V Chtelnici je možné vidieť dreveného Juraja Jakubiska aj Múdru babku

AKTUALITY - Región | 4.8.2024, 08.30, prispievatelia

Výstava z tvorby regionálnych umelcov Dláto Jozefa Ostrovského je otvorená do nedele 11. augusta.

V tomto kuse dreva „našiel" Juraj Ďuriš známeho režiséra Juraja Jakubiska. FOTO: Pavol Machovič

reklama

Ešte pár dní majú obyvatelia a návštevníci Chtelnice možnosť vidieť Juraja Jakubiska, kráľa Šalamúna, Michelangela Buonarrotiho a ďalšie diela z dreva, ktoré vytvorili kreatívni a šikovní umelci z regiónu.

Výstava Dláto Jozefa Ostrovského je v Malokarpatskej galérii otvorená do 11. augusta. Už tradične je venovaná chtelnickému rodákovi, rezbárovi a sochárovi Jozefovi Ostrovskému.

Výber zo svojej tvorby na aktuálnej výstave prezentuje päť autorov. Ján Doktor bol v minulosti starostom Drahoviec.

reklama

V tom čase jeho obrazy zdobili priestory obecného úradu. V Chtelnici však vystavuje svoje drevorezby s prevažne náboženskou tematikou.

Ďalším umelcom z regiónu je Juraj Ďuriš, ktorý žije a tvorí v Dubovanoch. Takisto maľuje, ale venuje sa aj práci s drevom.

Na výstave má napríklad drevorezbu Juraja Jakubiska, Múdru babku a ďalšie postavičky, ktoré objavil v dreve.

... a v tomto zasa Múdru babku. FOTO: Pavol Machovič

Anna Ďurišová žije a tvorí v Trnave, pre svoje kresby využíva ako podkladový materiál drevo. V Chtelnici na Dláte Jozefa Ostrovského svoju tvorbu prezentuje aj Martina Matúšová Zimová, ktorá žije vo Vrbovom. Venuje sa figurálnej a portrétnej tvorbe.

Ján Ferianc sa venuje okrem vyrezávania postáv ľudových muzikantov či vinohradníkov aj výrobe drevených šperkov. Výber z jeho tvorby nájdete takisto na výstave v Chtelnici.

Jozef Ostrovský sa narodil v Chtelnici v okrese Piešťany v roku 1905. Od detstva si stružlikal postavičky z dreva, ktorému zostal verný po celý život. Študoval najskôr v Poľsku, po získaní štipendia pokračoval v štúdiu na Výtvarnej akadémii v Paríži.

Po jej absolvovaní dostal ponuku stať sa dvorným sochárom na etiópskom cisárskom dvore v Addis Abebe. Tam údajne tvoril na želanie cisára najčastejšie plastiky jeho žien, ktorých mal panovník údajne 160.

Na cisárskom dvore sa Ostrovský zoznámil s bulharským cárom Borisom III., ktorý ho pozval tvoriť k nemu. Po skončení II. svetovej vojny sa Ostrovský vrátil na Slovensko, kde však ako svetobežník nebol veľmi vítaný.

Zamestnal sa vo Vinárskych závodoch v Štúrove, kde tvoril reliéfy a plastiky s vinohradníckymi motívmi. Zomrel v roku 1991 v Štúrove, kde je aj pochovaný.

(pm)