Kupónka či podvod storočia
RELAX - Retro | 23.10.2011, 00.00, prispievatelia
Nový Trnavský hlas extra číslo 16 vyšiel 22. októbra 1991. Bytové hospodárstvo v Trnave začalo vykurovať od 17. októbra, keď dva dni za sebou klesla priemerná denná teplota pod 13 stupňov Celzia. Trienále Plagáty v Galérii Jána Koniareka otváralo svoj prvý ročník.
V sobotu 26. októbra o 10. hodine odštartuje z trnavského Trojičného námestia 17. ročník tradičného Malokarpatského maratónu, na ktorom štartuje 144 česko-slovenských vytrvalcov a štyria pretekári z Poľska. Snímka: R. Selický
reklama
Katolícka Jednota vydávala odevy sociálne slabším občanom. Jeden deň v týždni si mohli prísť ľudia s potvrdením od sociálneho odboru a vybrať si po dva kusy oblečenia na osobu. Potvrdenie bolo nutnosťou. Zabránilo zopár chytrákom, aby si nabrali množstvo oblečenia, ktoré neskôr predávali na burze. Za niekoľko týždňov im prešlo rukami dvanásťtisíc kusov šiat. Bolo by zaujímavé spočítať tie kusy za dvadsať rokov. Obdivuhodná a chvályhodná činnosť pokračuje dodnes. Veci, ktoré v rodine nikto nepotrebuje, môžete stále nosiť do neziskového občianskeho združenia Katolícka jednota Slovenska. Pomôžete tak sociálne odkázaným i bezdomovcom.
Mäso a my
Len pred pár dňami prebehla tlačou správa, že nekvalitné kurčatá dovážané zo zahraničia už v hypermarketoch nenájdete. Zamerali sa nielen na nízku cenu, ale i na kvalitu. Nič nové pod slnkom, s nekvalitou sme sa pre rokmi tiež museli vysporiadať. Škoda, že všetko sa opakuje. „V mäsiarstve sme kupovali kilo, pol druha kila, dve kilá mäsa. Výborne pokračujúca ekonomická reforma počarila obyčajným zákazníkom čarovným prútikom. Postačí už pol kila, dvadsať, tridsať dekagramov. Nuž, musíme presvedčiť maškrtné žalúdky, že sťahovanie opaskov je načim. Náklady na výrobu mäsa predsa vzrástli. Len stále, kadiaľ chodím, ma tlačí otázka. Prečo diaľnicou jazdia preplnené kamióny ovečkami, teliatkami, prasiatkami. Za hranicami majú plné žalúdky z mozoľov našich poľnohospodárov. Nám doma stačia, obrazne povedané, odpadky. Ďakujeme ti, ekonomická reforma!“
Tazácke perspektívy
„Dnes začínajú novinárske informácie o podnikoch zaujímať širokú verejnosť.“ Takto sa začal článok o súčasnosti a budúcnosti Trnavských automobilových závodov. Reklama na to, aby ľudia kupovali ich akcie. Prvého novembra mala začať kupónová privatizácia. Veľká akcia, na ktorej pár ľudí zarobilo, väčšina niekoľkonásobne prerobila vďaka exekúciám za bezúročné pôžičky a niekomu zostali iba bezcenné papiere. „Už bolo publikované vo viacerých novinách, že máme už takmer uzavretú zmluvu s nemeckým partnerom. Za účasti TAZ a firmy Fichtel + Sachs vzniká spoločná firma na výrobu spojok pre osobné a nákladné vozidlá. Pre veľkú privatizáciu sa vypracúvajú tri samostatné privatizačné projekty. Jeden sa týka výroby spojok, druhý kováčne, tretí výroby úžitkových vozidiel. Uvedomujeme si, že existovať môžu len tie výroby, ktoré sú perspektívne a ziskové.“
Každoročne si v októbri, v období opadávania lístia a počasia so striedajúcou sa sychravosťou a babím letom, pripomíname mesiac úcty k starobe. Snímka: R. Selický
reklama
Maratóóón
Obľúbenú reláciu roky rokúce vysielal Slovenský rozhlas. Keď nebolo čo pozerať v televízii, bolo sem-tam čo počúvať v rádiu. Maratón je beh na dlhú vzdialenosť, presne 42 195 metrov. Názov dostal podľa mesta v Grécku, zaradený bol do programu prvých moderných olympijských hier v Aténach v roku 1896. Odvtedy sa maratónske behy bežia po celom svete. Tradičný 17. ročník Malokarpatského maratónu mal cez víkend štartovať v Trnave. Novinkou malo byť, že osem kilometrov z celkovej dĺžky mali vytrvalci prebehnúť ulicami Trnavy. „Veríme, že po celej trati z Trnavy smerom na Suchú nad Parnou, Horné a Dolné Orešany, Košolnú a späť vytvoria diváci dôstojnú kulisu najdlhšiemu bežeckému podujatiu v našom okrese.“ Maratónci bežali za plnej cestnej premávky, preto usporiadatelia prosili vodičov motorových vozidiel, aby vychádzali organizátorom a bežcom v ústrety. V roku 2011 sa konal už 36. ročník tohto športového podujatia.
Petkovo kníhkupectvo
Jozef Petko otvoril prvé súkromné kníhkupectvo v Trnave v septembri. Pred vchod vyložil pultík s knihami, aby si ľudia skôr zvykli, že knihy kúpia aj v bývalých pivničných priestoroch na ulici Andreja Žarnova. „Pán Petko hovorí, že práve to ho baví, nakupovať, zháňať a objednávať dobré tituly. Orientovať sa na to, čo si predajne Slovenskej knihy nemôžu dovoliť – zobrať z jedného titulu hoci len dva či päť kusov. Ak nemá knihu na sklade, objedná ju priamo u vydavateľa.“ Zadnú miestnosť plánoval premeniť na čitáreň s občerstvením. Náš zákazník – náš pán. Maloobchod s knihami, novinami, kancelárskymi potrebami a antikvariát je na rovnakej adrese pod rovnakým menom uvedený v zozname firiem aj dnes.
JÚLIA KAMPFOVÁ