Učitelia chcú štrajkovať, odbory už nie. Vyčkávajú

AKTUALITY - Trnava | 14.10.2011, 00.00, Gabriel Kopúnek

Nahnevaní a unavení. A hlavne odhodlaní štrajkovať. Taká je súčasná nálada medzi zamestnancami školstva. Značná časť z nich však neverí školským odborom, že boj ochotne dotiahnu do konca.

Učitelia protestovali proti nízkym platom a za lepšie pracovné podmienky. Tam sa to aj skončilo. Foto: Frido Vajs

reklama

Rada Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku (OZPŠaV) totiž minulý týždeň vo štvrtok štrajk podmienečne odložila. Odborári si počkajú na výsledok rokovania s premiérkou Ivetou Radičovou. To má byť 17. októbra. Či sa však uskutoční, je otázne.
 

Čo od neho očakávajú?
Splnenie požiadaviek z protestného zhromaždenia z 13. septembra. A to systémové zvyšovanie percenta HDP na školstvo a zvýšenie mzdového ohodnotenia zamestnancov školstva tak, aby bol zabezpečený rast reálnych platov. Mzdy pedagogických zamestnancov by tak dosiahli 1,2 až 1,6 percenta priemerných miezd v národnom hospodárstve a nepedagogickí zamestnanci by mali porovnateľné platy s inými rezortmi. „Tu nejde len o platy učiteľov, ale aj o zabezpečenie ich pracovných podmienok. Chýbajú učebnice a k nim kvalitné pracovné listy. Učitelia si musia učebné texty vyrábať sami, zvyšuje sa administratívna náročnosť práce“ poznamenala predsedníčka Krajskej rady Združenia ZŠ OZPŠaV Trnava Gabriela Galbová.

reklama

Netúžia po sľuboch
Odborári v minulosti štrajkovali dvakrát, situáciu v školstve sa podarilo zlepšiť. Vždy ale tomu predchádzali rokovania. Štrajku sa nevyhýbajú ani teraz. „Štrajková pohotovosť trvá. Zmeny k lepšiemu v školstve si táto vláda dala ako prioritu do programového vyhlásenia. Chýbajú nám však garancie. Nepotrebujeme sľuby ale konkrétne čísla a percentá, systémové zvyšovanie finančných prostriedkov do školstva tak, aby sme sa dostali na úroveň priemeru hrubého domáceho produktu v krajinách Európskej únie a neboli sme v rebríčku poslední, ako je to dnes. Teraz sa ale všetko zastiera krízou. Podľa mňa ide o zmeny, ktoré by sa dali zrealizovať do konca volebného obdobia, len školstvo musí byť naozaj prioritou č. 1,“ myslí si Gabriela Galbová. Aj preto dúfa, že rokovania s premiérkou budú úspešné.

Nikam to nevedie
Radikálnejší postoj však razia školskí pracovníci združení okolo učiteľa Ľudovíta Sebelédiho. Na prelome augusta a septembra zorganizovali petičnú akciu Tri dni bledomodrej stužky. Formujú sa na najrozšírenejšej sociálnej sieti a je ich vyše sedem a pol tisíca. Podľa nich je vyčkávanie odborov netransparentné a nikam nevedie. Preto sú odhodlaní odborových predákov nahradiť novými ľuďmi, alebo vstúpiť do komory učiteľov, ktorá by efektívnejšie riešila ich problémy. Dátum ostrého štrajku navrhujú na 17. októbra. „Sme sklamaní, nezaregistrovali sme žiadne konkrétne návrhy na zlepšenie financovania školstva. Sme toho názoru, že len ostrý štrajk prinúti vládu a parlament skutočne sa zaoberať nepriaznivým stavom školstva. Nie sme za kozmetické úpravy v zákone 317 schválené vládou,“ uviedol Ľudovít Sebelédi. „Žiadame vedenie odborového zväzu, aby neodkladne zvolalo mimoriadne zasadnutie Rady OZPŠaV a vyhlásilo štrajk. Aby nemrhalo potenciálom nespokojných zamestnancov školstva, ktorí vyjadrili ochotu zapojiť sa do ostrého štrajku, a to ešte pred termínom schvaľovania štátneho rozpočtu.“
 

Odhodlaní, no rozdielni
Odborári i petičiari z Bledomodrej stužky zatiaľ spojili sily v rámci protestu pred Úradom vlády 13. septembra. Následne na to na školách začali odbory zbierať podpisy zamestnancov, či sú ochotní ísť do ostrého štrajku aj za stavu, že prídu o časť príjmu, alebo ho podporia len symbolicky. Bledomodré stužky tvrdia, že hárky na niektoré školy, aj v Trnave, odbory ani nedodali, učitelia si ich museli sami zháňať, aby nepremeškali termín 28. septembra. „Podpisové hárky dostali moji kolegovia včas. Do tejto akcie sa zapojili materské a základné školy, ZUŠky, centrá voľného času aj školské stravovne. Mnohé dali štrajku až stopercentnú podporu. Len v Trnave by sa do štrajku aktívne zapojilo cez 70 percent zamestnancov. V rámci okresu je porovnateľná podpora,“ uviedla Gabriela Galbová. Tak prečo teda odbory vyčkávajú? „V kultúrnej spoločnosti je neseriózne, ak je ochota druhej strany rokovať, zvlášť, ak je to premiérka. Navyše, keď by mohol byť dosiahnutý pozitívny výsledok. Bledomodré stužky chcú dosiahnuť to isté čo odbory. Sú však mladí a netrpezliví a chýbajú im skúsenosti s tvorbou legislatívy a s vyjednávaním,“ dodala Gabriela Galbová.

Zas len zbytočné bu-bu-bu
Podľa Bledomodrých stužiek odborári stratili morálny mandát na vyjednávanie s vládou. Aj preto, že z diskusného fóra na internetovej stránke odborov mažú kritické príspevky, ktoré sú namierené voči nim. Taktiež robia tajnosti, najmä na východe krajiny, koľko ľudí je ochotných priamo vstúpiť do ostrého štrajku. Výhrady majú aj k navýšeniu platov o 5,7 percenta, na ktorých sa odborári dohodli s vládou. Nie každému učiteľovi sa totiž ujde rovnako. Manažment školy dostane podstatne viac ako radoví učitelia. Je to tak zjavná snaha kúpiť si vedenie školy, aby učiteľom štrajkovať zakázali. Odbory to, samozrejme, odmietajú, no zároveň nateraz nesúhlasia s vyhlásením štrajku. Nechcú riskovať, že protest ohrozí prisľúbené navýšenie o 5,7 percenta. „Keď som telefonicky upozornil podpredsedu odborov Jozefa Lužáka, že dátum schválenia rozpočtu sa blíži a po jeho schválení už žiadna forma štrajku zmysel mať nebude, povedal, že žiadny efekt by štrajk nemal ani teraz. Tvrdil, že nič by sa nedosiahlo, ani deň, ani týždeň a ani mesiac po jeho skončení. A ukázať svoju nespokojnosť vraj môžeme aj potom,“ uviedol na sociálnej sieti zástupca Bledomodrých stužiek Marián Katuš.