Spor mníšok s mlynárom v Košolnej
RELAX - Na ulici | 15.10.2011, 00.00, prispievatelia
Skupinka nadšencov pre dejiny Trnavy s radosťou prijala ponuku svojho sprievodcu Georgia. V objekte Západoslovenského múzea si môžu prezrieť aj priestory nesprístupnené pre verejnosť. Stredobodom ich záujmu je Kostol Panny Márie Nanebovzatej, založený podobne ako susedný kláštor klarisiek pred vyše 770 rokmi.
Františkánsky mních však skupinku vedie najprv na poschodie do miestnosti, ktorá slúžila ako chór kostola. Cestou na zreštaurovaný barokový chór, oddelený od schátraného kostola, sa zastavia pri malom návštevnom okienku.
Prísnosť regúl rehole klarisiek pri kontakte s vonkajším svetom ilustroval Georgius konkrétnym prípadom zo 14. storočia: „Po smrti palatína, sudcu Kumánov a hlavného župana niekoľkých stolíc Mikuláša Zambokiho, sa medzi múry trnavského kláštora klarisiek zavrela pred svetom jeho manželka. Ich šesť detí malo už svoje vlastné rodiny.
reklama
Na návštevu cez pápeža
Ján sa stal kráľovským taverníkom, Andrej a Dominik županmi v Novohrade a Honte, Ladislav biskupom vo Vespréme. Najmladšia dcéra sa vydala do rodiny Kanizaiovcov, dcéra Klára vstúpila do manželstva s otcovým nástupcom v kresle palatína Mikulášom Kontom Ujlakim. Mimochodom, manželia vlastnili neďaleký Hlohovec. No ani najvyššia úradnícka funkcia v Uhorsku so sídlom na Budínskom hrade neposkytovala vo veci návštevy svokry v trnavskom kláštore žiadne zvláštne privilégiá. Palatín Ujlaki musel o povolenie návštevy vdovy Zambokiovej pre jej rodinných príslušníkov požiadať pápeža Urbana V. Žiadosť má dátum 22. jún 1366. Svätá stolica, v tom čase sídliaca na juhu Francúzska v Avignone, súhlasí. Palatínovu svokru môže navštíviť len jeho manželka Klára a ženy v jej sprievode nesmú byť mladšie ako päťdesiatročné.“
Hodnostár z cudziny
Vošli sme do prekrásne zreštaurovanej miestnosti s drevenými sedadlami po oboch stranách, vyrezávaným obložením, nástennými štukovými ornamentmi a anjelmi. Ich tváre prezrádzali príbuznosť s interiérom univerzitného kostola. Zrejme tu pracovali rovnakí barokoví majstri 17. storočia. Vo vitrínke bola vystavená replika habitu trnavských klarisiek. Múzeu ho nedávno daroval vysoký rehoľný hodnostár z cudziny. Za čelnou stenou so zamknutými dverami by mal byť podľa mníchových slov výhľad z výšky do lode kostola, no v súčasnosti tomu okrem zamknutých dverí bráni aj sadrokartónová stena. Obdivovali sme zatiaľ aspoň rezbársku prácu obloženia po stranách tajomných dverí a štukatérsku prácu nad nimi.
reklama
Po požiaroch stavitelia
Do plytkej niky s mohutným sadrovým rámom nad dverami bol kedysi vložený dnes už stratený obraz, najskôr sv. Kláry. Latinský nápis v kartuši nad prázdnym rámom nám Georgius preložil ako stý verš biblického žalmistu Slúžte Pánovi s radosťou. Letopočet pod chýbajúcim obrazom prezrádzal čas barokizácie tohto chóra. Prišlo k nemu v rokoch 1690 až 1693, teda zanedlho po požiari Trnavy, ktorý malo na svedomí Tököliho vojsko. Opravy a prestavby kláštora s priľahlým kostolom nasledovali aj po dávnejších veľkých požiaroch. Ten prvý zo začiatku 14. storočia podnietil výstavbu nového farského kostola i dnešného Kostola sv. Helenky a kostola františkánov. Georgius nám ešte prezradil, že k jednej veľkej barokizácii kláštora prišlo ešte začiatkom 18. storočia po skončení posledného protihabsburského povstania. Priebeh prehratej bitky s labancami 26. decembra 1704 na zasneženom ľavom brehu Parnej vraj z okien najvyššieho poschodia tohto kláštora sledoval sám vodca kurucov František II. Rákoci. Započúvaní do rozprávania sme sa znovu ocitli v labyrinte chodieb múzea.
Inkvizítor Zwiker
„Písomnú správu o trnavských klariskách máme aj z roku 1400, keď richtárom, a teda aj sudcom mesta bol už druhýkrát Peter Heinzmann. Ten musel vyriešiť spor medzi mníškami a Tomášom Molnerom. Šlo o mlyn v Košolnej a rozdelenie povinností medzi majiteľmi. Richtár rozhodol, že o opravu a údržbu mlyna i budovania hrádzí sa musia postarať kláštor a mlynár Tomáš v pomere dva ku jednej. V tom roku však Trnavou a celým Uhorskom rezonovala iná udalosť. V krajine sa rozšírilo kacírske hnutie valdencov. Toto novátorské učenie si našlo veľa prívržencov práve medzi trnavskými mešťanmi. Inkvizičný proces s valdencami z celej ostrihomskej arcidiecézy sa konal v Trnave. Okrem kňaza Martina sa na ňom zúčastnil aj inkvizítor z Viedne, provinciál rádu cisterciánov Peter Zwiker.“
Text a foto: Laco Šebák