Splnený americký sen a nezabudnuteľná Trnava

ŠPORT - Bejzbal | 14.10.2011, 00.00, Ján Král

Anabáza Mikea Wiedu v slovenskom Ríme sa priblížila ku koncu. Bejzbalisti Angels Trnava sa s ním rozlúčia v utorok 18. októbra, keď sympatický Američan odlieta späť do vlasti.

Mike má v ruke dynamit, jeho nadhody odpáli málokto. Foto: Ján Král

Klubu jeho angažmán dokonale vyšiel. Od svojho júnového príchodu dvihol hernú úroveň k tímu a prispel k už i tak vysokej morálnej kvalite Angels. Prišli s ním aj úspechmi. S kadetmi získal titul ako tréner, s A-mužstvom ako hráč. Jeho nadhody boli pre súperov nad sily, vo finálovej sérii zmietol pálkarov Slovana Bratislava. „Keď sme vyhrali titul, boli to úžasné emócie. Pocit zadosťučinenia, že všetko, čo som vložil do bejzbalu, sa mi vyplatilo. Stále mi pripadá neskutočné, že sa to stalo. Vo finálových zápasoch som odhádzal obrovské množstvo nadhodov v sobotu a vrátil som sa na kopec aj v nedeľu. Masér ma dal počas ďalšieho týždňa do poriadku, ak by bolo treba, nastúpil by som aj na piaty zápas,“ nezaprel v sebe bojovníka Mike.
Bezprostredne po rozhodujúcej lopte sa ho zmocnili obrovské emócie. Tešil sa z triumfu a plakal zároveň. Myslel vtedy na nebohú mamu i všetky roky odriekania, ktoré podriadil bejzbalu. „Vyplatilo sa to!“ vravel. O to viac si užil oslavy so spoluhráčmi, ktoré trvali ešte niekoľko dní.
Slovensko a hlavne Trnavu si obľúbil. Našiel tu priateľov, na ktorých nezabudne. Najmä nadhadzovač Marek Červený a zapisovateľ Tomáš Híreš zostanú v jeho srdci. „Vždy keď som niečo potreboval, Tomáš bol prvý, kto bol pripravený podať pomocnú ruku. Podobné slová môžem povedať o  Marekovi. Je to výborný chlapík, keď nedávno zomrel môj ujo, pomohol mi preniesť sa cez to.“
Majstrovský titul bol pre Mikea vrcholom kariéry. Po návrate do Ameriky sa plánuje venovať trénerstvu. Aktívnu hráčsku kariéru zrejme odloží bokom. „Verím, že budem pracovať s mladými športovcami. Je to môj ďalší sen. Milujem bejzbal a chcel som ho robiť najdlhšie ako to šlo. Hrávať však budem zrejme už len pre zábavu, s najväčšou pravdepodobnosťou som už po profesionálnej stránke hodil svoj posledný nadhod v majstrovskú nedeľu,“ vraví. Stále je však možné, že nastúpi za Angels na turnaji európskeho pohára. „Potrebujem vedieť presné dátumy a tiež kde turnaj bude. Odvíjať sa to bude aj od možnosti získať víza. Keď ich nebudem potrebovať, určite by som rád prišiel. Ideálne by bolo, keby sa to uskutočnilo v Trnave,“ vraví Mike.
„Nechcem aby to znelo ako klišé, ale splnil som si tzv. americký sen. Hral som bejzbal na profesionálnej úrovni a dostal som sa vďaka Trnave aj na medzinárodnú scénu. Teraz je čas spomaliť, trošku relaxovať a zamerať sa na svoj osobný život. Mám dobrú priateľku, raz možno bude mojou manželkou. Chcem mať rodinu, deti, robiť trénera a žiť šťastným životom,“ zamyslel sa Mike. Jeho polovička Dorothy mu veľmi chýbala. „Bol som zvyknutý každý deň tráviť s niekým. Zrazu som toho človeka po boku nemal. Človek si uvedomí, čo mal, až keď o to príde. Zistil som, aká je pre mňa dôležitá. A mám pocit, že to isté cíti aj ona. Už sa na ňu veľmi teším.“
 

reklama

Mike o spoluhráčoch
Ako vníma Mike mančaft po hernej stránke? „Je to skutočne ťažké povedať, kto z tímu je najlepší. V každej hernej činnosti vyniká niekto iný. Aj vo finále by bolo ťažké vyhodnotiť najlepšieho hráča. Bol by som to snáď ja vďaka nadhodom? Alebo vďaka výborným obranným zákrokom Matej Chovančák, Tibor Omasta či Tomáš Biskorovajný? Chémiu, akú vytvorili medzi catcherom a prvou métou Igor Jankovič a Marek Pavelek, som snáď nevidel ani v USA. Veľmi talentovaný sú Patrik Holub, Ondrej Mikuš či Jakub Okasa. Ťažké je nájsť chlapca ako je Martin Richter, ktorý robí všetko naplno. A menovať by som mohol ďalej. Všetci chlapi urobili pre úspech maximum. V tíme sú dvaja - traja, ktorí ak by boli mladší, mohli by som mnou vycestovať do Ameriky a pokúsiť sa presadiť na profesionálnej úrovni. Ale ťažko je vyzdvihnúť jedného, pretože titul je zásluhou úsilia celého tímu. To je dôvod prečo je Trnava majstrom.“