O smrti rozhodli sekundy. Od tragickej nehody trnavských študentov ubehlo 10 rokov

RELAX - Príbehy | 6.6.2024, 10.37, prispievatelia

Nikola, Paulína, Patrícia a Zuzana zo Športového gymnázia Jozefa Herdu v Trnave mali celý život ešte pred sebou. Nepochopiteľná nehoda im ho presne pred desiatimi rokmi vzala.

S obeťami tragickej nehody sa lúčili pred školou. Archívne foto: Pavol Machovič

Bol piatok, 6. júna 2014, slnečný letný deň. Popoludní už boli školáci väčšinou doma, len študenti Športového gymnázia Jozefa Herdu z Trnavy ešte sedeli v autobuse, vracali sa z exkurzie na Orave.

Autobus prešiel po diaľnici okolo Piešťan, do Trnavy to bol už len kúsok. Zrazu sa blížil ku krajnici a pokračoval ďalej. Skončil v poli, kde sa prevrátil na pravú stranu a…

,,Keď sme tam prišli, bol tam kopec kriku, všade bolo sklo. Študentov sme vynášali cez rozbité zadné sklo,“ popisoval nasledujúce okamihy kamionista, ktorý zastavil pri dopravnej nehode medzi prvými. Z autobusu vyniesol na svojom chrbte dve alebo tri študentky, presne si ani nepamätal.

Asi tri-štyri metre od konca autobusu ležali podľa jeho výpovede dievčatá, ktoré nehodu neprežili. Na diaľnicu prileteli dva záchranárske vrtuľníky, prišlo niekoľko sanitiek. Od tragickej nehody, ktorá vzala život štyrom dievčatá, práve dnes uplynulo desať rokov.

Športové gymnázium Jozefa Herdu sa v po strašnej nehode zahalilo do čiernej farby a obrovského smútku, tragédia zasiahla aj ostatné školy v Trnave.

V autobuse sa okrem vodiča viezlo 31 ľudí - 29 žiakov a dve učiteľky. Päť osôb sa ťažko zranilo, 20 ľahko a dvaja ľudia vyšli z autobusu smrti bez zranenia.

V nedeľu po najsmutnejšom dni v krátkej histórii školy sa celý pedagogický zbor zišiel v škole na diskusii s odborníkmi z tímu krízovej intervencie Modrý anjel. Učitelia sa museli pripraviť na mimoriadne ťažký pondelok.

Spolužiaci sľúbili, že nikdy nezabudnú. Archívne foto: Pavol Machovič

Žiaci Športového gymnázia Jozefa Herdu prichádzali v pondelok v čiernom oblečení a s očami plnými sĺz. Pred budovou školy kládli kvety a zapaľovali sviečky.

Namiesto vyučovania absolvovali rozhovory s učiteľmi. Popoludní v Trstíne pochovali 18-ročnú Nikolu, prvú z obetí tragédie. V nasledujúcich dňoch aj Paulínu, Patríciu a Zuzanu. Všetko mladé dievčatá, ktoré mali mať život ešte pred sebou.

Na otázku prečo sa to stalo, neexistuje odpoveď ani po desiatich rokoch. Vodič podľa výsledkov policajného vyšetrovania nešoféroval pod vplyvom alkoholu, dodržal bezpečnostné prestávky a neprekročil predpísanú rýchlosť na diaľnici.

V čase nehody išiel rýchlosťou 97 kilometrov za hodinu. Autobus bol v poriadku, rovnako aj cesta, počasie a príčinou nehody nebolo ani iné vozidlo.

Podľa obžaloby bolo príčinou tragédie nevenovanie pozornosti pri vedení vozidla zo strany vodiča.

„Vykonaním dokazovaním bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že bezprostrednou príčinou dopravnej nehody bola skutočnosť, že obžalovaný po dobu 3,66 sekundy nevenoval dostatočnú pozornosť vedeniu vozidla,“ zaznelo na Krajskom súde v Trnave, ktorý potvrdil rozsudok prvostupňového súdu a vodiča z Trnavy odsúdil na šesť rokov väzenia.

Vodič si svoje odsedel, slzy smútiacich uschli. Zo študentov sú dnes dospelí ľudia, život beží ďalej. Na dievčatá, ktoré nepochopiteľnú nehodu neprežili, si dnes spomenú nielen ich rodiny.

Napokon, všetci spolužiaci pri škole pred vypustením červených a balónov k nebu sľubovali, že nezabudnú.

PAVOL MACHOVIČ