Z geta do raja. Adios závislostiam dávajú v Jarnej

AKTUALITY - Trnava | 23.10.2011, 00.00, Darina Kvetanová

CÍFER-JARNÁ – Keď Marta (27) a Žaneta (24) odišli z detského domova v Piešťanoch, chceli začať nový život. Prenajali si byt, Marta si našla prácu. Dievčatám zrazu svitalo na lepší začiatok.

Jezuita Alexander Puss v spoločenskej miestnosti. Aj tu vládnu pravidlá, ktoré sa neporušujú. Televíziu pozerajú obyvatelia objektu len v rámci filmového klubu. O bežnom programe televíznych staníc nemajú ani potuchy.  Foto: autorka

reklama

Rýchlo však zistili, že ich nový štart nebude taký ružový. „Bývali sme v časti Piešťan, ktorá sa podobá na geto. Skoro ráno som vstávala do práce a z domu odchádzala s obavami, či sa Žani niečo nestane,“ spomína Marta na sedem rokov, počas ktorých žila v podnájme. „Robila som ako drak, no aj tak som zo života nič nemala. Už ma to nebavilo. Jediné, čo som chcela, bol pokoj pre mňa a Žaňu.“ Preto sú dnes obe kamarátky v Jarnej, miestnej časti Cífera. Tu, na konci obce s asi stovkou obyvateľov, v obklopení poľami, na hranici Trnavského a Bratislavského kraja, sa nachádza roky opustená budova niekdajšieho archívu, ktorá dnes ožíva.
 

Neodbytní
Pomerne veľký dom s dlhou chodbou, izbami, veľkou spoločenskou miestnosťou a kuchyňou, vlastní bratislavská Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety. Jej rektor Vladimír Krčméry v nej plánoval zriadiť Dom na polceste, miesto pre ľudí, ktorí vlastný, pokojný domov, podobne ako Marta a Žaneta nikdy nemali. Alebo oň prišli, pretože boli týraní, pretože stúpili vedľa, pretože... Na prvý pohľad obdivuhodné, na druhý problematické.
V zmysle hesla charita je fajn, no len dovtedy, kým nie je v našej blízkosti, sa domáce obyvateľstvo s obavami postavilo proti myšlienke. Pri takom málopočetnom osídlení by projekt asimilácie odkázaných ľudí nemusel dopadnúť dobre a všetko by sa mohlo zvrtnúť na inú stranu, argumentovali v Jarnej. Dodnes sociálnemu projektu nepovedali áno. V spomínanom dome sa však rozprúdil pohyb.

reklama

Projekt v Jarnej má už svojich priateľov. Veriace babičky obyvateľom darovali zaváraniny a vybavenie do kuchyne. Foto: Darina Kvetanová

Dobrovoľne
Areál Vladimír Krčméry prenajal trnavským jezuitom. Páter Alexander Puss, ktorý sa stará o vysokoškolákov združených v trnavskom Upécé - univerzitnom pastoračnom centre, má jasné predstavy, ako dom využiť. „Toto miesto je ideálne pre stretnutia mládeže a pre duchovné obnovy. Mladí vysokoškoláci tu môžu získavať skúsenosti s dobrovoľníckou prácou. Chceme diskutovať o tom, čo je bezdomovectvo, kto sú narkomani, čo je závislosť,“ vysvetľuje jezuita. Tieto otázky by študentom mohli priblížiť práve ľudia, ktorí sem unikajú za pokojom a tichom, alebo sa liečia zo svojich závislostí. Aj ich chcú postupne zapojiť do dobrovoľníckej práce v rôznych sociálnych zariadeniach. Kým zamestnanie nemajú, robia na vznikajúcom hospodárstve. Starajú sa o zvieratá, o malé ovocné sady, obrábajú ornú pôdu. Jarná je pre týchto ľudí akousi oázou pokoja. „Nie je tu žiadna krčma, v budove nemáme internet. Nič lepšie si momentálne pre náš zámer nevieme predstaviť,“ hovorí Alexander Puss.

Prísne pravidlá
Okrem Marty a Žane tu dnes býva aj bývalý narkoman Lukáš. Kto ďalší a na ako dlho tu nájdu svoj nový domov, je otázne. Páter Puss vie o mnohých ľuďoch, ktorí potrebujú pomoc. Napríklad manželia s dvoma deťmi, ktorí zostali na ulici, alebo ďalší odídenci z detských domovov. „Pred zimou však musíme doriešiť problémy s kúrením a teplou vodou. Keď sa nám to podarí, môžeme rozmýšľať, čo bude ďalej,“ konštatuje páter. Ktokoľvek do tohto domu príde, však musí rešpektovať stanovené pravidlá. Ak neuspeje, ide preč. Príležitosť dostali aj traja chlapi preliečení zo svojich závislostí. Hneď prvú noc sa však jeden z nich od radosti, že má konečne kde bývať, opil a pobyt v Jarnej tak pre neho okamžite skončil. Domácim strach z neznámeho páter nevyčíta. „I ja sám mám obavy z každodenného fungovania vznikajúceho spoločenstva. Hľadali sme však pokoj a tu sme ho našli. Nevylučujem, že prídu aj problémy, no ak sa tak stane, chceme ich riešiť a hovoriť o nich otvorene,“ dodáva páter Alexander Puss.