Tréner tímu, ktorý strelil 450 gólov a všetko vyhral: Sezóna bola jedinečná
ŠPORT - Futbal - Spartak | 30.6.2024, 17.25, prispievatelia
Futbalistky Spartaka Trnava do 15 rokov dosiahli pod vedením Róberta Haladu famózne výsledky.
Tréner žiačok Spartaka Róbert Halada po víťaznom finále proti Prešovu. Foto: Ľubomír Horňák
reklama
Úspešný kolektív žiačok Spartaka to zvládol, po roku sa opäť teší zo zisku majstrovského titulu. Ten získal ešte dominantnejším spôsobom ako vlani, počas celej sezóny nestratili mladé Trnavčanky ani bod. S trénerom čerstvých dvojnásobných majsteriek Slovenska Róbertom Haladom sme zhodnotili uplynulú sezónu.
Gratulujeme k úspešnej obhajobe titulu, ako ste spokojný s uplynulým ročníkom?
- Ďakujem veľmi pekne. Myslím, že sme túto sezónu opäť posunuli na vyšší level. Ak to porovnáme s minulou, tá bola vynikajúca, ale k tejto by som použil prívlastok jedinečná. Vlani sme mali aj nejaké remízy, touto sezónou sme prešli bez straty bodu, vrátane finálového turnaja.
reklama
Hovorí sa, že obhájiť titul býva náročnejšie ako ho získať premiérovo, no vy ste boli ešte dominantnejší ako pred rokom...
- Každá sezóna je iná. Záleží, aký tím sa stretne, ako dievčatá pracujú a čo všetko sa podarí mne ako trénerovi zrealizovať z mojej vízie. Dievčatá boli vynikajúce, túžili neustále víťaziť. Na ihrisku odovzdávali všetko, slzy, pot, radosť, neuveriteľnú prácu a to prvenstvo si naozaj zaslúžili.
Rozoberme si uplynulú sezónu podrobnejšie, v základnej časti ste vyhrali všetkých 17 zápasov so skóre 382:2 (vrátane neskôr anulovanej výhry 46:0 proti Častkovciam, pozn. red.). Mali ste počas úvodnej časti sezóny nejaký ťažší moment?
- Spomenul by som derby proti Slovanu Bratislava. Osobne som tretiu sezónu v Spartaku a doteraz sa nám nepodarilo vyhrať obe derby, čo sme v tomto ročníku prelomili a zvíťazili sme doma aj vonku. Aj to bolo znamením, že sme sa posunuli ešte o krôčik ďalej a sme ešte silnejší tím.
Následne ste prešli nadstavbou, kde ste triumfovali vo všetkých šiestich dueloch so skóre 68:3. Preverili vás súperi v nadstavbe viac ako v základnej časti?
- Povedal by som, že ani nie. Mali sme očakávania, hrali sme napríklad proti Žiline, ktorá dovtedy nestratila ani bod. No v oboch zápasoch s nimi sa nám podarilo pomerne ľahko zvíťaziť. Ani v nadstavbe sme nemali silnejšieho súpera, ktorý by nás lepšie preveril, preto sme počas sezóny hľadali nejaké alternatívy, aby sme naše dievčatá konfrontovali so silnejšími tímami.
Pamela Tanková bola najlepšou strelkyňou družstva, v sezóne dala úctyhodných 107 gólov!
Prejdime na finálový turnaj, na úvod ste vyhrali 7:0 so Žilinou, pričom s tým istým súperom ste sa už predtým stretli dvakrát v nadstavbe. Ako ste videli tento duel?
- Keďže sme sa už predtým stretli, naše dievčatá vedeli čo ich čaká. Boli veľmi uvoľnené, hrali rovnakým spôsobom ako v nadstavbe. Hrali sme veľmi aktívne, vypracovali sme si veľké množstvo gólových príležitostí. Avšak, niekedy to tak býva, že vo finále góly nepadajú tak ľahko ako v základnej časti. Jediné, čo nám v tomto zápase trošku chýbalo, bola vyššia efektivita, mohli sme vyhrať aj vyšším rozdielom.
Po dni voľna ste nastúpili na duel proti Prešovu s vedomím, že na obhajobu titulu vám stačí remíza. Vyhrali ste 2:0 a bez straty bodu ovládli celú sezónu. Bol to z vášho pohľadu najťažší súboj v súťažnom ročníku?
- Určite áno, bolo to naozaj veľké finále, posledný zápas sezóny. Kto to nepozná z vnútra, ako je tím nastavený mentálne, tak ťažko dokáže zhodnotiť jednotlivé situácie v zápase. Dievčatá cítili obrovskú zodpovednosť, čiže sa na nich prejavila aj určitá miera nervozity. Nehrali tak uvoľnene ako počas sezóny, lebo vedeli, že maličká chybička môže spôsobiť inkasovaný gól. Pýtal som sa dievčat, kedy začali cítiť, že zápas zvládnu a odpovedali mi, že po našom úvodnom góle. Po ňom sa už uvoľnili, verili si, zlepšili držanie lopty a súpera už prakticky do ničoho nepustili.
Vrátime sa ešte o týždeň pred finálový turnaj, zúčastnili ste sa medzinárodného turnaja vo švédskom Malmö. Vo verejnosti najviac zarezonovala vaša výhra nad Arsenalom v úvodnom zápase. Čo ste po tomto dueli prežívali?
- Pre mňa to bol neuveriteľný zážitok. Dievčatá dokázali otočiť skóre z 0:1 na 2:1. Ja osobne fandím Arsenalu viac ako 20 rokov, tréner Arséne Wenger bol mojim vzorom a mal som možnosť sa s ním aj osobne stretnúť. Ich dievčenská akadémia patrí k špičke v Anglicku. Víťazné emócie boli obrovské!
Turnaj bol vynikajúci. Bol na najvyššej úrovni, mali sme možnosť konfrontácie s veľmi kvalitnými tímami. Dozvedel som sa, že je to jeden z top turnajov pre kategóriu WU15 v Európe. Celkovo to bola pre mňa aj dievčatá obrovská skúsenosť.
Po skončení zápasov sa každý večer organizovali workshopy a zaujímavé prezentácie. Najviac ma zaujali informácie o fungovaní dievčenských akadémií klubov Benfica Lisabon a Olympique Lyon, s ktorými som nadviazal nové kontakty.
Majstrovský tím žiačok trnavského Spartaka.
Napokon ste v kvalitnej konkurencii obsadili piate miesto z desiatich tímov, splnil turnaj vaše očakávania?
- Určite áno, na tejto úrovni sme boli úplní nováčikovia. Iné kluby použili aj vyskautované nové dievčatá, ktoré neboli súčasťou aktuálnych tímov. Nevyšiel nám iba jeden zápas, ale vo všetkých ostatných sme boli minimálne rovnocenným súperom. Možno sme v niektorých súbojoch zaplatili nováčikovskú daň, ale dievčatá nesklamali. Bol to obrovský zážitok a pre ne aj obrovské futbalové skúsenosti.
Ste známy tým, že si s dievčatami každý polrok určujete tímové motto. Aké bolo počas uplynulej polsezóny?
- Bolo „túžiť spolu vyhrávať“. Túžba je na prvom mieste. Ale v samotnom finále sme pridali k našim základným motivačným kameňom aj srdce, silu a krídla. A to všetko nakoniec zastrešila tá túžba ako štvrtý element.
Ako hodnotíte individuálny progres dievčat?
- Dievčatá tvorili jeden tím a každá z nich bola pre tím dôležitá a mala svoje miesto. Samozrejme, v družstve boli viaceré dievčatá s väčšími skúsenosťami, ktoré boli líderkami, ale jedna bez druhej by nemohli dokázať to, čo sa im nakoniec podarilo.
Stali sa majsterkami Slovenska a tiež neoficiálnymi majsterkami Česko-slovenska na turnaji s takýmto názvom v Břeclavi a to bez jedinej prehry. Preto patrí obrovské poďakovanie všetkým dievčatám, ich úsiliu na tréningoch a túžbe neustále sa zdokonaľovať.
Tím je zložený z talentovaných hráčok, sú tam mládežnícke reprezentantky Slovenska a verím, že v budúcnosti reprezentantky Slovenska. Som presvedčený, že v blízkej budúcnosti budeme o dievčatách z tohto tímu počuť aj na najvyšších úrovniach.
Po záverečnom hvizde duelu s Prešovom vypukli priamo na trávniku trnavské majstrovské oslavy.
Od budúcej sezóny mali nastať zmeny v dievčenskom futbale a namiesto kategórií WU19 a WU15 mali vzniknúť WU17 a WU14. Po tlaku klubov zväz cúvol a zmeny zrušil. Ako sa na zamýšľané zmeny a celú túto kauzu pozeráte?
- Keďže zmeny už boli rozpracované v nejakom štádiu, myslím, že z navrhovaných zmien sa mohla presadiť aspoň zmena v štruktúre súťaží. Pretože boli navrhované dve zmeny, jedna boli kategórie a druhá štruktúra súťaží. Čo sa týka tej štruktúry súťaží, zamýšľalo sa spojiť západné a stredné Slovensko. Pre nás by to znamenalo zápasy so silnejšími súpermi. Bohužiaľ, aj od tohto sa upustilo, čo je pre mňa škoda.
Pri zmene kategórií som presadzoval, aby zostala WU15, pretože jej zrušenie považujem za veľmi radikálnu zmenu. K nej by som vytvoril kategóriu WU17, čiže za mňa by bolo najlepšie nie WU14 a WU17, ale WU15 a WU17.
Aké sú vaše ďalšie plány? Zostávate pri družstve?
- Nezostávam, dávam si oddych od futbalu. Potrebujem trošku odstup, oddýchnuť si, načerpať nové sily a získať novú motiváciu do ďalšej trénerskej práce.
Pri kategórii WU15 v Spartaku som pôsobil tri roky. Počas nich som mal možnosť viesť úžasné dievčatá, vynikajúce hráčky, s ktorými sme mali tie najvyššie ciele a zároveň sme chceli čo najlepšie reprezentovať klub doma aj v zahraničí. Zakaždým sme sa dostali do celoslovenského finále a v konečnom súčte sme získali jednu striebornú a dve zlaté medaily.
Ďakujem vedeniu klubu, že mi dalo príležitosť pracovať v jeho štruktúrach ako tréner a získať nové skúsenosti. V najbližšej dobe by som chcel rozšíriť svoju trénerskú kvalifikáciu a absolvovať stáže v zahraničí.
text: LUKÁŠ GREGUŠ
foto: ĽUBOMÍR HORŇÁK