Tréner Spartaka po finále: Mohli sme prepísať históriu, je to obrovská škoda

ŠPORT - Futbal - Spartak | 1.5.2024, 18.35, Ján Král

Spartakovci boli po prehranom finále Slovnaft Cup-u s Ružomberkom extrémne sklamaní, ťažko skrývali emócie. Tréner Michal Gašparík sedel dlhé minúty na striedačke s hlavou v dlaniach a nekomunikoval s okolím. Následne predstúpil pred novinárov, aby zhodnotil zápas, v ktorom Trnavčania boli lepším tímom, napriek tomu prehrali a trofej získal Ružomberok.

Michal Gašparík niesol prehru vo finále ťažko. Foto: Juraj Cisár

reklama

Akú emócie prežívate teraz po prehranom finále?

- Strašne to bolí, bol som presvedčený, že sme našli recept na Ružomberok. Obetovali sme ligu, často je to aj s nepochopením fanúšikov a vás novinárov. Všetko sme však dali do tohto jedného zápasu. Bol som si takmer istý, že ich vieme prekonať. Chalani fantasticky dodržali taktiku, dnes hrali najlepší zápas s Ružomberkom. Od prvej sekundy sme mali šance, v 20. minúte mohlo byť finále na našej strane. Mohli sme dať tri góly, keby sme boli efektívni, tak možno štyri. Strašná škoda!

Za celé obdobie, čo som v klube, sme nespravili to, že by brankár išiel von na malú domov. A stalo sa to teraz a zase s Ružomberkom. Chalani boli výborní, dodržali veci v defenzíve, tam sme to mali postrážené. V ofenzíve sme našli recept, ako sa tam dostať, bola to šanca za šancou. Nemalo sa stať, čo sa stalo, je mi z toho do plaču, je to obrovská škoda.

reklama

Stále nie a nie vyzrieť na Ružomberok. Čím to je?
- O tri dni máme s nimi znova zápas a ja už neviem, čo zmeniť. Fakt neviem. Podľa mňa dnes chalani ukázali, ako sa má s Ružomberkom hrať. Dnes to bol zápas o nás a dopadol nespravodlivo. Takto to cítim teraz, uvidím, keď si pozriem video, ale teraz som presvedčený, že sme mali my vyhrať, my sme sa mali tešiť.

Ako ste videli gólový moment? 
- Bola to jednoduchá lopta, na ktorú sme sa chystali, mali sme tam dvoch hráčov. Nemal tam ísť Takáč, to nie je Šulekova chyba, to je chyba brankára, ktorý nás sezónu čo sezónu drží nad vodou. A teraz to takto vypálilo. Bol to moment, ktorý sme v živote nespravili v zápase a hádam ani na tréningu. Možno si Takáč myslel, že si loptu zoberie. Prvý polčas ihrisko drhlo, bolo trochu suché, keďže na veľkú plochu svietilo slnko. Šulek už ho nevidel, že ide oproti lopte.

V druhom polčase hráči rozchytali ružomberského brankára, už to asi bolo o efektivite…
- V prvej minúte sme mali Danielovu gólovú šancu, ktorá sa dala inak vyriešiť, následne Kóšovu hlavičku. Potom sme mali ďalšie tri - štyri, Procházkova strela išla tesne vedľa v závere polčasu. Presne sme vedeli, kde a ako sa tam dostať, ako kombinovať, ale nedokázali sme loptu dotlačiť do siete. V druhom polčase sme chceli, aby sme sa dostali za vysokú defenzívnu líniu, ale skrátka sme triafali brankára. 

V pohári ste dosiahli veľké veci, treba zrejme hodiť emócie za hlavu a ísť ďalej…
- Neviem, ako to dám za seba. Séria 23 zápasov bez prehry je dosť, ale tam to nemalo skončiť. Mali sme dnes jedinečnú šancu prepisovať históriu. Boli sme dokonale pripravení, ale aj tak nám to nevyšlo. Už neviem, prečo sa to deje desať zápasov a po najlepšom výkone, tlaku a hlavne šanciach, keď si vytvárali veľké príležitosti, sme prehrali.

Ako ste uvažovali pri striedaniach?
- V druhom polčase som dával do hry žolíka Bukatu, teraz je na nosidlách, dúfam, že nemá zlomenú nohu. Oživili sme pravú stranu, dali sme Oforiho na krídlo, chceli sme, aby tam viac dribloval. Šuleka sme stiahli, pretože ho vykoľajil moment z prvého polčasu a už som vedel, že mužstvu nepomôže. Stiahli sme Daniela na krajného obrancu, odkiaľ mal podporovať útok. Nabádali sme hráčov, aby boli hlavne trpezliví, že máme dosť času a šance si vieme vytvoriť, len nech to zbytočne nenakopávame. Chalani dobre kombinovali, len zakončenie nám strašne chýbalo.

Reč tela hráčov bola dobrá, v súbojoch neodťahovali nohu, jazdili. Napriek prehre fanúšikovia i preto zatlieskali mužstvu. Je to aspoň drobná satisfakcia?
- Keď ich vytlieskali, tak si myslím, že právom, lebo hrali všetci výborne. Je to však strašne malá útecha. V tomto treťom finále sme mali prepísať históriu, to sa však už možno nikdy nestane a nevrátime to. Je to škoda, verím, že nás teraz prídu povzbudiť aj na ligu, ale tá bude strašne ťažká. Ligová súťaž nám utiekla, verili sme, že to zvládneme cez pohár. Zostávajú nám tri zápasy, z toho dva doma, ale zase máme doma v sobotu Ružomberok a už neviem, čo máme vymyslieť.