Kalendár jako vánočný dárek

BLOG - Dzetko Krúpik | 16.1.2011, 00.00, prispievatelia

Tot som si spomenul, jako zme svojého času ždycky pot krispánom našli kalendár na další rok. Neból to taký, jako sú neskaj tý veliké, že ked ho zavesíte, nemosíte ani celý rok líčit scenu.

Ani dze su s červenú barvu označené termíny odevzdávaná danového priznáná, odvodóf, poplatkóv a dalšé podnikatelské povinnosci. Ten kalendár, o kerém hovorím, ból vlastne taká kniška a menuvalo sa to Šťastná rodina alebo tag nejako. Ked som už ból vačí fafrnek, tak som ziscil, že ten kalendár ždycky pred Vánoci roznášal smecár. Ten chodzil z vozom, kerý tahala čírno-bílo-flakatá kobolka.
Ždycky na začátku ulice zazvonil z velikým zvoncom, aby gazdziny nachystali smeci. Zastal pri každém dome, hodzil smeci na vóz, povinšuval veselé Vánoce, dostal tri koruny za kalendár, prípadne aj štamprlu néčeho na zohrácí, a išól dál. Kalendáre nosili aj kominári. Kominárský kalendár vyzíral zaseky jako nejaký tyjátrový plagát: Hore na nem ból namaluvaný kominár, rúžové prasátko, zelený štyrlístek. Potým z velkýma písmenáma Všetko najlepšie do Nového roka praje Dezider Cwíboch, kominársky majster. Potom nasleduvalo to, čo mosí mat každý kalendár, a na samém spotku ešče slogan Radšej sa dvakrát presťahovať ,ako raz vyhorieť.
Ale ešče o tem kalendáre Šťastná rodina. V nem bol ge každému mesácu horoskop, dobré rady, čo navarit, čo urobit na role, v zahrade, vyprávky pre dzeci, pranostiky, ludové múdrosci a obrásky. Aby bolo čo čítat aj pozírat. Pamatám, že ráz ból na jedném obrásku krásný kónisko, jak sa džgá z velikéj kopy sena. Pod obráskom napísané: Inak vonia seno koňom, inak milencom. Ftedy se mnu akurát začla plískat puberta, tak ma vác neš kón interesuvalo, čo sa asi odehrává na opačnéj strane téj kopy. Ale f kalendáre o tem nebolo ništ. Neskaj sa s teho tajnosci nerobá. Pomály každá oná, celebrita, aby sa porádno zvidzitelnila, si dá urobit svój kalendár. A hlavne taký, kerý by sa mal predávat len po dvaadvacátej hodzine alebo f špecijálných kšeftoch. No šak každý zme nejaký, jak tý kalendáre, keré sú též obrazom svojéj doby. Boli časy, ket šecký kalendáre mali každý rok jednaké obrásky: Ve februári to boli mašírujúci milicijonári, v jarných mesácoch traktore na role, v lete mosela byt fotka delegácije ÚV, jak v ruke mrvá klásek mironofskéj pšenice, nejaký ten pionírský tábor, v auguste pamatník SNP, v októbri Auróra. A v decembri, aby sa nepovedalo, tak fotka vánočného stromku na námescí f Prešporku, ale pod ním Dzedo Mráz s chemlonovú bradu, aby to bolo ideové.
No vidzite, kam som sa až dostal. Scel som vlastne dat tip na nejaký dárek g Vánocám. Je ščeho vybírat: Kalendáre ze slovenskýma hrady a zámky, prírodnýma krásáma, pre milovníkov psóf, kočék, starých aftákof, kaktusóf... A má to výhodu, že taký dárek nigdo nepójde po svátkoch vymínat jako hnedú kabelku za čírnú, lebo nepasuje žene k čižmám, keré dostala na Vánoce loni. Tak to oprobujte!
Váš dzetko Krúpik

reklama