Používaním stránok trnavskyhlas.sk súhlasíte s používaním cookies. Viac info OK

Trnavské rybníky
reklama

Šťastné manželstvo vďaka tvrdému režimu

RELAX - Tí sú naši | 19.10.2011, 00.00, Katarína Rosinová

Meno Heriban sa už v našich novinách objavilo. V minulosti sme vyspovedali moderátorku Alenu Heribanovú i jej staršiu dcéru Tamaru – spisovateľku, novinárku a taktiež moderátorku. No tým sa zoznam známych Heribanovcov nekončí. Hlavou rodiny je spisovateľ a scenárista Jozef Heriban. A ten je náš.

Šťastné manželstvo vďaka tvrdému režimu

S Alenou sú nielen manželia, ale najmä priatelia. FOTO: archív Jozefa Heribana

reklama

Narodil sa, vyrastal aj dospieval v Trnave, kým ho v pätnástich osud nezavial na bratislavské konzervatórium a neskôr na Filozofickú fakultu Univerzity Komenského. Potom sa domov na Tulipán vracal už len sporadicky, až sa nakoniec natrvalo usadil v Bratislave. „Toto bude vôbec prvý raz, čo sa objavím v nejakom trnavskom médiu. Možno sa ľudia konečne dozvedia, že som odtiaľto,“ usmieva sa Jozef Heriban. Aj keď je už roky doma v Bratislave, ku cti mu slúži to, že nikdy nebol Slovanista. „Dnes už futbal nesledujem, ale za mladi som bol fanatik. Zažil som najlepšie časy bílych andelov, keď boli päťkrát majstrami Československa. To boli úžasné emócie!“ spomína. Obdobie všeobecnej športovej zanietenosti, keď ovládal naspamäť zostavy futbalových klubov aj s náhradníkmi, keď vedel vymenovať výsledky všetkých zápasov aj svetové rekordy v atletike a plávaní, sa skončilo. Postupne ho prehlušila hudba. „Najsilnejšie spomienky z detstva mám na hudobnú školu. Chodil som na akordeón a trúbku. Vždy som chcel byť hudobníkom, nič iné som si nevedel predstaviť. Ani neviem, po kom som to zdedil. Asi mi to zostalo z minulých životov. Otec síce spieval v Bradlane, ale nebol príliš hudobne orientovaný.“
O tom, kam nastúpi na strednú školu, bolo rozhodnuté. Na konzervatóriu študoval trombón, akordeón, k tomu klavír a bicie. Hrával v Lúčnici a na vojne mal kapelu. Chvíľu mu hrozilo, že bude profesionálnym muzikantom, no hudobné obdobie vystriedalo filmárske. Na Kolibe bol v skupine pre hrané filmy. Dramaturgoval známych režisérov Dušana Hanáka, Dušana Trančíka, Juraja Herza a ďalších. Bol blízko najlepších filmov, ktoré u nás v osemdesiatych rokoch vznikli. Popritom písal úspešné rozhlasové hry a filmové scenáre. V deväťdesiatych rokoch spolu s Jozefom Slovákom a Pavlom Jursom napísal, režíroval a produkoval seriál televíznych grotesiek Bud Bindi, ktorý bol ocenený na mnohých Medzinárodných filmových festivaloch. Neskôr sa vrhol na marketing. Keď v roku 1996 vznikla televízia Markíza, pomáhal budovať jej značku a robil z neznámych začínajúcich redaktorov a moderátorov celebrity. Neskôr mal na starosti značku a bol riaditeľom PR u prvého mobilného operátora na Slovensku – Eurotelu. V roku 2002 presedlal na politiku. Ako kandidát strany ANO sa dostal do NR SR a neskôr aj do Europarlamentu. „Každé obdobie malo niečo do seba. Aj keď musím povedať, že mi politika nechýba. Je pre špeciálnych ľudí. Umelcom, publicistom a novinárom nerobí až tak dobre.“

Jozefovi Heribanovi politika nechýba. FOTO: Michal Hlavatovič

reklama

Robia si, čo chcú
Hudobníkom ostal v srdci dodnes. Hrdinovia jeho diel milujú hudbu. Okrem nej tanec, umenie a erotiku... Sú šťastní i frustrovaní, príťažliví a inteligentní, zriedka asociálni. Ako hovorí, žijú si svojimi vlastnými životmi dávno predtým, ako o nich vyjde knižka. A niekedy im jedna nestačí. Tak ako Michalovi Mayerovi, hlavnej postave románov Niekto na mňa stále píska, Intimita vlkov a Posadnutosť. „Ja tie knihy vlastne vôbec nevymýšľam, príde to samo zhora. Najčastejšie v noci, preto keď píšem, spávam len dve – tri hodiny. Alebo sa mi všetko objaví v hlave počas prechádzky v lese a ja si to len zapíšem. Postavy začnú žiť, robiť si a rozprávať, čo chcú.“ Pre tieto prípady nosí so sebou do lesa pero a malý zošitok.


Ešte jednu
Na Slovensku nie je ľahké presadiť sa ako spisovateľ. Nestačí len napísať dobrú knihu, treba ju vedieť spropagovať. Kto by to mal vedieť lepšie, ako odborník v oblasti marketingu a public relations? Jozef Heriban napriek tomu tvrdí, že erotické scény ani populárna tematika homosexuality v jeho románoch nie sú marketingovým ťahom. „Prvé dve knihy som napísal sám pre seba. Niekto na mňa stále píska som nosil v hlave asi desať rokov. A aj potom, ako som ju dokončil, ležala štyri roky v šuplíku. Možno by som ju ani nevydal, keby v roku 1993 nevyhlásili anonymnú súťaž Literárneho fondu.“ Knižka na jeho prekvapenie získala prvé miesto.
Medzi ňou a druhou v poradí, Úspech má srdce žraloka, uplynulo jedenásť rokov. Zhruba toľko trvala náročná manažérska a politická fáza jeho života. Desaťhodinový pracovný čas sedem dní v týždni nevedel skombinovať s písaním. Nakoniec presedlal na dráhu nezávislého spisovateľa, ktorý si knihy aj sám vydáva. Popritom externe prednáša na vysokej škole. „Každý rok mi vyjde jedna knižka. Pre autora je dôležité vybudovať si meno, a potom sa stále pripomínať, aby ľudia nezabudli,“ hovorí.
Aktuálne v septembri mu vyšiel poviedkový román Schovaný, neschovaný, idem. Opäť zažíva krásne pocity podobné tým, keď matka privedie na svet svoje dieťa. Hoci tie pri prvorodenej knihe boli najsilnejšie. Možno budete mať niekedy šťastie a stretnete ho v kníhkupectve, kam chodí svoje knižky kontrolovať, či sa im dobre darí a či ich je medzi ostatnými dobre vidieť. „Ešte by som chcel vydať jednu knihu, možno poslednú,“ zamýšľa sa spisovateľ. „Zase budem robiť niečo iné. Obdivujem a zároveň neviem pochopiť tých, ktorí majú celý život len jedno zamestnanie.“ Už teraz má v zálohe divadelnú hru a scenár pre filmovú komédiu, ktorý napísal spolu s Petrom Marcinom a Pavlom Jursom. Nadväzuje na úspešné filmové komédie Utekajme, už ide! a Dávajte si pozor! Ak sa podarí získať financie, mohli by sme ju niekedy v budúcnosti vidieť v kinách.

So svojimi tromi inšpiratívnymi ženami. FOTO: archív Jozefa Heribana 

Na minútu presne
Dcéra Tamara, ktorá minulý rok vydala svoj debut, číta jeho knihy ako prvá. Hneď po nej manželka Alena a mladšia dcéra Barbara, prezývaná Babsy. Občas mu do toho kecajú a radia, čo by mohol dopísať a čo vyhodiť. „Teším sa, že máme dve dcéry, vždy som si ich užíval. Bavilo ma túlať sa s nimi, chodiť na výlety. A Alenka je výnimočná a popritom úplne normálna žena. Výborne varí a krásne sa stará o rodinu. Páči sa mi, ako vedie svoju firmu, ako moderuje a teraz ako tancuje v Let´s Dance. Veľakrát mi v živote pomohla a poradila,“ hovorí uznanlivo.
V záplave správ o neverách a rozvodoch vyzerá ich manželstvo až príliš ideálne. Jozef Heriban pripúšťa, že udržať si vzťah a rodinu nie je vôbec jednoduché, no ak na tom partneri tvrdo pracujú, dá sa to. „Vo vzťahu je dôležité, aby boli dvaja ľudia priateľmi. Snažíme sa byť normálnou rodinou. Táto doba je veľmi ťažká, je v nej veľa stresu. V šoubiznise číha množstvo nástrah, bulvár dokáže rozbiť aj fungujúce vzťahy.“ Obe ich dcéry chodili od detstva do rakúskych škôl. Denne dochádzali. „Mysleli sme si, že je dobré, keď budú ovládať cudzie reči. Bolo to však ťažké obdobie pre ne aj pre nás. Každé ráno sme vstávali o pol šiestej, vozili sme ich na vlak. Všetko sme mali vypočítané na minútu presne. Ten tvrdý režim bol však na niečo dobrý – nemali sme kedy rozmýšľať o hlúpostiach. Možno aj preto nám manželstvo tak dlho vydržalo.“
 

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy
TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka spoločnosti WebHouse, s.r.o. Právne informácie | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty
Copyright © 2010-2022 WebHouse, s. r. o. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk

Pocitadlo.sk

Mazda bonus 1200
reklama