Od popravy dvoch ružindolských bosoriek v Trnave uplynulo 280 rokov
RELAX - Príbehy | 28.2.2024, 15.45, prispievatelia
Kat obe ženy viedol z trnavskej radnice cez Dolnú bránu na popravisko, ktoré bolo mimo mesta, približne v lokalite dnešnej Zelenečskej ulice.
Takto nejako to vyzeralo pred 280 rokmi na popravisku v Trnave. FOTO: Trnava Tourism
reklama
Od poslednej popravy bosoriek v Trnave uplynulo 280 rokov. Magistrát Trnavy odsúdil na trest smrti Magdu Gőrőgovú a Annu Chlebovú z Ružindola za bosoráctvo na základe svedectiev Ružindolčanov.
V tých časoch sa bosorkám dávali za vinu úmrtia, choroby a rôzne nešťastné udalosti. Tento prípad poznáme vďaka práci dlhoročného archivára Jozefa Šimončiča, ktorému prešli rukami prakticky všetky dokumenty v trnavskom archíve.
Boli medzi nimi aj zápisnice zo zasadnutí magistrátu zo začiatku roku 1744, kedy sa rozhodovalo o vine žien z Ružindola. Trnavský magistrát mal k dispozícii vyhlásenie ružindolského richtára Jana Biskupiča, konšelov aj „všeckej poctivej obce“ o tom, že obe ženy mohli byť bosorkami.
reklama
Rozsudky trnavského magistrátu, verejne prečítané 28. februára 1744, uvádzali aj konkrétne príklady, kedy sa ich bosorácke schopnosti prejavili. Viacerí obyvatelia Ružindola, ktorí mali spory s Magdou Gőrőgovou, dávali svoje veľké zdravotné problémy za vinu práve jej.
Podobne bola na tom aj Anna Chlebová, ktorej sa podľa svedectiev v dedine všetci báli. A tak ako „zjavná bosorka a mrcha žena“ mala byť na popravisku sťatá a spálená.
A tak 28. februára 1744 mestskí drábi z domu kata na radnici vyviedli obidve odsúdené do zasadacej siene magistrátu, kde im boli prečítané rozsudky najskôr po latinsky a potom aj po slovensky.
Potom richtár pred každou zlomil nachystanú palicu a hodil ju pod nohy odsúdenej. Potom si obe ženy opäť prevzal kat, na námestí pri pranieri boli rozsudky zverejnené.
Nasledoval sprievod s odsúdenými cez Dolnú bránu k popravisku, ktoré bolo mimo mesta, približne v lokalite dnešnej Zelenečskej ulice, kde si kat konal svoju robotu.
Gőrőgová a Chlebová boli, našťastie, poslednými upálenými bosorkami z Ružindola. Obyvatelia tejto obce si potom museli zvyknúť na prezývku „bosoráci“.
V ostatných rokoch túto kapitolu dejín obec Ružindol v spolupráci s Oblastnou organizáciou cestovného ruchu Trnava Tourism využila prostredníctvom hraných scénok aj na svoju propagáciu.
(pm)