Gašparík je hrdý na hráčov, Skuhravý necíti rešpekt pred trénerom Spartaka

ŠPORT - Futbal - Spartak | 17.4.2024, 21.23, Ján Král

Po semifinále slovenského pohára vo futbale nebola núdza o emotívne vyjadrenia.

Michal Gašparík počas zápasu v Podbrezovej. Foto: Lukáš Grinaj

reklama

Spartakovci sa po postupe cez Podbrezovú do finále Slovnaft Cup-u tešili s početnou skupinou trnavských fanúšikov, domáci boli naopak sklamaní.

Negatívne niesli rozhodnutie okolo neuznaného gólu Bartoša. Hnev prejavovali funkcionári, emócie zo seba vypustil aj tréner Podbrezovej Roman Skuhravý.

„Chcel by som, aby televízia, diváci, novinári mohli vidieť ešte väčšie divadlo, ako videli. To by bolo možné, keby ten regulárny gól platil. S Trnavou sme boli v semifinále tri polčasy lepším tímom a nepostúpili sme. To sa stane. Máme rešpekt k Trnave, jej hráčom, ku komu však nemám rešpekt je tréner. Arogancia je vždy po zásluhe potrestaná. To budem mať navždy. Veľmi dobre vie, odkedy to je. Rešpekt mám k chlapcom, ktorý v živote takýto zápas nehrali. A on nám ho pred zápasom nedal, to je ostuda tohto cechu. A preto nemá môj rešpekt,“ vravel Skuhravý pred novinármi na margo Michala Gašparíka.

reklama

K svojmu tímu dodal: „Musím svojich chlapcov pochváliť, bolo to dnes len o jednom tíme, o Podbrezovej. Bohužiaľ sme gól nedali. Na chlapcov som ale hrdý. Ak takto vyzerá kríza, tak tu krízu beriem. Niečo tu tvoríme, viem, že veľa ľudí to nechce chápať, pretože ten pragmatizmus tu je 60 rokov hlboko zakorenený. Budeme pracovať ďalej, a verím tomu, že tu urobíme tím, na ktorý budú v Podbrezovej hrdí,“ dodal.

Vyjadrenie domáceho kouča potrebovalo reakciu trénera Spartaka Michala Gašparíka.

„Poviem vám, čo sa stalo. Išiel som na rozhovor pre televíziu a pán Soták ma začal urážať. To je celé. S trénerom som nemal žiadny konflikt, po zápase som mu podal ruku a povedal som mu, že hrali veľmi dobre. Pán Soták však na mňa začal útočiť. Môžem ja za nejakých rozhodcov? Pritom sme to teraz videli na videu, hneď sme to reklamovali. Bol to pred neuznaným gólom čistý faul, bolo to ešte predtým ako sa rozohral roh. Klobúk dole, ako to rozhodcovia vyhodnotili. Faul na Koštrnu bol. Viem, že po zápase sú emócie, ale nemôže ma tu majiteľ urážať. Za čo? Že idem na rozhovor, za rozhodcov, že boli lepší? Veď to je futbal, šport. Musia byť hranice odtiaľ – potiaľ. Áno, aj ja som sa nechal potom uniesť, kričal som na pána Sotáka, že je hanba to, čo na mňa kričí. Ale s trénerom som konflikt nemal,“ vysvetlil Gašparík.

Ako neskôr vysvitlo, domáci tréner sa cítil dotknutý viacerými vyjadreniami Michala Gašparíka z minulosti a dotklo sa ho aj predzápasové, ktoré nekonkretizoval.

Gašparík si verí aj proti Ružomberku

Michal Gašparík odpovedal pre médiá aj na ďalšie otázky, tie už boli pozitívnejšieho razenia.

Ako sa cítite po postupe do finále?
- Som hrdý na hráčov, strašne nám na postupe do finále záležalo. Už tri roky a 23 zápasov sme v pohári neprehrali. Stál proti nám extrémne ťažký súper, ktorý bol motivovaný a hral svoj životný zápas. Mali sme v stretnutí aj šťastie, ale taký je futbal. Doma sme mohli o dva – tri góly vyhrať, teraz sme mohli o dva – tri aj prehrať. V tomto to bolo veľmi náročné. V predošlých ročníkoch sme prešli do finále cez penalty, teraz boli na vlásku, ale nakoniec sme to ustáli bezgólovou remízou s kvalitným súperom, ktorý ako som povedal, hral ako o život. Kvalitu súpera musím uznať, ale charakter našich hráčov a čo do toho dali, sa to počíta. 

Aký je váš pohľad na zápas?
- Vedeli sme, že to bude iný súper ako v nedeľu v lige. Očakávali sme takýto zápas. Cez polčas som povedal, že keď sme prežili polčas, už nám gól nedajú. Nakoniec sa to aj potvrdilo, i keď si ešte vypracovali aj nejaké situácie a jednu veľkú. Hrať toľkokrát s Podbrezovou nie je ľahké, ešte sme s nimi neprehrali, posledných sedem zápasov máme remízu a ostatné sme vyhrali so skóre 16:2. Štatistiky hrajú v náš prospech, stále je to Podbrezová, ktorá hrá prepracovaný systém a má kvalitnú ofenzívu. Ťažký zápas sme očakávali, neraz favoriti vypadli aj s tímami z nižších súťaží, my tri roky šliapeme. Za to si chalani zaslúžia uznanie.

Čo ste hovorili hráčom cez polčas? Museli ste zvýšiť hlas?
- Absolútne som nezvyšoval hlas, potrebovali sme sa len upokojiť, dať sa dokopy a uložiť si veci. Nemali sme problém systémovo, ale tempo zápasu bolo vysoké. Predpokladal som, že v druhom dejstve už domáci nedokážu nadviazať na tak vysoké tempo, v prvom dali do toho fakt všetko. V prechodových fázach nás valcovali, plus k tomu boli nebezpeční zo štandardiek. Nemali sme Djuriča, Štetinu, Procházku, to všetko sú dobrí hlavičkári. Zo sedem hráčov sme boli na troch pozíciách nižší a to bolo cítiť pri štandardkách.

Čo pre vás znamená tretie finále v rade?
- Postupne v Trnave prepisujeme históriu, mám vnútorný pocit, že už toto bolo pre nás finále. A keď sme všetko zvládli, vnútorne cítim, že nás nezastaví ani Ružomberok. Dostali sme sa do finále cez ťažkú Podbrezovú a keď sme už tam, tak si neskutočne na Ružomberok veríme, aj keď s nimi máme zlú sériu a deväť zápasov sme nevyhrali. Cítim, že je v našich silách zmeniť túto sériu práve v desiatom zápase.

Čím to je, že Spartaku sa tak darí v pohárovej súťaži?
- Myslím si, že sme zmenili prístup k poháru, ktorý bol svojho času na druhej koľaji. Aj Nestor El Maestro dal pamätné vyjadrenie, i keď to tak úplne nemyslel. Teraz ide pohár do popredia, každé mužstvo to chce vyhrať, vytiahnuť sa. Na Slovensku sa konečne pohár dostal do povedomia. My sme tomu dali vážnosť a išli sme do všetkých duelov koncentrovane. Chystali sme sa na penalty aj s tímami z nižších súťaží. Potom sa k vám šťastena privráti. V Podbrezovej sme boli šťastnejším tímom, ale to patrí k futbalu a je to prirodzené.