FOTO: Motorová myš v Spartaku, osobnosť v Modranke. Jaro Mačák zanechal stopu

ŠPORT - Futbal - Spartak | 20.9.2024, 15.23, Ján Král

Futbalová Modranka na počesť zosnulého Jaroslava Mačáka vyradí číslo 13 zo svojich dresov.

Keď Jaroslav Mačák ohlásil pred štyrmi rokmi utlmenie hráčskej činnosti, spoluhráči z Modranky mu pripravili poďakovanie za jeho kariéru. Takto ho vyhadzovali do vzduchu. Foto: Ján Král

Výborný futbalista, skvelý a obetavý človek, výborný parťák. Tak opisujú zosnulého Jaroslava Mačáka (†50) jeho blízki priatelia po ľudskej stránke.

V srdciach trnavských futbalových priaznivcov zostane navždy zapísaný ako včelička ofenzívy, ktorá výraznou mierou prispela k nádhernej ére Spartaka v deväťdesiatych rokoch, ktorá mala rukopis trénera Karola Peczeho. 

Po príchode skúseného kormidelníka prišiel do Spartaka aj Jaroslav Mačák. Angažovanie dovtedy neznámeho 20-ročného mladíka z Popradu bolo pomerne prekvapivé, novic v trnavskom drese si však svojimi výkonmi rýchlo získal miesto v zostave a 9-tku len tak zo svojho dresu inému nepustil.

reklama

Vtedy ešte nemali hráči garantované rovnaké číslo počas celej sezóny, na zápasy nastupovali s ciframi od 1 po 11.

Paradoxne, v Trnave vedeli fanúšikovia zostavu v podstate naspamäť a keď vtedajší hlásateľ Marek Ondrejka vyhlasoval pred štartom stretnutia základnú jedenástku a do mikrofónu zakričal:

"S číslom 9, Jaroooooo..." z tribún, kde bývalo neraz aj 15-tisíc a viac divákov, sa ozvalo zborové: "Mačááááák". 

Jaroslav Mačák v drese Spartaka. Foto: Norika Szombatová / Foto 4F

Do tímu prišiel v lete 1994, vtedy sa začínal budovať tím, ktorý neskôr hral o titul. Hneď v prvej trnavskej sezóne nastúpil s výnimkou jedného duelu do všetkých ostatných 31 ligových súbojov.

"Pamätám si, že Jara som doviezol do Trnavy autom. Prichádzal som z Prešova, on z Popradu, po ceste som ho vyzdvihol. Skončil vtedy základnú vojenskú službu a hneď po ňom siahol Spartak.  Niekoľkokrát som ho neskôr viezol aj domov do Popradu. Prvé dni sme bývali obaja na robotníckom hoteli Nukleon, až neskôr som sa dostal v Trnave k bytu," spomína na svojho spoluhráča vtedajší stopér Spartaka Petr Čmilanský.

"Na ihrisku bol ako motorová myš, mali sme ho radi, pracoval pre tím, zároveň bol veľmi dobrý futbalista. Keď neskôr prestúpil do Paderbornu a ja som už pôsobil v Ahlene, v Nemecku sme sa navštevovali. Mali sme dobrý kamarátsky vzťah, strašne ma správa o jeho odchode zasiahla," pridal Čmilanský.

Tím Spartaka zo sezóny 1994/95. Jaroslav Mačák v strednom rade druhý zľava. Foto: Norika Szombatová

Spartak mal vtedy výborný tím, boli v ňom reprezentanti Karhan, Bališ, Šimon, Ujlaky, Timko, napriek tomu si šikovný pravák získal miesto v tíme.

"Jaro bol večne usmievavý, azda som ho nevidel nahnevaného. Zapadol do partie, v tom období sme mali výborný kolektív. Som ešte mladší ako Jaro a keď sa na štadióne zaplnili tribúny, bolo to pre nás hráčov niečo úžasné. Užíval si to aj on, pochádzal z malej dedinky Ľubice," spomínal Miroslav Karhan.

Typický obrázok z 90-tych rokov. Zaplnený trnavský štadión sa teší z gólu. Takto skóroval Rastislav Kostka, bežia sa za ním tešiť spoluhráči. Hneď druhý v poradí J. Mačák. Foto: Norika Szombatová

Za Spartak odohral Jaroslav Mačák v lige 134 stretnutí a dal 23 gólov, ďalšie štarty pridal v európskych pohároch. Na konte má zisk Slovenského pohára v bratislavskej Dúbravke v roku 1998, to už bolo pod vedením trénera Dušana Galisa.

"Na Spartaku mi vždy imponovali fanúšikovia. Prvých päť kôl síce chodilo do hľadiska možno len štyritisíc divákov, postupne to ale ožilo. Na tribúnach bývalo viac ako desať tisíc, niekedy aj 15-tisíc a viac ľudí. Trnavský fanúšik je neskutočne náročný, na tribúne je každý trénerom. Keď sa však darí, hráča majú za Boha. Trnava mi z futbalového hľadiska pripadá ako Južná Amerika. Futbal je tu posvätný. Môže si na Slovensku, kto chce rozprávať, že má lepších fanúšikov. Nikto v krajine ich nemá lepších ako Trnava. Stopercentne nie!" vravel pred štyrmi rokmi v rozhovore pre náš web Jaroslav Mačák.

Bol aj súčasťou tímu, ktorý získal v roku 1998 slovenský pohár. Foto: Norika Szombatová

Po piatich rokoch v Trnave zamieril do Nemecka, hrával za vtedy treťoligový Paderborn, časom nižšiu rakúsku súťaž. Na sklonku kariéry prišiel do ŠK Modranka, v mestskej časti Trnavy spolu s manželkou a deťmi.

Klubu pomohol k postupu až do štvrtej ligy, neskôr stál pri obnove tímu, ktorá hrá aktuálne trnavskú skupinu 8. ligy. Časom sa stal hrajúcim trénerom áčka, viedol aj mládežníkov.

Hrával aj kolkársku ligu, futbal mal však vždy miesto číslo jeden.Nie nadarmo mu predstavitelia Oblastného futbalového zväzu Trnava na júlovej konferencii odovzdali Bronzový odznak Slovenského futbalového zväzu za prácu a účinkovanie v slovenskom futbale. Stalo sa tak pri príležitosti jeho 50. narodenín, ktoré mal začiatkom roka.

"Bol to neskutočný človek s veľkým Č. Pre nás v tíme bol ako otec, brat, všetko v jednom. Vždy bol ochotný pomôcť, nikdy nepovedal nie. A čo povedal, to platilo a vyšlo. Spomínam si ako pred sezónou raz nášmu útočníkovi Rišovi Sekerovi povedal, že z neho spravíme najlepšieho strelca sezóny. Tak sa aj stalo. V júni, keď začínal európsky šampionát, sme sedeli v kolkárni a vravel mi pred úvodným duelom Nemecka so Škótskom, že domáci vyhrajú 5:0. Výsledok bol 5:1..." spomína Andrej Rakický, líder futbalistov Modranky. 

Jaroslav Mačák a Andrej Rakický stáli aj za obnovou futbalu v Modranke, kde sa rok nehral futbal. Hneď v prvej sezóne po obnove sa tešili z postupu z poslednej ligy o poschodie vyššie. Foto: Ján Král

"Trénersky vychovával našich najmladších futbalistov, mnohí z nich už budú dospelí chlapi. Koncom minulej sezóny sa mu splnil sen, keď si zahral za Modranku v jednom tíme s jeho synom. A v júli sa stal dedom, hotoval sa spraviť futbalistu aj zo svojho vnuka," pokračoval  s chvejúcim sa hlasom.

V nedeľu o 15:30 hostia futbalisti Modranky v súťažnom stretnutí Biely Kostol. Okrem minúty ticha chystajú aj ďalšiu pietnu spomienku na svoju hráčsku osobnosť a dobrého priateľa.

"Okrem iného vyradíme dres s číslom 13, s ktorým Jaro najčastejšie hrával za náš klub," doplnil Rakický.

Posledná rozlúčka s Jaroslavom Mačákom bude v stredu 25. septembra o 15:00 na cintoríne v Modranke. Zádušná svätá omša sa začne o 14:15.

V drese Spartaka patril pre súperových brankárov vždy k nepríjemným útočníkom. Foto: Norika Szombatová

Čakanie na cestu na európsky zápas vedľa Ľubomíra Taldu (vpravo).  Foto: Norika Szombatová

Futbalisti Spartaka z roku 1997. Jaroslav Mačák v treťom rade zhora, druhý zľava. Foto: Norika Szombatová

Silná zostava z Peczeho éry. Foto: Norika Szombatová

Rok 1998. Zľava Dušan Galis, Štefan Baťalík, Peter Bugár, Jaroslav Mačák, Rastislav Tomovčík a Marcel Horký. Foto: Norika Szombatová

Za Modranku si najvyššie zahral štvrtú ligu.

Na ihrisku vždy patril k neúnavným hráčom. Foto: Ján Král

Tešil sa z gólov spoluhráčov. Foto: Ján Král

Radosť mu dokázal urobiť každý úspech klubu. Foto: Ján Král

K vydarenej obnove futbalu v Modranke po spečatení postupu gratulovali Jarovi Mačákovi aj predstavitelia ObFZ Trnava Vladimír Hracho a Ladislav Pocisk. Foto: Ján Král

V roku 2020 chcel ukončiť kariéru, spoluhráči mu pripravili dojemné prekvapenie. Foto: Ján Král

Jara Mačáka mali radi v každom tíme, v ktorom pôsobil. Foto: Ján Král

Neubránil sa ani slzám dojatia. Foto: Ján Král

Poďakovanie za kariéru od spoluhráčov z Modranky. Foto: Ján Král

Odpočívaj v pokoji, pán futbalista. Foto: Ján Král