Ako sa pred 25 rokmi stretol Štefan Banič v Trnave s Johnom Dopyerom

RELAX - Tí sú naši | 27.8.2024, 10.59, prispievatelia

Historické stretnutie vynálezcu padáka s vynálezcom rezofonického dobra.

Pamätný poštový lístok spred štvrťstoročia zobrazuje patentné listiny Baničovho padáka aj Dopyerovho dobra. ZDROJ: archív P.R.

V nedeľu 25. augusta uplynulo 110 rokov odvtedy, čo smolenický rodák Štefan Banič získal americký patent na svoj vynález prvého prakticky použiteľného skladacieho leteckého padáka.

Pri tejto príležitosti sa už v piatok 23. augusta uskutočnilo v Smoleniciach spomienkové podujatie s názvom Slávnosti Štefana Baniča.

V ten istý deň koncerty Willie Jones Bandu a českej skupiny COP na preplnenom Nádvorí v Trnave ukončili trojdňový hudobný festival Dobrofest, ktorý bol zasa venovaný pamiatke Johna Dopyeru, vynálezcu rezofonickej gitary – dobro. Čo mali tieto dve podujatia spoločné?

Obaja spomínaní vynálezcovia pochádzali z okolia Trnavy. Banič zo Smoleníc a Dopyera, ktorý sa narodil v Strážach na Záhorí, vyrastal v Dolnej Krupej neďaleko Trnavy. Medzi nimi bol síce dvadsaťročný vekový rozdiel, no obaja odišli do USA v skoro rovnakom čase.

Banič v roku 1907 a Dopyera o rok neskôr. Napriek tomu sa pravdepodobne nikdy nestretli. Ani na Slovensku a ani v Amerike, lebo jeden pôsobil na východe a druhý zasa na západe Spojených štátov.

Stretli sa až pred 25 rokmi na Dobrofeste v Trnave. Pravda, už len symbolicky.

Stretnutie oboch známych „Amerikánov“ z trnavského regiónu, ktorí sa vďaka svojmu talentu a schopnostiam preslávili za oceánom, sa uskutočnilo prostredníctvom 28 km dlhého nonstop štafetového behu zo Smoleníc cez Dolnú Krupú do Trnavy. Cieľ bol na trnavskej radnici, kde bolo slávnostné otvorenie Dobrofestu.

Bežci niesli do dejiska festivalu nielen posolstvo dobra, ale aj imaginárny pozdrav Baniča Dopyerovi formou poštových zásielok označených špeciálnou pečiatkou s nápisom „Prepravené bežeckou dobropoštou“.

O tomto nie práve bežnom stretnutí svedčí pamätný poštový lístok z 27. augusta 1999. Okrem obrázkov zachovaných patentných listín oboch vynálezov môžeme na ňom vidieť aj logo a poštovú pečiatku Dobrofestu, i spomínaný „štempeľ“ dobropošty červenej farby.

Pieseň  Idem do Smoleníc vyšla na albume skupiny Slidekick. ZDROJ: Archív P.R.

Dobrofest je hudobný festival, a tak nečudo, že s touto nevšednou udalosťou spred dvadsiatich piatich rokov sa spájajú aj dve zaujímavé hudobné príhody.

Na slávnostnom štarte bežeckej štafety pred Baničovým rodným domom všetkých prítomných prekvapil hosťujúci americký spevák a gitarista Rich Slide Jones, z ktorého celkom spontánne vytryskol improvizovaný Parachute Blues (Padákový Blues).

Atmosféru v Smoleniciach umocnila aj návšteva pamätnej izby Štefana Baniča, a tá zasa bola inšpiráciou pre nemeckého dobristu
a speváka Thomasa Busseho, známejšieho pod umeleckým menom Slidin´ Tom B.

Po návrate domov zložil pieseň Goin´ To Smolenice (Idem do Smoleníc), ktorú neskôr spolu so skladbou Leaving Trnava nahral na CD album jeho skupiny Slidekick.

Originálne spojenie hudby, športu, filatelie a histórie s pripomenutím pamiatky našich dvoch slávnych rodákov pripravila v spolupráci s Dobrofestom a s obcou Smolenice partia trnavských nadšencov, na čele so známym športovým redaktorom a moderátorom Jaroslavom Lieskovským a dnes už nebohým nestorom trnavských filatelistov Jánom Mičkom.

Obe výročia vynálezov Baniča a Dopyeru, ktoré sme spomínali v súvislosti s ich symbolickým stretnutím na Dobrofeste v roku 1999, pripomíname si aj v tomto roku, len k nim musíme prirátať tých 25 rokov, ktoré medzičasom uplynuli.

25. augusta to bolo 110. výročie Baničovho patentu z roku 1914 na jeho jedinečný padák a 29. júna zasa 95. výročie podania žiadosti o americký patent na drevený model rezofonickej gitary, ktorú v roku 1929 bratia Dopyerovci nazvali pekne po slovensky – dobro.

PETER RADVÁNYI