Futbalová glosa: Chudobnému aj z Hrnčiaroviec vykypí

ŠPORT - Futbal - Futbalová glosa | 9.4.2024, 16.23, prispievatelia

Futbalista Hrnčiaroviec Peter Vozár sa drží hesla, že šport aj život treba brať s nadhľadom. V tom duchu píše aj svoje glosy.

Ilustračné foto: trnavskyhlas.sk

reklama

Tentoraz písal o zápase Hrnčiarovce – Smolenice 3:3 (1:2)

Milí priatelia,
Zaskočila nás nezvyčajne teplá povolebná nedeľa.

Tak ale podmienky boli rovnaké pre oba tímy, nuž sme sa museli s tým vysporiadať.

reklama

V zápase padlo až 6 gólov, 4 brvná, tyčky na ochozoch sme nerátali.

Rozdiel medzi manažérom anglického veľkoklubu a trénerom dedinského fotbalu je v tom, že kým prvý si vyberá hráčov na základe výkonnostných parametrov, ten druhý na základe závažnosti diagnózy.

Základom je zlučiteľnosť so životom, ostatné, uvidíš, koľko vydržíš. 

K zápasu.

V úvode skôr medzišestnástkový fotbal, pomalé oťukávanie a také ako na radu doktora, opatrne to precvičujte, žiadne prudké pohyby.

V 20-tej minúte som Romankovu strieľanú prihrávku dočahoval iba špicom, zdravotná karta nedovolila viac, o štyri minúty v tragikomickom súboji s hosťujúcim brankárom som však po Luskyho nadýchanej mičude vypustil súboj s brankárom, ten vypustil loptu, chvíľu sme na zemi vyzerali ako deti na pieskovisku, formičku som nakoniec našiel ja, tak z mojej v civile najobľúbenejšej polohy horeznak, skrátene HK som loptu prepasíroval za bránkovú čiaru.

25. minúta, 1:0, ja :-)

No a to bolo z mojej strany asi tak všetko.

Teda až na situáciu, kedy som chcel všetkým ukázať, že takto sa to robí do psej matere a centrovanú lobdu z rohového kopu som z metra pred úplne odkrytou bránou drbol do brvna. A von.

Predtým sme však nedôrazom, nedostúpením ponúkli vyrovnávajúci gól hosťujúcemu Tamásovi.

28. minúta, 1:1, Ákos Tamás. 

V prvom dejstve sme si príležitosti dokázali vypracovať iba z rohových kopov. Z pravej strany ich Romanko ľavačkou krútil na bránu, prakticky každá preletela takmer až do päťky Smoleníc, kde sme ich presne v abecednom poradí na meter od brány doslovne zavraždili.

Banič, Sedlický, Vozár. Dodávam pre poriadok.

Aby nám ľúto nebolo, tak nám hostia pred odchodom do kabíny dali o jeden dôvod navyše minimálne k zamysleniu. To, keď sa hosťujúci Tamás preštrikoval až do našej šestnástky. 

45. minúta, Ákos Tamás, 1:2.

Do druhého dejstva trénerko útok o pol roka omladil a nastúpil Jeďo, rok výroby 77, do prevádzky uvedený v 78-om, ja som sa vysunul hore do zasadačky, do ladničky a z balkóna sledoval ako sme behom dvoch minút otočili skóre v náš prospech.

Opäť Romankov roh preletel až do súperovej päťky, odrazenú loptu poslal do siete Simeon.

52. minúta, Kredatus, 2:2.

Minútu na to, Simeon vysunul Romanka, ten si loptu ešte zasekol a zvýšil vedenie na 3:2.

54. minúta, Roman Jakabovič, 3:2.

A teraz už to pôjde aj samé.

No figu. Núkalo sa aj tradičné trnavské nok*k*t, ale sme na literárnej báze, nie niekde v šenku, však.

Situaci kolem Bonnie nám tarantinovsky objasnil o minútu na to po tretíkrát Tamás, kedy sme stredom ihriska zorganizovali deň otvorených dverí.

54. minúta, Ákos Tamás, 3:3.

A pak jen samá bída, zmar a nešteští.

Gólmanovi hostí asi cez polčas vymenili baterky, lebo postupne po mdlom prvom polčase vychytal dvakrát Jeďa, Sedla, čerstvého Filifinha a Mirka Bé, trikrát sme v druhom polčase trafili brvno, dvakrát sme opäť z metra od brány loptu poslali do autoumyvárky, nevyšla ani Romankova strela po skvelej zasekávačke.

Hralo sa na hranici fyzických možností. Výrazne však limitovaných zdravotnými indispozíciami.

Kolená, členky, triesla, pruh, nausea, starecká triaška rúk, citeľne nám chýbal Dudko s jeho kondičnou vybavenosťou by dal v závere isto hetrik, tak ale zradili ho obličky.

Dojel na to, že ich pravidelne s nami nefiltroval.

Prajeme skoré uzdravenie.

A ak sme nemali hráča po zranení, tak mal v nohách predchádzajúci zápas dorastu. Za to zas patrí veľká pochvala Timovi a Romankovi, ktorí odmakali druhý zápas za víkend. Aj Marekiarovi, ktorý naskočil do druhého polčasu.

Stav 3:3, dojem z článku by mohol byť, že sa hralo na jednu bránku, hostia hrozili síce sporadickejšie, o to však nebezpečnejšie.

V zmysle: chudobnému aj z Hrnčiaroviec vykypí sme tak na konci neboli že priamo radi, ani spokojní, ale ak by sme prehrali, tak by sme ozaj zostali len čistí lúzri a koho by zaujímalo, čo si taký lúzer myslí?

Leda tak pred voľbami.

Alebo aj po nich. :-)

Nazdáááár

PETER VOZÁR