Od otvorenia vynovenej Hlavnej ulice v Trnave uplynulo 10 rokov
AKTUALITY - Trnava | 29.6.2024, 13.21, prispievatelia
Projekt obnovy pešej zóny rátal s tromi presklenými sedeniami, ktoré mali byť na určených miestach, napokon k tomu nedošlo.
Kráľovská fontána prakticky od začiatku nefunguje tak, ako by mala. Archívne foto: trnavskyhlas.sk
Hlavnú ulicu v Trnave po kompletnej rekonštrukcii povrchov odovzdali predstavitelia mesta Trnavčanom do užívania pred desiatimi rokmi.
Pásku na konci júna 2014 strihali vtedajší primátor Vladimír Butko a viceprimátor Bystrík Stanko, na pomoc si prizvali prihliadajúce deti.
V tento pre mesto významný deň bol pripravený bohatý program s hudbou, tancom, nechýbali šermiari ani akrobati, koncertoval EGO.
Program odštartoval dvojmesačný prúd rôznych pouličných vystúpení, ktoré mali znovu priniesť život na pešiu zónu.
Vedenie Trnavy rekonštrukciu pešej zóny chystalo celé roky pred jej začiatkom. V Mestskej veži bol vystavený model budúcej pešej zóny, boli stretnutia s obyvateľmi a bola aj anketa.
Niečo zo želaní obyvateľov sa do konečného projektu dostalo, niečo nie. Ľudia chceli viac stromov, architekti zasa odkazovali, že úlohou pešej zóny nie je nahradiť nedostatok zelene v meste.
Napokon "hlas ľudu" predsa len prispel k tomu, že na Hlavnej ulici bolo vysadených o niečo viac stromov, ako rátal projekt.
Vo vyhodnotení anketových odpovedí stojí s odstupom času za pozornosť jeden z podnetov: Rozšíriť pešiu zónu na územie Námestia SNP na južnej strane a až po cukrovar na severnej strane.
Prvá polovica z tohto podnetu je po rokoch splnená a o nejaký čas sa môže splniť aj tá druhá.
Súčasťou pešej zóny mali byť aj takéto presklené posedenia, napokon sa tak nestalo. Vizualizácia: mestský úrad
Len pre zaujímavosť uvedieme aj niečo, čo sa na pešiu zónu napriek pôvodným plánom nedostalo. Projekt obnovy rátal s tromi presklenými sedeniami, ktoré mali byť na presne určených miestach.
V dlažbe boli pripravené kotviace prvky na uchytenie ich konštrukcií. Rátali s nimi aj všeobecné podmienky pre umiestňovanie exteriérových sedení, ktoré schvaľovalo mestské zastupiteľstvo. Napokon, aj vďaka pamiatkarom, k stavbe „skleníkov“ na pešej zóne nedošlo.
Ak sú dnes pripomienky k niečomu na pešej zóne, možno ich ospravedlniť snahou vedenia radnice šetriť. Pôvodný rozpočet rátal s nákladmi vo výške približne 5,7 milióna eur a ten bolo potrebné skresať na menej ako polovicu. Eurofondy na tento projekt Trnava nezískala, a tak sa šetrilo všade, kde sa len dalo.
V súčasnosti sú najväčšie výhrady k fontánam. Kráľovská fontána pri radnici mala byť dominantou Hlavnej ulice, prakticky od začiatku s ňou boli technické problémy. Terajšie vedenie mesta už má výsledky súťaže návrhov na novú fontánu.
Trnava bola prvým mestom na Slovensku, ktoré sa odvážilo v roku 1988 vylúčiť dopravu zo svojho centra a z Hlavnej ulice tak vznikla pšia zóna.
(pm)