Pavlický futbalový hokejista z talianskej kuchyne
ŠPORT - Futbal - Futbalové ligy | 15.10.2011, 10.48, prispievatelia
PAVLICE - Nik nepochybuje o tom, že Pavlice sú na čele súťaže zaslúžene. No zápas jesene na ich ešte len čaká. Bude to domáci súboj s Radošovcami. Tie vonku prehrali len so Šúrovcami a s remízou odišli až teraz z Horného Dubového. Najprv však túto sobotu narazia v Dlhej na lepšiaci sa tím.

Ani krvácajúce koleno Izakoviča od lopty neodstavilo. Foto: Štefan Horváth
Kanonier Pavlíc Peter Štora má dlhodobé zranenie, bude chýbať asi do konca jesene. Martin Dubovský nastupuje len do druhých polčasov, zranený členok viac zatiaľ neumožňuje. Pre Pavličanov je potešujúce, že okrem spomenutej dvojice sa strelecky presadzujú aj iní. Hutár už zaznamenal hetrik a k pravidelným strelcom sa pridal aj Zdenko Izakovič. Najmä jeho vyrovnávajúci gól do siete Slávie bol pre tím silnou vzpruhou. „Kábel, ako Izakovičovi hovoríme, má veľa natrénované, aj keď do tímu naskočil už v rozbehnutej sezóne. Žije a pracuje v Taliansku, ale súťažne tam hráva hokej, preto o jeho kondičku obavu nemáme,“ vysvetlil Peter Kopáčik, šéf pavlického futbalu. „Ja som preč už dva roky, domov prídem, len ak mám prestávku v práci. Žijem v Bolzane, pod Alpami sa hokeju darí. Ja som hokejovo vyrastal ako žiak v Trnave, neskôr ako junior v Liptovskom Mikuláši, v Taliansku je to síce len druhá liga, viac popri práci nestihnem,“ prezradil hokejové korene Izakovič. Na jeho výkone bolo poznať, že telesný kontakt v osobných súbojoch mu sedí a spoluhráčom vie pripraviť gólové príležitosti, keď na seba viazal dvoch i troch protihráčov. Skóroval v každom z troch zápasov, s Vlčkovcami, v Bíňovciach i teraz so Sláviou. „Mne sa tu hrá veľmi dobre, podmienky sa zlepšili, je tu dobrá partia, s hráčmi som vyrastal a rozumieme si aj mimo ihriska. Odvolať ma môžu len pracovné povinnosti do Talianska a tam ešte skúsim aj hokej, i keď teraz nemám klub. Za dnešok ďakujem spoluhráčom, bol to dobrý futbal a hrali sme ako správny tím, veď je to kolektívna hra,“ pochválil spoluhráčov i činovníkov pavlického futbalu. V Taliansku začínal bez znalosti jazyka, dnes sa v tejto reči dohovorí. Lepšie mu však ide nemčina, pretože v okolí Bolzana je to jazyk číslo jeden. Do Pavlíc prišiel na týždeň, z týždňa je to už mesiac. A čo ho v cudzine živí? „Začal som ako pomocná sila v kuchyni, vypracoval som sa až na správcu, viem sa postarať o potrebné veci gastronomickej prevádzky ako takzvaný hausmajster, vybaviť, opraviť, obslúžiť,“ zneli záverečné slová Izakoviča.
štefan Horváth