, dokázala hrať na rôznych pozíciách a bola jednou z mála, ktorá sa držala na jednej výkonnostnej úrovni.

Ďalej by som spomenula Ninku Krištofiakovú a Naty Polačkovú. Najradšej by som vyzdvihla celé družstvo, ale keď som mala vybrať iba tri dievčatá, tieto mi napadli ako prvé.

Prejdeme na vašu hráčsku kariéru, v áčku už druhú sezónu zastávate rolu kapitánky. Ako ste spokojná s jesennou časťou, po ktorej figurujete na štvrtom mieste tabuľky?

- Do ligy sme vstúpili výborne, aj keď úvodný duel s Petržalkou bol veľmi náročný. Ale získali sme tri body, čo bolo pre nás podstatné. Rovnako sa nám podarilo vyhrať derby, prvé pre ženský tím Spartaka, z čoho sme mali obrovskú radosť.

V ďalších kolách sme mali výsledky ako na hojdačke, veľmi ma mrzí domáca prehra s Banskou Bystricou a remíza v Topoľčanoch, tie body nám veľmi chýbajú.

Tieto stretnutia mám stále pred očami, stále si ich prehrávam a premýšľam, čo sme mohli urobiť lepšie a čo by som aj ja osobne mala zmeniť a zlepšiť, aby sme sa vyvarovali zbytočným inkasovaným gólom.

Viktória Čeriová bola počas jesene členkou reprezentačného výberu, na fotke tretia zľava. Foto: Roman Ferstl

Je najväčším sklamaním jesene vypadnutie z pohára, kde ste obhajovali finále?
- Áno, je to obrovské sklamanie, doteraz kvôli tomu neviem spávať, nedá mi to. Jeden rok bojujete vo finále a na druhý rok vypadnete hneď na prvom súperovi. Bohužiaľ, taký je futbal, snáď v budúcej sezóne zabojujeme opäť o finále.

Aké máte ciele do jari z hráčskeho pohľadu?
- Vždy mám tie najvyššie ciele, chcem vyhrať každý jeden zápas, čo pevne verím, že sa nám podarí. Ďalším cieľom je dostávať čo najmenej gólov, lebo sme ich dostávali veľa a mojou primárnou úlohou ako stopérky je im zabraňovať. Chceme podávať tímovo čo najlepšie výkony, prilákať fanúšikov a brať pravidelne body.

Počas jesene ste boli súčasťou reprezentácie, kde ste v spoločnosti Fínska (0:4 vonku, 2:2 doma), Chorvátska (4:0 doma, 0:2 vonku) a Rumunska (0:0 vonku, 1:0 doma) získali osem bodov a smolne obsadili tretie miesto v skupine B-divízie Ligy národov. Namiesto boja v baráži o áčko vás tak čaká iba boj o záchranu v béčku. Ako hodnotíte reprezentačnú jeseň?
- Naše výkony boli kolísavé. Pre mňa sú to obrovské skúsenosti. Hoci som ani raz nenastúpila, z každého zrazu som si odniesla niečo nové, čo ma tréneri naučili. Ich poznatky sa snažím využívať v zápasoch v našej lige.

Rovnako ma inšpirujú moje spoluhráčky, ktoré hrajú v zahraničí a to, ako sa stavajú k futbalu. Veľakrát sa s nimi bavím o tom, ako funguje ženský futbal v iných krajinách, snažím sa zobrať si z toho čo najviac a preniesť to do našich podmienok, či už ako hráčka, trénerka, alebo manažérka.

Byť súčasťou reprezentácie je pre mňa stále sen, chcem sa tam udržať čo najdlhšie. Myslím, že kvalitatívne nepatríme do céčka. Ale tak to vyšlo, verím, že sa zachránime a zotrváme v béčku.

Čo hovoríte na novú súťaž, Ligu národov, kde sa stretávajú tímy z podobnej váhovej kategórie, čo sa aj hneď ukázalo v prvom ročníku, ktorý bol veľmi vyrovnaný?
- Ja ju môžem iba chváliť, je veľké pozitívum, že to, čo funguje pri mužoch pridali aj do ženského futbalu. Zápasy v Lige národov nás veľmi bavili, mali svoje napätie, rovnali sme sa so seberovnými súpermi, čiže aj futbal bol lepší. Z môjho pohľadu má táto súťaž iba samé výhody.

Do baráže o záchranu v B-divízii vám vyžrebovali Lotyšsko, s čím pôjdete do februárového dvojzápasu?
- Určite chceme vyhrať a udržať sa v béčku. To je našim primárnym cieľom. Súpera zatiaľ nepoznám, ale určite si ho pozriem a taktiež tréneri nám nastrihajú perfektné videá, takže hlavne od nich sa budeme odrážať.

LUKÁŠ GREGUŠ