V Cíferi mali podlahové kúrenie už v 4. storočí, technológiu priniesli Rimania

AKTUALITY - Región | 30.4.2024, 09.01, Ján Král

Archeopark Cífer - Pác pomáha prináša svedectvá o živote v lokalite v dávnej minulosti.

Daniel Dida ukazuje na rekonštrukciu rímskych kúpeľov v archeoparku, ktoré mali technológiu podlahového kúrenia už pred stovkami rokami. Foto: Ján Král

reklama

Otvorenie Archeoparku Cífer – Pác prilákalo v sobotu do obce ležiacej neďaleko Trnavy stovky návštevníkov. Pozrieť si mohli rekonštrukciu rímsko-germánskeho osídlenia oblasti z približne štvrtého storočia a spoznať kus histórie lokality. 

Videli tiež ukážky výcviku rímskych vojenských legionárov, mohli aj absolvovať komentovanú prehliadku archeoparku s Vladimírom Varsíkom, ktorý stál pri zrode myšlienky archeoparku v Cíferi.

Najmenších potešila prítomnosť zvierat, možnosť skúsiť si lukostreľbu či vyskúšať si rôzne dobové remeslá.

reklama

Prvé nálezisko historických artefaktov pri Cíferi objavil ešte v roku 1965 Viliam Kralovič, neskôr tu prebiehal dlhoročný podrobný archeologický výskum, ktorý viedol Titus Kolník. Dnes sú exponáty vystavené v zrekonštruovanom mlyne.

Unikát nielen pre Cífer a región

V archeoparku vytvorili repliky germánskej zemnice, rímskych kúpeľov, hospodárskej budovy i ďalšie prvky, ktoré odkazujú na dvorec.

Komplex leží v susedstve kúpaliska a dotvára ho náučný chodník s informačnými tabuľami, mobiliárom a rozhľadňou vedúci popri potoku Gidra.

"Cíferčania si vždy vážili túto lokalitu, vedeli sme, že sú tu významné nálezy. Našlo sa tu kus rímskej antiky. Túžili sme, aby sa tento kúsok minulosti Cífera a Pácu dôstojne prezentoval. Výsledkom je, že sme postavili niečo, čo dokonale reprezentuje danú dobu. Bude to nielen cíferský unikát ale aj regionálne významné stredisko múzejníctva a cestovného ruchu," povedal starosta Cífera Maroš Sagan.

Starostovi Marošovi Saganovi robili počas slávnostného otvorenia archeoparku spoločnosť vojaci z dobovej rímskej armády. Foto: Marián Pavlík

Na slávnostné otvorenie archeopoarku prijali pozvanie aj župan Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič, predseda Slovenskej akadémie vied Pavol Šajgalík, zástupcovia múzeí, Krajského pamiatkového úradu či starostovia okolitých obcí vrátane Miroslava Kováříka z Modrej, partnerskej obce Cífera na Morave.

Tá zohrala v budovaní archeoparku dôležitú úlohu vďaka cezhraničnej spolupráci a možnosti získania eurofondov.

Germánska zemnica.

Návštevníkom v jednotlivých budovách poskytovali výklad.

Rímska architektúra, prevažne germánske obyvateľstvo

Slávnostné otvorenie sprevádzal hraný nástup vojakov rímskej ríše vo výzbroji. Historici predpokladajú, že v danej dobe boli vojaci viazaní nielen vojenskými úlohami ale zároveň aj stavebnými prácami. Práve armáda zrejme v tom čase budovala podobné dvorce.

Pôvodne pracovali archeológovia s konceptom, že v lokalite bola vybudovaná rímska vojenská stanica, ako uviedol vedúci archeoparku Daniel Dida, pri prebádavaní lokality sa však našli predmety, ktoré naznačujú, že v lokalite žili prevažne Germáni.

Účasť rímskeho obyvateľstva je však nespochybniteľná i pre typické antické architektonické prvky. 

"Zrekonštruovali sme budovu rímskeho kúpela, čo bola jedna z dvoch murovaných stavieb komplexu. Druhou bola budova veľmožského paláca, čiže osoby, ktorá dala postaviť tento dvorec. Rímsky kúpeľ je výnimočný, v tom období sa takýmto spôsobom nestavalo. Je to murovaná stavba s pôdorysom, zároveň tam mali technologické vymoženosti typu podlahového kúrenia. Bola tam teplá aj studená voda, ktorú vyhrieval oheň umiestnený z vonkajšej strany. Komfort pre užívateľov bol veľký, vnútri necítili dym," uviedol Dida.

Budova rímskych kúpeľov.

Prierez podlahov rímskych kúpeľov, kadiaľ bola budova vykurovaná.

Veľmož v kúpeľoch vítal návštevy

Rímske kúpele stáli podľa doterajších zistení na okraji dvorca, veľmož ich okrem oddychového dôvodu pravdepodobne využíval aj na vítanie hostí, aby ich nemusel púšťať do svojho súkromia.

"Archeológovia sa domnievajú, že keďže sa tu nenašli šperky a cennosti vo veľkom počte, obyvatelia sa zrejme časom odtiaľto odsťahovali pokojným spôsobom. Nastalo veľké sťahovanie národov, z nejakého dôvodu opustili sídlo. Prebehlo tu niekoľko stavebných etáp, prestavby trvali zhruba sto rokov, predpokladáme, že sa tu vystriedali tri generácie veľmožskej rodiny," pokračoval Dida.

Archeopark plánujú do budúcnosti zveľaďovať. "Máme plány ako územie ešte dobudovať, v podstate teraz môžu vidieť návšteníci len časť pôvodného osídlenia. Najmä sa chceme zaoberať muzeálnou edukáciou a vytvárať rôzne programy pre školské skupiny a rodiny s deťmi. Budú si tu môcť vyskúšať dobové remeslá, chceme dávať veci do kontextu a ukazovať, aké mali priestory spoločensko-technologický význam," dodal.

Zrekonštruovaný mlyn sa stal zároveň miestom, kde sú vystavené muzeálne exponáty.

Pri jednotlivých exponátoch sú aj interaktívne plochy, kde môže návštevník sledovať rôzne animácie.

Archeochodník z Jablonca až do Voderád?

Starosta Cífera Maroš Sagan nosí v hlave víziu prepojenia archeochodníka z jednej strany cez Cífer až do Jablonca a z druhej cez Slovenskú Novú Ves po Voderady.

Už teraz môžu návštevníci vidieť archeoskanzen a rozhľadňu Vtáčie hniezdo, po dobudovaní chodníka smerom na Jablonec by prechádzali okolo potoka, videli by cíferský park s kaštieľom, ďalšie mlyny, v Jablonci by mohli navštíviť vyhliadkovú vežu s vinárskou pivnicou. Prípadným pokračovaním by sa dostali až k budmerickému kaštieľu. 

"Chceme týmto dielom podporiť lokálny turizmus, vytvoriť miesta, kde budú môcť domáci  obyvatelia  ale aj ľudia z okolitých obcí či Trnavčania tráviť čas v prírode," dodal Sagan.

Záujemcovia sa môžu dozvedieť dopodrobna historické súvislosti.

Archeopark Cífer – Pác bude otvorený v máji a júni pre verejnosť od štvrtka do nedele od 10:00 do 16:00. V letnej sezóne plánujú mať areál dostupný v tomto čase denne s výnimkou pondelkov. 

Bližšie informácie sa dozviete aj na www.archeoparkcifer.sk, kontaktné údaje sú 0910 395 057 alebo archeopark@cifer.sk

V mlyne je skutočne bohatá expozícia predmetov.

Medzi exponátmi je aj lebka jedného z pôvodných obyvateľov.

Výhľad na záhrady našich predkov pred mlynom.

Návštevníci si mohli vyskúšať rôzne dobové remeslá, napr. aj výrobu prsteňa. Lukáš taký jeden vyrobil pre svoju dcéru Ninku.

Otvorenie archeoparku prilákalo stovky návštevníkov.

Súčasťou programu bolo aj vystúpenie rímskych vojakov.

Súčasťou projektu Archeopark Cífer - Pác je aj archeochodník s rozhladňou Vtáčie hniezdo.

Výhľad je na prírodu a obec Pác.