Primitív špásuje primitívne

RELAX - Retro | 21.10.2011, 13.25, prispievatelia

Nový Trnavský hlas extra číslo 15 vyšiel 15. októbra 1991. Rodičia siahli hlbšie do vrecka, týždeň trvala predajná výstava Lego Fun Show v Západoslovenskom múzeu. Spartak sa neprebojoval do semifinále Slovenského pohára, prehral s Lokomotívou Košice 1:2.

Talentovaný gólman prvoligových futbalistov Spartaka TAZ Trnava Róland Praj patrí v tohtoročnej jesennej časti medzi príjemné prekvapenia svojho celku. Snímka: Z. Šrubař

Štatistické údaje hovorili, že stredná dĺžka života v okrese Trnava dosiahla u mužov 67,09 a u žien 75,04 roka. K Silvestru 1990 žilo v okrese Trnava 237 318 obyvateľov, z toho bolo 51,1 percenta žien. Okres mal hustotu osídlenia stosedemdesiat obyvateľov na kilometer štvorcový. V najbližších rokoch sa očakával prírastok osôb vo veku začínajúcej ekonomickej aktivity, čo po slovensky znamená mladých ľudí vo veku 20 – 29 rokov, zo silných populačných ročníkov.
Bombu nenašli
Jedna z prvých lastovičiek bombových poplachov sa objavila aj v Trnave. Školník učilišťa na Ulici gen. L. Svobodu zdvihol poobede telefón, v ktorom dievčenský hlas upozornil na výbušninu v objektoch školy. Školu vyprázdnili, do desiatich minút prišla polícia. Špeciálne cvičený pes, stopár Bruk, pomohol pri skúmaní priestorov. Poplach bol falošný. Bol to asi študentský žart. Učitelia aj žiaci jednoznačne takýto psychický útok odsúdili. Telefonáty o bombe zažila odvtedy už takmer každá škola. Trocha srandy, uznanie od kamarátov, aspoň si policajti potrénujú psov. Asi takto to vidí ten, kto bombu oznámi. Zodpovednosť a strach zase vnímajú učitelia aj rodičia, ktorí majú v tej škole svoje deti. Chcelo by to veľa fantázie, aby dotyčný vymyslel žart, na ktorom by sme sa smiali všetci. Na to on ale vo svojej úbohosti nemá.
Zvykli sme si
„Predstavme si ktorúkoľvek obec. Tamojší poľnohospodári po nej premávajú s dopravnými prostriedkami. Známym vzťahom k spoločnému zasýpajú krajnice ciest obilím, slnečnicou, kukuricou. Zvykli sme si. Keď však dedinou tiahne sa čiara rozvoniavajúcej siláže z vlaňajších repných listov, poviete si, to je priveľa. Myslím si, že nikomu neprekáža šíriaca sa aróma, iba nezodpovedný vzťah vodiča k okoliu, spoločnosti.“ Aróma aj prekáža, ale dá sa to vydržať. Z obilia a kukurice pri ceste sa naje veľa myšičiek, zajačikov aj vtáčikov, takže sa vlastne s nimi podelíme. Horšie je, keď z traktora opadávajú hrudy blata, stovky metrov cesty sú špinavé a autám hrozí šmyk. Nič sa nezmenilo. Prečo sa to za rohom, v Rakúsku, nestáva?

Pokladníčka Gertrúda Hajachová je členkou neveľkého kolektívu predajne potravín s nedeľným predajom. Snímka: R. Selický

Trolejbusy v Trnave
„O trolejbusovej doprave sa v Trnave hovorí už roky. Správa hospodárskeho úseku MsÚ konštatuje, že nakoľko mesto nedostalo od ministerstva financií prísľub na dotácie a mesto samo nie je schopné takúto rozsiahlu akciu financovať, niet iného východiska, ako po skončení projektových prác na I. etape ďalšie práce zastaviť.“ Naozaj sa o tom roky hovorilo. Keď sme boli raz na výlete v Bratislave a viezli sme sa trolejbusom, mama spomínala, ako vždy dúfala, že budú v Trnave jazdiť trolejbusy. Bývala vtedy na ulici SNP, dnes Hospodárskej. Široká cesta s naťahanými trolejmi bola v jej predstavách niečím fantastickým. Vôbec nemyslela na to, že by si mohla kúpiť auto. V časoch jej detstva bol trolejbus oveľa zaujímavejší. Sny zostali snami.
Oskar za nedeľu
„V našom okresnom meste sa už roky hovorí o nutnosti nedeľného predaja, predovšetkým potravín. Sľubovali sme si nápravu hlavne od malej privatizácie, ale zatiaľ ani tá celkom nevyriešila tento problém. Noví majitelia obchodov rovnako pokračujú v tradícii – v nedeľu a vo sviatok sú obchody beznádejne zatvorené. Až na chvályhodné výnimky. Jednou z nich je samoobslužná predajňa na ulici SNP pod Kockou.“ Redakcia udelila predajni minioskara za spokojnosť so širokým sortimentom aj s milou a ústretovou obsluhou, na čom mala veľkú zásluhu aj jej vedúca Albína Čárska. Pochválili aj ďalšie štyri predajne, ktoré otvárali aj v nedeľu. Hypermarketová kultúra nám dovoľuje kúpiť si, kedy chceme čo chceme. Je to pohodlné. A niekoho vyslovene baví predierať sa zástupmi ľudí práve v nedeľu.

JÚLIA KAMPFOVÁ