Blog Šoková terapia: Najlepšia obrana je útok

BLOG - Šoková terapia | 20.10.2011, 09.36, Tatiana Čuperková

Budem sa opakovať, ale znova musím pripomenúť, že môj otec je klasik. Posledne som sa strašne nasmiala pri spoločnom telefonáte, deň po páde vlády a po poslednom kvalifikačnom zápase vo futbale.

Najskôr mi vysvetľoval, čo je to euroval a nezabudol mi pripomenúť, že on problémy eura predpovedal. „Dávam mu ešte päť rokov a bude po ňom. Ale medzitým ešte musí byť vojna. Je nás veľa, musí sa to tu preriediť“. Ale on ako dôchodca už vraj bojovať nepôjde. Na moju zdesenú otázku, že má predsa dve mladé dcéry a ročnú vnučku mi povedal: „ No čo už, my dôchodcovia budeme musieť zachovať populáciu.“
Vzápätí sme zvrtli tému na futbal, a to bola voda na jeho mlyn. Najskôr sa schuti zasmial a potom spustil: „Počuj, a nemôžete uverejniť v novinách, že hľadáme do národného tímu pätnásť šprintérov? Však čo, Rusi tvrdia, že dokážu za dva týždne naučiť medveďa bicyklovať. Hádam my by sme ich naučili cez zimnú prestávku prihrávať si. Lebo tí naši ani len bago nevedia hrať. A stačí, keď zabehnú stovku za 11,2, viac nebude treba. Tento inzerát a výber by mohol mať na starosti niekto na zväze. Najlepšie Wänke, ten má teraz na to čas,“ smial sa na plné kolo a nezabudol mi ešte prihodiť príbeh o českom futbalistovi, ktorý bol kedysi tiež šprintér, a utekal tak rýchlo, že sa našiel až za súperovou bránou.
To, že môj otec žartuje na úkor eura, alebo národného futbalového mužstva je bežná reakcia akéhokoľvek chlapa. Alebo aj fanúšika. Pretože pred pár rokmi, bolo euro výrazne silnejšie ako dolár, vo filme 2012 bola táto skutočnosť dokonca dôležitou a vtipnou informáciou deja. Boli sme vtedy hrdí Európania. Slováci už aj členmi eurozóny. To, že niečo nie je v poriadku, mrzí aj bežného človeka.
A najmä keď sa jedná o takú citlivú vec, ako je šport. Práve s ním sa dokážeme najviac stotožniť, hromadne fandiť a tešiť sa aj s človekom, ktorý nám je úplne cudzí. Neúspech na medzinárodnej športovej scéne vnímajú najmä muži intenzívnejšie. A tak si zlosť, sklamanie a frustráciu kompenzujú rôznymi spôsobmi. Môj otec trefným žartovaním na úkor najväčších vinníkov.
Ja robím niečo podobné po skrachovaní vzťahu. Najskôr v sebe strávim smútok, potom bojujem s nenávisťou, až to nakoniec vyvrcholí tým, že svojich ex použijem ako objekt mojich blogov. Nuž, všetci máme nejaký spôsob ako sa vysporiadať s prehrami.