Štefánikov pomník sa stal rekordérom v putovaní po Trnave

RELAX - Trnavské pikošky | 19.10.2024, 08.23, prispievatelia

Pred sto rokmi slávnostne odhalili sochu M. R. Štefánika v Trnave.

Socha generála Štefánika je umiestnená v parčíku pri Evanjelickom kostole. Foto: Pavol Machovič

Dňa 19. októbra uplýva rovných 100 rokov, čo v Trnave ako v prvom slovenskom meste slávnostne odhalili sochu generála Milana Rastislava Štefánika. 

Iniciatíva na vytvorenie sochy vyšla od miestneho odboru znovuobnovenej Matice slovenskej.

Tá, ako sa to môžeme dočítať v historickej Pamätnici Trnava 1238-1938 „prijala v decembri 1923 na svojom výborovom zasadnutí jednomyseľne návrh, aby na povznesenie slovenského národného povedomia bol postavený v Trnave pomník nášmu prvému slovenskému bohatierovi M. R. Štefánikovi.“

Aktivita členov Matice slovenskej padla na úrodnú pôdu. Ich myšlienka mala úspech, získala podporu nielen širokej verejnosti ale pozitívne zareagovali aj úrady.

Županský úrad v Bratislave dal povolenie k verejnej zbierke na postavenie pomníka, Matica slovenská rozposlala zbieracie listiny a novú sochu odhaľovali už o necelý rok. 

Pravda, nebolo to tak celkom jednoduché. K úspechu významne prispel i fakt, že v Trnave žil a tvoril talentovaný akademický sochár Ján Koniarek, ktorý sa dnes považuje za zakladateľa slovenského moderného sochárstva a novodobej plastiky, a ten odviedol skvelú prácu. 

Pozvánka na slávnostné znovuodhalenie sochy z roku 1990. Foto: archív autora

Slávnostné odhalenie sochy sa uskutočnilo v nedeľu 19. októbra 1924. Hostia prišli do Trnavy vlakom, kde „Na nádraží boli očakávaní predsedníctvom Matice slovenskej, mestskou radou, gen. Wojcechovským, zástupcami štátnych úradov, sokolmi a obecenstvom, ako aj čestnou rotou p. pluku 23 s hudbou, ktorá zahrala pri ich príchode štátnu hymnu.“

Sprievod prešiel potom na Štefánikovo námestie (dnes Nám. SNP), kde boli pri odhalení sochy prítomní minister pre správu Slovenska dr. Kállay, splnomocnený minister a veľvyslanec v Paríži dr. Š. Osuský, francúzsky generál Spiré, tajomník Matice slovenskej Št. Krčméry, starosta Trnavy J. Vyskočil a mnohí ďalší zástupcovia mesta, spolkov, škôl, atď.

Tým najvzácnejším hosťom bola ale Štefánikova 71- ročná matka, ktorá prišla do Trnavy aj so svojim mladším synom Ladislavom a jeho manželkou zo Spišskej Novej Vsi, kde vtedy žila. 

Generál Milan Rastislav Štefánik bol nielen astronómom, vojakom a politikom, ale aj cestovateľom. No určite si nikdy nepomyslel, že bude cestovať prostredníctvom svojho pomníka – sochy aj po smrti.

Trnavčania už celkom určite vedia kam mierim. Štefánikov pomník sa stal rekordérom v putovaní po našom meste.

Bronzová socha, ktorá sa dodnes považuje za najvernejšie sochárske spodobenie generála Štefánika spomedzi jestvujúcich pomníkov a pamätníkov, stála od roku 1924 až do päťdesiatych rokov uplynulého storočia pokojne na vysokom podstavci v malom parčíku na konci terajšej Hlavnej ulice, na námestíčku pomenovanom tiež po Štefánikovi.

Sochu Štefánika viackrát premiestňovali. Foto: Pavol Machovič

Keďže vtedajší mocipáni a totalitný režim chceli Štefánika, ktorý patril medzi najvýznamnejšie osobnosti moderných slovenských dejín, vymazať z histórie, z učebníc i z pamäti Slovákov, nielenže premenovali námestie i ulicu nesúcu jeho meno, ale v roku 1959 odstránili aj jeho sochu.

Majster Koniarek sa toho už nedožil, lebo zomrel roku 1952, zhodou okolností presne na deň výročia Štefánikovej smrti - 4. mája. 

Našťastie aj v tých časoch sa našli ľudia, ktorí sochu zachránili pred zničením a uschovali. V máji roku 1969 počas politického odmäku skupina nadšencov vytiahla sochu z pivnice, oprášila ju a pri príležitosti výročia Štefánikovej smrti znova postavila.

No nie na pôvodné miesto, ktoré bolo medzičasom už obsadené, ale umiestnila ho na úpätie promenády, presne oproti súsošiu Antona Bernoláka, ktoré vytvoril tiež majster Ján Koniarek.

Bolo to síce dôstojné miesto, no netrvalo dlho, podľa pamätníkov len pár mesiacov, keď prišlo obdobie tzv. normalizácie a socha musela znova zmiznúť z pohľadu verejnosti a na ďalšie dlhé roky zostala skrytá v depozite. 

Prešlo ešte pekných pár rokov, kým sa Štefánik prestal označovať za buržoázneho politika, ktorý „vykonával rozličné kontrarevolučné  úlohy v Afrike, Severnej a Južnej Amerike, Tichomorí a inde,“ ako sa píše v Encyklopédii Slovenska z roku 1983.

Generálove meno bolo očistené až po roku 1989. V Trnave jeho sochu znova vytiahli z depozitu a 4. mája 1990 už po tretíkrát slávnostne odhalili. Tentoraz v parčíku pri Evanjelickom kostole, neďaleko miesta, na ktorom stála pôvodne.

To ale ešte nebolo všetko. Kto by si pomyslel, že to je definitívny koniec putovania tejto sochy po Trnave, bol by na omyle.

Ďalšie sťahovanie, tentoraz už našťastie nie z ideologických pohnútok, prišlo v marci roku 2014, keď sochu posunuli v rámci rekonštrukcie parku o niekoľko metrov dozadu, aby takto vznikol väčší a dôstojnejší zhromažďovací priestor pre konanie spomienkových slávností. 

O tri roky neskôr sa začalo hovoriť o ďalších cestovateľských chúťkach, o ďalšom premiestnení pomníka, dokonca o jeho návrate na pôvodné miesto. Ale tam aj po nedávnej  rekonštrukcii celého areálu Námestia SNP stojí Pamätník oslobodenia, a tak sa zdá, že 250 kg ťažká bronzová socha, ktorá stojí na asi 2 tony vážiacom žulovom podstavci, bude mať konečne pokoj.

Na záver ešte jedna poznámka - existenciu sochy M. R. Štefánika v Trnave sa podarilo dlhé roky tak tajiť, že napríklad autori hesiel Jána Koniarka v takých významných publikáciách ako sú Biografický lexikón Slovenska z roku 2013 či Encyklopaedia Beliana (2021), v ktorých uvádzajú všetky možné sochárove diela, ju vôbec nespomínajú.

PETER RADVÁNYI