Miklošov daňový guláš samosprávam nevonia. Žiť sa bude drahšie

AKTUALITY | 15.10.2011, 00.00, Darina Kvetanová

Osemdesiat starostov zo Združenia miest a obcí regiónu JE Jaslovské Bohunice sa v piatok vrátilo z trojdňového rokovania s obavami, čo prinesie budúci rok. Súčasné financovanie samospráv sa totiž pravdepodobne zmení.

"Zvýšeniu daní sa nevyhneme, verím však, že samosprávy k nemu pristúpia citlivo," hovorí Alena Jelušová. Foto: Darina Kvetanová

reklama

Ani utorňajší pád vlády definitívne nevylučuje, že k zmenám, o ktorých v rámci schvaľovania rozpočtu hovoril minister Ivan Mikloš, už nedôjde. O novelách sme hovorili s predsedníčkou ZMO, región JE Alenou Jelušovou.

Namiesto podielových daní by samosprávy mali po novom dostávať takzvaný mix daní. Čo by to prinieslo?
- Neistotu. Čím viac ľudí je zamestnaných, tým viac peňazí dnes prichádza do obecných rozpočtov. Mix daní znamená aj podiel na DPH a na dani z obratu. Tie sú však veľmi kolísavé a nestále. Pri súčasnom financovaní vieme odhadnúť lepšie a horšie mesiace, plánovať a vykryť straty. Pri novom nič.

Minister ale sľubuje, že mix daní bude prínosom.
- My si, naopak, myslíme, že nedostaneme ani to, čo nám sľubujú. Hospodársky vývoj na Slovensku v budúcom roku nemusí byť taký pozitívny, ako si ho predstavujú. Preto prosím samosprávy, aby boli veľmi opatrné pri zostavovaní nových rozpočtov.

reklama

Kde sa zmeny najviac odrazia?
- Všetky potreby obce budeme musieť pokryť aj s nižším objemom peňazí. Každý teda musí hľadať miesta, kde šetriť. To je však veľmi ťažké. Madunice napríklad trápi kriminalita. Máme teraz šetriť na verejnom osvetlení? Naopak, musíme ho posilniť a zriadiť aj obecnú políciu, čo bude obrovská suma peňazí. Pre obec je to však nevyhnutné.

Máte pocit, že štát obciam takto šliape na krk?
- Vývoj v posledných rokoch rozhodne nie je pozitívny. Dostali sme rad kompetencií, ako prenesený výkon štátnej správy, no nedostali sme na ne postačujúce financie. Doplácame na stavebné úrady, z vlastného musíme financovať školstvo, položiť nás môže zákon o sociálnych službách. Aktuálne som napríklad riešili problém občana, ktorý nezvládal z 280-eurového dôchodku zaplatiť miesto v sociálnom zariadení. Všetky, ktoré vlastní VÚC, sú preplnené, najlacnejšie ubytovanie sme zohnali za 480 eur. Rozdiel musí zo zákona svojmu občanovi doplatiť obec. O podobnú službu môžu pritom požiadať ďalší. Zo zákona musíme zriaďovať aj útulky. Ale za čo?

Pozitívom by podľa vyjadrení samospráv nebola ani novela zákona o miestnych daniach.
- Podľa nej by sa zmenil doteraz možný 40-násobný rozdiel medzi daňou za nehnuteľnosť, ktorú obci platí fyzická osoba a podnikateľ. Po novom má byť len desaťnásobok. V praxi to znamená, že aj keby sme zvýšili obyvateľom daň z nehnuteľnosti o sto percent, nedosiahneme dnešný objem, pretože veľký podnikateľský subjekt by platil len desaťkrát viac, ako bežný občan.

Mnohí starostovia už dnes avizujú zvyšovanie miestnych daní.
- Tomuto kroku sa nevyhneme. Verím však, že samosprávy k nemu pristúpia citlivo. Poznáme sociálny stav svojich obyvateľov, zvýšiť dane možno do únosnej miery. A že mnohé rodiny na tom nie sú po sociálnej stránke najlepšie, sa ukázalo nedávno v súvislosti s potravinovou pomocou.

Aké budú teda ďalšie kroky ZMOSu?
- Na 24. októbra organizujeme mimoriadny snem s demonštratívnym charakterom. Minister financií deklaruje, že aj samosprávy sa musia podieľať na kríze. Keď ale začneme zvyšovať dane, nebude pokosené, vypneme osvetlenie a urobíme ďalšie opatrenia, ľudia to budú dávať za vinu samospráve. Nechceme protestovať, pretože dnes protestujú všetci. Chceme upozorniť ľudí na to, čo pri plánovaných zmenách hrozí.