Blog Šoková terapia: Slováci, naučte sa lichotiť

BLOG - Šoková terapia | 21.10.2011, 14.59, Tatiana Čuperková

Každá krajina a jej obyvatelia majú svoje špecifiká. O Francúzoch prevláda názor, že sú šarmantní, Briti sú vraj suchári, Švajčiari puntičkári, a Slováci pracovití.

Pamätám si, že keď letel na našich obrazovkách seriál Dallas, pri úvodnej zvučke sa vždy objavil obrovský kus poľa. So sestrou sme sa smiali, že to by Slovák mal už dávno motyku v ruke a mukloval by ako otrok.
Nechcela som však vyzdvihnúť túto vlastnosť Slovákov, ale prepracovať sa k Talianom. Tých nielen ja považuje za obrovských sukničkárov. Lenže práve táto ich vlastnosť je balzam pre dušu každej cudzinky. Stačí zájsť na pár dní do Talianska a pri návrate domov sa cítite ako kráľovné krásy.
Pred pár dňami som sa vrátila z môjho milovaného Ríma. Štyri dni vo Večnom meste mi stačili na to, aby som sa cítila ako najžiadanejšia žena na svete. Lichotenie majú jednoducho Taliani v krvi. Pre nich je úplne normálne zakričať na cudziu ženu „ciao bella“ a okamžite ju pozvať na kávu, či rande. Je pravda, že sa netreba príliš hlboko zamýšľať nad úmyslami Talianov. Ciao bella povie žene aj obyčajný pouličný predavač, ale aj muž v obleku. Jeden by chcel niečo predať, druhý si užiť. Pokiaľ si žena nevyrazila do Talianska na skutočný sextrip, postačí jej aj toto. Počuť x-krát za deň bella a pozvanie na kávu, to je skutočný balzam pre dušu. Talianom jednoducho nechýba odvaha.
Slováci začínajú byť odvážni až vtedy, keď majú rodinu, alebo stálu partnerku. Vtedy dokážu nabrať odvahu na neveru s neuveriteľnou intenzitou. Ich klamstvá sú bezhraničné a ani brvou nemrknú pred výčitkami svojich polovičiek. Pokiaľ ide o randenie, tak tam Slováci často zlyhajú. Nevedia sa prihovoriť, nedokážu zaujať, sú ustráchaní a bez sebavedomia.
Ja som sedela v sobotu večer v Ríme na Španielskych schodoch a čakala som na kamaráta. Oneskoril sa a tak som bola sama asi 45 minút. Za ten čas sa pri mne pristavili dvaja Rimania a jeden cudzinec. Bez problémov si sadli ku mne, vyzvedali kto som, pozývali ma na kávu a aj pri odmietnutí ma bez varovania na rozlúčku vybozkávali ako starú známu. Kamarátovi som okamžite napísala správu, že sa nemusí vôbec ponáhľať, že mám o program postarané.

Netreba však zabúdať ani na žiarlivosť Talianov. Len čo moje „rande“ prišlo, dalo pred všetkými jasne najavo, že toto je jeho parketa. Najbližšie tri hodiny si uzurpoval právo na mňa všehovoriacim objatím.