Tréner žien Spartaka Chocina: Sezóna bola ako na hojdačke, zlom nastal v pohári

ŠPORT - Futbal - Spartak | 14.7.2024, 15.03, prispievatelia

Pred sezónou 2023/2024 prišiel na pozíciu hlavného trénera žien Spartaka z tímu junioriek. V ligovej súťaži doviedol družstvo k obhajobe štvrtého miesta z predchádzajúceho ročníka, čo je zároveň vyrovnanie historického maxima trnavských futbalistiek pod značkou Spartaka. Negatívom však bolo skoré vypadnutie z pohára, v pozícii obhajkýň finále Trnavčanky vypadli už na úvodnej prekážke, druholigových Pečeňadoch. Za uplynulou sezónou sme sa naposledy obzreli s koučom ženského tímu trnavského Spartaka Matejom Chocinom.

Matej Chocina počas posledného derby v sezóne. Foto: Spartak Trnava

Ako ste spokojný s uplynulou sezónou?

- Bola ako na hojdačke. Mali sme dobrý začiatok, vyzeralo to nádejne aj smerom k lepšiemu tabuľkovému umiestneniu. Spokojný som bol s tréningovou účasťou aj šírkou kádra. Zlom prišiel po vypadnutí z pohára, celé sa to začalo preklápať do horšej tréningovej účasti aj výsledkov.

V zime prišlo k zopár odchodom z kádra. Chceli sme sa zastabilizovať, no nepodarilo sa nám zohnať žiadne nové hráčky a počas celej jari sme tím dopĺňali juniorkami. Nesklamali, pomohli nám. Hlavný cieľ, ktorým bol postup do hornej päťky, sme splnili. Obhajoba štvrtého miesta je za mňa v poriadku, s odstupom času sme na tretie miesto zatiaľ nemali.

Pracovali ste s mladým tímom, ako hodnotíte individuálny progres výkonnosti hráčok?

- Veľakrát som dievčatám hovoril, že hrajú za tím, ale zároveň si budujú aj svoj obraz ako individuality. Sú to všetko talentované dievčatá, ktoré majú na čom stavať. Väčšina z nich je v reprezentácii.

Ťažko sa hovorí o progrese, keďže tréningový proces nevyzeral tak, ako by som si predstavoval. To ich trošku pribrzdilo v ešte väčšom rozlete. Keď trénujete v počte päť, šesť, osem hráčok, nedá sa úplne všetko v tréningu urobiť podľa predstáv.

Pozitívne hodnotím naskočenie hráčok z juniorky do áčka, kde každá jedna sa chytila svojej šance a ukázala herný progres.

Úvod sezóny vám vyšiel výborne, naopak, začiatok jari vás nezastihol v optimálnej forme. Po remíze v Banskej Bystrici nasledovali vysoké prehry v Prešove a doma s Myjavou. Čo vám ukázali úvodné jarné zápasy? Nezavládla v tíme panika?
- Nepovedal by som, že zavládla panika. Napr. Prešov vo zvyšku sezóny ukázal, že kvalitu mal, hoci treba dodať, že nám tam zápas vôbec nevyšiel. Opäť musím spomenúť, že ťažko sa hrá, keď sú v týždni pred duelom nízke počty na tréningoch, čo bol aj prípad súboja v Prešove. Úvod jari bol reálny obraz toho, ako sme trénovali.

Napokon ste s prehľadom obhájili štvrté miesto. No za tretím Slovanom ste počas zimnej prestávky zaostávali o dva body a na konci sezóny o dvanásť. Medailové pozície teda boli pomerne vzdialené...
- Znovu sa vraciame k tomu zlému úvodu jarnej časti. Stratili sme tam veľa bodov a už sme nedokázali naháňať Slovan, aj keď v priamych súbojoch s nimi nebol veľký rozdiel. Slovanistky ale zvládli aj zápasy, ktoré sme my nezvládli a tam sú ukryté tie chýbajúce body.

Radosť v kabíne Spartaka po výhre 4:0 v derby proti Slovanu Bratislava. Foto: Lukáš Greguš

Bolo z vášho pohľadu najlepším zápasom sezóny víťazné derby proti Slovanu pomerom 4:0 v treťom kole?
- Určite áno, to bol zápas, kedy som uveril, že ich môžeme ponaháňať aj predbehnúť. Náš výkon splnil všetky kritériá, ktoré som si želal. V týždni sme sa dokázali dobre pripraviť, účasť bola vtedy v poriadku, riešili sme tie veci, ktoré sme chceli, čo sa týka napádania súpera, našej hry, našej tváre.

Keď si rozmeníme štatistické ukazovatele na drobné, strelili ste 66 gólov, rovnako ako Slovan a o šesť menej ako Ružomberok. V ofenzíve ste s týmito celkami dokázali držať krok. Panovala s útokom spokojnosť?
- Zvládali sme najmä zápasy so slabšími súpermi, vedeli sme ich vyhrávať aj s vyšším gólovým rozdielom. Veľmi nás ovplyvnilo to, či sa nám podarilo dať prvý gól. Keď sme ho dali, hralo sa nám lepšie, uvoľnenejšie.

Dokázali sme si vytvoriť šance a aj ich premieňať. V ofenzíve rozhodovala individuálna kvalita hráčok. Ťahali nás Klaudia Tyčiaková, Miška Martišková, neskôr sa dostala do formy Paula Tonkovičová.

Inkasovali ste až 56-krát, čo je výrazne viac ako tímy tabuľkovo nad vami. Navyše, až 41 gólov ste dostali počas jarnej časti. Čím si vysvetľujete výrazné zhoršenie defenzívnych čísiel oproti jeseni?
- Obranná fáza je aj o zodpovednosti, o prístupe, o zvolení správneho riešenia pri našej bráne. My sme neriešili situácie optimálne, dostali sme veľa gólov zo štandardiek, po nákopoch, kde sme sa nezabezpečili, nešli sme do súbojov, niekedy sme zbytočne avizovali faul u rozhodcov a prestali hrať. Nehovorím, že to bolo iba o obrankyniach, bolo to o individuálnej zodpovednosti každej jednej hráčky v defenzívnej fáze. 

Trnavčankám sa v súbojoch s majstrovským celkom nedarilo, s Myjavou nezískali ani bod a nestrelili jej ani jeden gól. Foto: Ľubomír Horňák

Nevyšli vám špeciálne duely proti Myjave, s ktorou ste nezískali ani bod a nestrelili ste jej ani gól pri 22 inkasovaných. Čo je potrebné urobiť, aby ste boli v súbojoch s Myjavou vyrovnanejším súperom?
- Myjava počas tých duelov diktovala tempo hry. My keď sme si aj nejakú šancu vytvorili, tak sme ju nedokázali premeniť. Proti takému kvalitnému súperovi si vytvoríme možno dve šance za zápas a keď ich zahodíme, tak to vyzerá takto. Ony si vytvoria možno 20 šancí a dajú šesť gólov. Keď s nimi chceme uspieť, musíme byť efektívni. 

Na jeseň dostali príležitosť dve debutantky z juniorky, na jar sa k nim pridala ďalšia pätica talentovaných futbalistiek. Ako hodnotíte ich zaradenie do tímu?
- V prvom rade by som im chcel aj touto cestou poďakovať. Dievčatá to mali ťažké, lebo niekedy mali dva zápasy za víkend. Každá jedna, či nastúpila na päť minút, či išla do základu sa nestratila a odovzdala pre tím maximum. Ukázali, že už v mladom veku majú na to, aby boli konkurencieschopné ženám. Ich prínos nám veľmi pomohol.

Podarilo sa vám posunúť ďalšie talentované futbalistky do zahraničia, počas zimy odišla Simona Horváthová do Maďarska, v priebehu jari Michaela Pekárová do Slavie Praha. Cítite pocit zadosťučinenia?
- Vôbec nie. Som rád, že sa im to podarilo. Navyše, z môjho pohľadu neboli tieto prestupy unáhlené. Ponuky mali aj skôr, ale počkali na ten správny moment. Odišli vtedy, kedy to pre ne malo zmysel. Snažil som sa im poradiť a bolo na nich, čo si z toho vezmú. Ale nechcem to stavať do pozície, že vďaka mne išli do zahraničia. Každá jedna si to zaslúžila a sama vydrela.

V ženskom futbale pracujete dva roky, ako vidíte potenciál jeho ďalšieho rastu?
- Stále sú tam obrovské medzery, ktoré sa ťažko dopĺňajú. Nie je to také ľahké, ako to možno zvonku vyzerá. Za tie dva roky vnímam obrovský priestor na zlepšenie aj čo sa týka organizácie súťaží. Či už to bolo v predchádzajúcej sezóne pri juniorkách, alebo teraz pri ženách, viackrát sa nám stalo, že počas hlavných mesiacov sme mali za celý mesiac jeden zápas. Pre mňa je to nepochopiteľné. Do budúcna by sa nad tým mali kompetentní zamyslieť.

Michaela Martišková bola najlepšou strelkyňou žien Spartaka počas uplynulej sezóny, strelila 16 gólov. Foto: Ľubomír Horňák

Kde vidíte najväčší priestor na zlepšenie ženského futbalu na Slovensku?
- Keď sa dievčatá dostanú do reprezentácie, niekedy im to zamotá hlavu. Nehovorím, že tam nemajú chodiť, keď na to majú a dostanú sa do nominácie. Ale chýba mi väčšia podpora zo strany reprezentačných trénerov smerom k dievčatám. Treba s nimi veľa rozprávať, vysvetľovať im, že v reprezentácii sú najmä vďaka klubu. Vidím priestor na zlepšenie v komunikácii a vzťahmi medzi reprezentáciou a klubmi, respektíve zväzom a klubmi. 

Ktoré tri hráčky z vášho tímu podávali počas sezóny najlepšie výkony?
- Opäť raz táto otázka, ale nemám problém odpovedať. Určite za mňa Džuly Pivarčiová, vždy sa na ňu dalo spoľahnúť. Zo začiatku to nemala ľahké, lebo sa vracala po ťažkom zranení kolena. Na jej pozícii boli Viki Čeriová a Erika Randová a ťažko sa do toho dostávala, lebo spomínané hráčky mali kvalitu. Vždy zahrala, kde bolo treba, svoje miesto si zastala na pozícii ľavej obrankyne, pravej obrankyne, stopérky, nikdy s tým nemala problém. Vedela, že musí pomôcť tímu. Jej prístup teda musím oceniť.

Brankárka Viki Králiková to nemala jednoduché, niekedy tím podržala, niekedy jej zápas nevyšiel, ale vždy som to trénersky vnímal tak, že sa na ňu môžem spoľahnúť. Či bola v bráne, či na lavičke, nikdy nehundrala a pomohla tímu. 

V ofenzíve Miška Martišková a Klaudia Tyčiaková boli rozdielové. Pridali svoju kvalitu. Keď mám vybrať jednu z nich, poviem Mišku Martiškovú. Hoci sme medzi sebou mali aj horšie chvíle, vždy povedala na rovinu, čo si myslela a za to som jej vďačný. Vždy s nami hrala otvorenú hru, aj keď niekedy to pre ňu možno bolo náročné. Tímu však pomohla, snažila sa. 

Z ďalších hráčok chcem spomenúť ešte Janku Belicovú a Elu Žigovú. Hráčky, ktoré to nemali ľahké, ale vždy sa na ne dalo spoľahnúť.

LUKÁŠ GREGUŠ