Trnavské rybníky
reklama

Tomáš Poznar: Spartak je stále veľká značka aj v Českej republike

ŠPORT - Futbal - Spartak | 10.1.2024, 12.05, Ján Král

Novú posilu Spartaka Tomáša Poznara sme telefonicky zastihli na viedenskom letisku krátko pred odletom na Maltu, kde sa dnes sa pripojí k mužstvu. Červeno-čierny trnavský dres obliekal už v roku 2013, takže sa vracia do relatívne známeho prostredia, aj keď odvtedy sa v klube veľa zmenilo. „Prvý rozhovor po príchode do Spartaka robím po takmer jedenástich rokoch opäť s vami, takže toto je dobré...“ začal s úsmevom debatu vysoký útočník.

Tomáš Poznar: Spartak je stále veľká značka aj v Českej republike

Tomáš Poznar. Foto: Spartak Trnava

Púpavy pri aleji
reklama


Čo rozhodlo v prospech Spartaka?

- Po skončení pôsobenia v Poľsku som bol od januára bez klubu, riešil som svoju budúcnosť. Lákalo ma to domov do Zlína. Prišla však ponuka zo Spartaka, ktorý prejavil záujem.

 

V klube som už v minulosti hrával, mám k nemu pozitívny vzťah, má výborných fanúšikov a nový štadión. Za mojej éry bol ešte rozostavaný. Teší ma, že sme sa dohodli, verím, že dôveru nesklamem a čo najviac klubu pomôžem na trávniku.

ŠUPA technika
reklama

 

 

Už ste to načrtli v odpovedi, že vás to lákalo do Zlína. Na sociálnej sieti ste reagovali aj na šumy spájajúce vás s návratom do klubu. Asi sa nemýlime, keď povieme, že to je klub vášho srdca...
- Bola by to prvá voľba ísť domov do Zlína, cítil som, že môžem tímu pomôcť skúsenosťami, bojovnosťou a srdcom. Hovorili sme so zástupcami Zlína, ale rozhodli sa ísť cestou mladších hráčov.

 

Vraveli, aby som ešte počkal s transferom, že sa k tomu môžeme vrátiť, ak im nevyjdú posily, ale to asi žiadny hráč nechce počuť.

 

V Trnave to bolo iné, klub prejavil záujem, rozhodli sme sa pre spoluprácu. A ja za to ďakujem všetkým v Spartaku, ktorý sa na mojom príchode podieľali. Na moje opätovné pôsobenie v slovenskom Ríme sa veľmi teším.

 

 

Futbalové zázemie v Trnave sa od roku 2013 výrazne zmenilo, ako ste spomenuli, už ste prišli na nový štadión. Aké pocity vo vás nový pohľad zanechal?
- Hovoril som si, že niečo z Trnavy predsa poznám a ľahko sa zorientujem, ale vôbec... Je to až taká zmena, že ma to milo prekvapilo. Za môjho prvého pôsobenia sme mali šatne v unimobunkách, stála iba západná tribúna, ostatné časti hľadiska prerábali.

 

Vonku zostal na svojom mieste azda iba McDonald´s a hokejový štadión, vďaka čomu som si po príchode do Trnavy aspoň ako-tak pamätal, v akej časti mesta sa asi nachádzam.

 

Potom, keď som si prešiel štadión, len som pozeral s otvorenými očami. Štadión je nádherný, ľudia v Trnave si také niečo zaslúžili. Je to veľká vec, klub to dvihlo a značku Spartak Trnava posilnilo.
 


Zaujalo vás alebo prekvapilo niečo špeciálne?
- Vidno, že klub stále kráča dopredu, páči sa mi sieň slávy, kde sa dá zaspomínať na legendy a úspechy klubu. Pamätám si, že za môjho prvého pôsobenia v klube chodil do VIP Jozef Adamec, ktorý už medzitým, žiaľ, zomrel. Mám však radosť, že v klube na neho aj na ďalšie legendy takto spomínajú.

 

 

Spartak má oddaných fanúšikov, tešíte sa na atmosféru?
- U klubov ako je Spartak to býva dvojsečné, fanúšikovia sú skvelí a zároveň nároční, spoznal som to ako v Trnave, tak v Baníku Ostrava či Plzni. Dobrá futbalová atmosféra patrí k futbalu, Trnava má najlepších fanúšikov na Slovensku a teším sa na búrlivú kulisu, na ľudí a myslím si, že určite si ešte nejaké chorály pamätám a niečo si s kotlom zahmkám...

 

 

Naposledy ste pôsobili v druholigovej Termalice Nieciecza. Po vydarenej sezóne prišiel na jeseň, čo sa týka minutáže, útlm. Preto prišlo k vášmu zimnému odchodu z poľského celku?
- Na môj post priviedli pred novou sezónou chalana, ktorý skrátka musel hrať. V Poľsku je pravidlo, že v zostave musí nastúpiť mladý domáci hráč, oni ho kúpili na môj post a keďže nedoplnili tím o ďalších hráčov mládežníckych kategórií, stavalo sa na ňom.

 

V podstate som zostal bez šance zasiahnuť do hry, nemohol som ho ani striedať, čo bolo frustrujúce. Bol to dôvod zmeny. Cítil som, že by som mal hrávať, že mám na to silu. Ale zvíťazila futbalová politika. Ak som chcel hrávať, musel som odísť.

 

 

Poznáte sa osobne s trénerom Michalom Gašparíkom?
- Stretli sme sa iba ako súperi, on hrával v čase mojej spartakovskej éry za Dunajskú Stredu, myslím si, že som ho stretol ako protihráča v Moste.

 

Zatiaľ sme spolu len volali, nenaznačoval mi nič veľké, iba chcel, aby som sa čo najrýchlejšie pripojil k tíme na Malte. Na podrobnejší rozhovor ešte určite bude priestor.

 

 

Michal Gašparík sa už vyjadril, že do prvého zápasu Tipsport Malta cup-u proti Olomoucu vás ešte nenasadí. Cítite sa na to, že by ste mohli naskočiť do ďalších duelov?
- Nerád by som niečo uponáhľal, aby som sa napr. nezranil. Verím ale, že už do ďalšieho zápasu pôjdem aspoň na určitý časový úsek. Budem sa snažiť pripravovať sa čo najrýchlejšie, aby som bol plnohodnotne k dispozícii a pomohol mužstvu.

 

 

Po odchode zo Spartaka ste sa solídne rozbehli v Zlíne, nasledovali zastávky ako Plzeň či Ostrava, neskôr Poľsko. Vrchol však bola pre vás zrejme reprezentácia.

- Samozrejme, možno to vtedy bola trochu zhoda okolností, ale išlo o skvelý moment, ktorý ma v kariére postretol. Bolo to excelentné, hrať za národný tím je asi to najviac, čo môže futbalista dosiahnuť.

 

 

Ako dnes vnímajú Spartak v Českej republike?
- Keď presiakli informácie o mojom prestupe do Spartaka, dostal som od kamarátov veľa správ, že je to skvelá voľba. Klub má renomé aj vďaka štadiónu, či víťazstvám v slovenskom pohári, predtým získal titul, hral Európsku ligu a teraz konferenčnú. V Českej republike má Trnava zvučné meno, so Slovanom asi najviac. Stále si myslím, že je to veľká značka ako na Slovensku, tak v Česku. Bez debát.

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy

reklama

TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka Právne informácie | Ochrana osobných údajov | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty | Nastavenie cookies | Cookies politika
Copyright © 2010-2024. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk
Mazda / TANEX Trnava
reklama