S hráčskou kariérou skončil človek, ktorý je príkladom ako hrať a žiť futbal

ŠPORT - Futbal - Futbalová glosa | 24.6.2024, 09.46, prispievatelia

Futbalista Hrnčiaroviec Peter Vozár sa drží hesla, že šport aj život treba brať s nadhľadom. V tom duchu píše aj svoje glosy.

Ivan Jedinák ukončil futbalovú kariéru. Foto: fb

reklama

Milí priatelia,
Minulý týždeň sa skončila VIII. liga-SWAN-ObFZ TT a zároveň s ňou sa s futbalom rozlúčila legenda fotbalových trávnikov a bufetov pri nich.

Súťaž mala až do posledného zápasu jasného iba víťaza, v zostupových vodách bolo namočených až päť tímov.

Na začiatku jari malo Čierneho Petra v rukách jednoznačne bolerázske béčko, to však na jar siahlo do kádrových rezerv áčka a postupne začali do ohrozenia namáčať aj tímy z vyšších priečok tabuľky.

reklama

Sériou dobrých výsledkov sa začala dvíhať aj Slávia, tá chytila za nohu aj ďalších, takže pár kôl pred koncom hralo play-off o vyradenie až sedem tímov.

Pre nás sa ukázalo ako kľúčové, že aj keď doma sme rozdávali body jak pedofil cukríky, zabrať sme dokázali v tých najneočakávanejších destináciách. Vo Voderadoch 3:1, v Bolerázi tiež 3:1, na Slávii 4:0.

Takže po každom zápase kalkulačka a z tej vždy vyšlo, že posledné dva zápasy doma musia byť „have to“. Teda, že mosíme.

Suchá v pohode 5:1 a posledný s Dechticami all in.

Takže Jeďo sa opäť po zranení presunul na opačnú stranu zábradlia a naposledy obliekol dres hrnčiarovského Rapidu.

História sa už nebude pýtať, aké góly strelil, podstatné je, že boli dva. Čím pomohol ku konečnému víťazstvu 3:2 a záchrane v súťaži a možno aj futbalu v Hrnčiarovciach, lebo scenáre boli aj tie najčiernejšie.

S fotbalom sa lúčil aj ďalší bard dedinského futbalu a šenkových ventilátorov Majko Kobza, ale Jeďo typicky strhol veškerú pozornosť na tú striebornú hlavu.

Ale tak po zásluhe. 

30 rokov v mužskom futbale, keď ako 16-ročný nastúpil v roku 1994 za tím Spartaka. Na rozohranie zatiaľ iba za Béčko. Netrvalo dlho a okúsil aj kabínu A-mužstva a zasiahol aj do prvoligových bojov. V kabíne však po tej nešťastnej Rimavskej, čo meno to legenda, tak si trvalé miesto nevybojoval.

Vtedy som ho na prípravnom zápase zaregistroval, že: „Aha, hento je môj spolužák Ivan.“

Jeho futbalová trajektória však pokračovala rôznymi smermi, a ako išli päťročnice postupne si prešiel všetkými súťažami od tej najvyššej, aj Slovenského pohára až do tej najnižšej.

Pravdepodobne aj preto ObFZ Trnava pred dvomi rokmi, keď sme vypadli, vytvoril poslednú deviatu ligu, aby Jeďo ako jeden z mála a možno len sám účinkoval v každej súťaži od 1 až po 9.

Čiže k otázke, či sme vo vesmíre sami pribudla ešte jedna, že kto ešte sa môže niečím takým pochváliť.

A to si na pár ročníkov ešte odskakoval do Rakúska.

Mal ešte potom takú ideu, že ešte si niekde na Slovensku kopne zhruba tak dva roky, tak zamieril do Hrnčiaroviec. Kde sa naše trajektórie skrížili.

Po prvej sezóne však bol taký dobrý, že ho draftovali treťoligové Šúrovce, ale to už bol infikovaný hrnčiarovským spiritom, tak bol po sezóne späť.

Z pôvodného plánu dvoch rokov, to dotiahol na úctyhodných 13 sezón. Zažili sme prehry, pády, aj zostupy, ale vždy, aj v tej najhoršej sezóne bol v kabíne na tréningu, či zápase 15 minút pred.

A na ihrisku hlava. Loptu si prikryl, rýchla kľučka, narážačka, nábeh a obaľovačka. Pravou, či ľavou, žiadny problém.
Ani nemusel byť gól, len radosť pozerať.

Prišiel k nám s prvými šedinami, rozlúčil sa ako Klekí Petra, čisté striebro. 

A mohol by som ešte o ňom písať hodne dlho a dosť vecí by bolo aj mimo futbalu, rôzne tie pestvá a huncútstva, čo sme povystrájali, podstata je taká, že s futbalovou kariérou skončil vynikajúci človek, dobrý chlap a najmä svetlý príklad, ako hrať a žiť ten futbal, či hráš prvú, alebo poslednú ligu.

A požičiam si od neho aj jeho štatistiky.

A keby niekto neveril, chalan si to všetko od žiakov poctivo evidoval, zapisoval, novinové články vystrihoval, takže 31.9.2025 mu v Západoslovenskom múzeu vybavím vernisáž.

Dobre si ten dátum zapíšte.

Nazdááár.

PETER VOZÁR