Babička s novými oknami a otvorenými dverami. Šesťdesiatka Strednej priemyselnej školy

AKTUALITY | 22.10.2011, 09.37, Benjamín Škreko

TRNAVA – Po vojne tam boli len dva veľké krátery ako pamiatka na bombardovanie mesta. Traduje sa, že stavbári aspoň mali menej práce pri hĺbení suterénu. Za dva roky sa tu už učilo. Stredná priemyselná škola má šesťdesiat rokov.

Na slávnostnej akadémii v piatok v Dome kultúry zvanom Eroháčko bol vzduch nabitý sebavedomím a hrdosťou. Význam školy z miestneho i celoslovenského hľadiska je nespochybniteľný doteraz. Povojnové hospodárstvo potrebovalo strojárskych odborníkov tak súrne, že škola začala v septembri 1951 učiť bez dverí, tabule si napochytre vyrobili sami v dielňach a kúriť sa začalo až v decembri.
Postupne pribúdali a menili sa aj študijné odbory. Za humnami rástla atómka, rozvíjala sa železničná a cestná doprava, prišiel vek informatiky, rozšírili sa formy štúdia o externé, diaľkové, popri zamestnaní. Z kolosu sa v roku 1983 oddelila samostatná Stredná priemyselná škola dopravná. Štrnásť rokov tu študovali aj mladí ľudia z Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky. Názov školy sa menil z pôvodnej Všeobecnej priemyselnej školy strojníckej na Strednú priemyselnú školu (SPŠ), po zlúčení s Dievčenskou odbornou školou na Združenú SPŠ, až sa ustálil na dnešnej „espéeške“, tradičnej po celé desiatky rokov jej existencie.
Riaditeľ Vladimír Kuchár pred zhromaždenými študentami, absolventmi, terajšími i bývalými zamestnancami a hosťami vyzdvihol aj účasť školy na medzinárodnom slovensko-francúzskom projekte, spojenom s automobilkou PSA. Pochválil sa, že práve v týchto dňoch dostala priemyslovka po šesťdesiatich rokoch nové okná. Bolo už načase, ale v prenesenom zmysle ich už škola dávno mala. Okná do vyspelej ekonomiky, ktorými mohli študenti nielen nazerať, ako to vyzerá vo vyspelom svete, ale sami sa stávať jeho súčasťou.
Tie dvere spred šesťdesiatich rokov sú ešte pôvodné. Kým vtedy na začiatku chvíľu chýbali, dnes nimi vychádzajú žiadaní odborníci a mnohí dosahujú skutočne vysoké méty. Bývalý absolvent, prvý podpredseda Trnavského samosprávneho kraja Augustín Hambálek použil vo svojej zdravici peknú metaforu, inšpirovanú Mesiacom úcty k starším. Nie je nič krajšie, ako starý, múdry a zdravý človek. A čo sa týka jubilujúcej priemyslovky, nie je nič krajšie, ako stará, múdra a zdravá škola. V prípade SPŠ platí ešte jedno nespochybniteľné adjektívum: A progresívna.