V Cedar Rapids už majú orloj so sochami od Andreja Haršányho z Borovej

RELAX - Tí sú naši | 28.9.2024, 08.00, prispievatelia

Orloj odhalili spoločne prezidenti Slovenskej republiky a Českej republiky Peter Pellegrini a Petr Pavel.

Orloj v americkom meste Cedar Rapids s postavičkami z dubového dreva od Andreja Haršányho spoločne odhalili prezidenti Peter Pellegrini a Petr Pavel. FOTO: KP SR

Prezident Slovenskej republiky Peter Pellegrini v piatok na záver svojej pracovnej návštevy v USA navštívil v Cedar Rapids, druhom najväčšom meste štátu Iowa, Národné české a slovenské múzeum a knižnicu.

Stretol sa s predstaviteľmi tohto stredozápadného štátu USA a slovensko-českou komunitou.

Spolu s prezidentom Českej republiky Petrom Pavlom odhalili na pozemku múzea nový orloj na zrenovovanej hodinovej veži v štýle historických hodín na pražskej Staromestskej radnici.

Jeho súčasťou je dvanásť sôch zo slovenského dubového dreva, ktoré vytvoril slovenský sochár Andrej Haršány. Predstavujú profesie, ktorým sa tradične venovali českí a slovenskí emigranti v USA.

Andrej Haršány ich tvoril v stodole, ktorá mu slúži ako ateliér, v Borovej pri Trnave. Použil na ne dub z Dolných Orešian.

Národné české a slovenské múzeum v Cedar Rapids po prvýkrát hostí aj výstavu reprezentatívnych fotografií slovenských krojov, ktoré nafotil uznávaný slovenský fotograf Martin Machaj a otvoril ju prezident Peter Pellegrini.

Na otvorení výstavy fotografií slovenských krojov nechýbala popri prezidentovi Petrovi Pellegrinim ani Katarína Slobodová Nováková z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. FOTO: KP SR

Obrázky sú najmä z regiónov, z ktorých väčšina Slovákov v 19. a v 20 storočí odchádzala do Ameriky.

Fotografie sú doplnené o poetické a vysvetľujúce texty od Kataríny Slobodovej Novákovej z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, odborníčky na tradičnú kultúru, ktorá s Martinom Machajom spolupracuje už šesť rokov.

„Projekt sa zameriava nielen na dokumentáciu tradičného odevu, ale aj na zmenu ich významu v modernom svete. Zachytávajú nielen ľudí a kroje, ale najmä genia loci jednotlivých regiónov Slovenska. Na fotografiách sú zachytení miestni aktivisti, folklórne skupiny a jednotlivci, ktorí uchovávajú, zachraňujú a prezentujú kroje vo svojich komunitách. Výstava tiež reflektuje na premeny, ktorými kroje prešli vplyvom historických zmien, a na nevyhnutné kroky potrebné pre ich uchovanie a ďalšiu prezentáciu,“ uviedla Katarína Slobodová Nováková z Katedry etnológie a mimoeurópskych štúdií Filozofickej fakulty UCM.

ts, pm